Prezident SR odôvodňuje vrátenie zákonov nasledovne:

  1 - zákon o rokovacom poriadku NR SR

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 5. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len “schválený zákon”).

Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

II

Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa (tlač 228) „účelom predloženého návrhu zákona je upraviť spôsob hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky v prípadoch menovania a odvolávania tých funkcionárov, pri ktorých to rokovací poriadok ustanovuje. Navrhuje sa ustanovenie zákonného pravidla, že Národná rada Slovenskej republiky hlasuje tajne v tých prípadoch, ktoré výslovne upravuje Ústava Slovenskej republiky – teda v prípadoch podľa čl. 89 ods. 1, čl. 90 ods. 1 a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.
Podľa čl. I tretieho bodu § 39 ods. 8 prvej vety schváleného zákona tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie Národná rada Slovenskej republiky.
Podľa § 39 ods. 8 prvej vety (platného a účinného) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada Slovenskej republiky sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak (čl. 39 ods. 8 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.).
Z porovnania ustanovení čl. I tretieho bodu § 39 ods. 8 prvej vety schváleného zákona a § 39 ods. 8 prvej vety a druhej vety (platného a účinného) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. vyplýva, že tajne sa hlasuje vždy v prípadoch ustanovených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), teda v prípadoch podľa čl. 89 ods. 1 (voľba a odvolávanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky), čl. 90 ods. 1 (voľba a odvolávanie podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky) a podľa čl. 92 ods. 1 (voľba predsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky).
Z ďalšieho porovnania ustanovení čl. I § 39 ods. 8 prvej vety schváleného zákona a § 39 ods. 8 prvej vety (platného a účinného) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. vyplýva, že tajne sa hlasuje popri prípadoch ustanovených ústavou aj vtedy, ak sa na tom bez rozpravy uznesie Národná rada Slovenskej republiky. Čiže aj v tomto prípade je úprava podľa schváleného zákona a podľa platného a účinného zákona zhodná; rozdiel je len v tom, že podľa čl. I § 39 ods. 8 prvej vety schváleného zákona treba návrh najmenej 15 poslancov, aby sa Národná rada Slovenskej republiky mohla uzniesť na tajnom hlasovaní. Tento návrh sa podáva podľa čl. I § 39 ods. 8 druhej vety schváleného zákona najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
V porovnaní s úpravou podľa schváleného zákona (čl. I tretí bod) podľa § 39 ods. 8 prvej vety (platného a účinného) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. tajne sa hlasuje aj v prípadoch ustanovených zákonom a pri voľbe alebo odvolaní; pritom, ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada Slovenskej republiky sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Nepoznám dôvod, prečo v schválenom zákone sa vypustilo tajné hlasovanie v prípadoch ustanovených zákonom. Vo viacerých veciach, ktoré Národná rada Slovenskej republiky prerokúva, najmä ak ich predmetom sú aj utajované skutočnosti alebo otázky bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, a najmenej 15 poslancov nepodá návrh na tajné hlasovanie alebo Národná rada Slovenskej republiky sa neuznesie na tajnom hlasovaní, môžu vzniknúť vážne problémy.
Voľba štátnych funkcionárov (verejných funkcionárov) tajným hlasovaním, teda voľba tajným hlasovaním v personálnej oblasti, sa v súčasnosti v prípadoch ustanovených zákonom (nie ústavou) týka len predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora; odvolanie tajným hlasovaním sa týka len predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a návrhu na odvolanie generálneho prokurátora.
Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sú ústavnými (štátnymi) orgánmi. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 124 ústavy je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti s ústavne vymedzenou pôsobnosťou. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je podľa čl. 60 ods. 1 ústavy nezávislý orgán kontroly hospodárenia, pričom jeho kontrolná pôsobnosť sa vzťahuje aj na štátne orgány (čl. 60 ods. 2 písm. b) ústavy). Podľa čl. 149 ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu. Výkon pôsobnosti týchto ústavných orgánov sa vzťahuje aj na ostatné štátne orgány vrátane ústavných orgánov; zároveň tieto ústavné orgány majú ústavne reglementovanú nezávislosť. Táto nezávislosť by mala byť zachovaná aj v postavení sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorých kandidátov volí Národná rada Slovenskej republiky, ako aj v postavení predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora, ktorého kandidáta na vymenovanie tiež volí Národná rada Slovenskej republiky. V tom je aj úloha a zmysel voľby tajným hlasovaním (tajnej voľby), ktorý spočíva v ochrane nezávislostí voleného funkcionára alebo voleného kandidáta na funkciu, a to najmä pred politickým vplyvom (politickým tlakom) najmä toho, kto ho volil. Nemožno opomenúť ani úlohu voľby tajným hlasovaním (tajnej voľby) pri ochrane toho, kto volí, teda v danom prípade poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a to najmä po zániku jeho mandátu. Tajné hlasovanie neumožňuje zisťovať, kto ako hlasoval, teda v danom prípade neumožňuje zisťovať ani zistiť, ktorý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky ako hlasoval. Tajné hlasovanie je zárukou ochrany nielen toho, kto je volený a kto volí, ale aj zárukou ochrany adresátov rozhodovania (rozhodnutí) voleného, teda aj fyzických osôb a právnických osôb.
Záverom treba tiež uviesť ústavnú tradíciu volieb s tajným hlasovaním, a to aj v prípadoch predpokladaných zákonom.
Nepovažujem za vhodné a demokratické meniť spôsob hlasovania účelovo personálne viazaný, naviac v čase krátko pred voľbou s tajným hlasovaním, počas nej alebo krátko po tom, kedy sa táto voľba mala uskutočniť.
Preto naďalej zotrvávam na svojom názore zachovať voľbu tajným hlasovaním (tajnú voľbu), a to v rozsahu ako je upravená v platnom a účinnom zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

III

Z dôvodu, že zmena spôsobu hlasovania (čl. I tretí bod až trinásty bod, čl. II a čl. III) je podstatou predmetu úpravy schváleného zákona a v nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.


  2 - zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 5. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len „schválený zákon“).
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní zákon schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.

II

1. Podľa čl. I deviateho bodu § 5 ods. 1 schváleného zákona po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia, patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov. Odstupné starostovi nepatrí, ak vykonával funkciu menej ako šesť mesiacov. To neplatí, ak ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise. Ako to vyplýva z poznámky pod čiarou k odkazu 9, týmto osobitným predpisom je § 13a ods. 1 písm. a), d) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 13a ods. 1 písm. a), d) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov mandát starostu zaniká odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu.
Ak úmyslom zákonodarcu bolo v čl. I deviatom bode § 5 ods. 1 tretej vete schváleného zákona vylúčiť nárok na odstupné po zániku mandátu starostu z dôvodov uvedených v § 13a ods. 1 písm. a), d) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ako možno usudzovať z povahy inštitútu odstupného a aj zo znenia uvádzacej vety § 5 ods. 2 platného a účinného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa môjho názoru, v záujme požiadavky všeobecnej zrozumiteľnosti zákonnej úpravy a vylúčenia možných problémov pri vykonávaní zákona, navrhujem upraviť poradie druhej vety a tretej vety v čl. I deviatom bode § 5 ods. 1 schváleného zákona.
2. V čl. I desiatom bode § 5 ods. 2 prvej vete schváleného zákona sa ustanovuje, že priemerným mesačným platom na účely odseku 1 a § 2 ods. 2 (na účely dovolenky) je súčet platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 (teda zvýšeného platu) za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Z § 3 ods. 1 prvej vety (platného a účinného) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 v znení schváleného zákona (čl. I prvého bodu) vyplýva, že starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7.
Podľa čl. I tretieho bodu § 4 ods. 2 schváleného zákona plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3 ods. 1. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70 %.
Z uvedených ustanovení možno vyvodiť záver, že priemerný mesačný plat starostu na účely § 5 ods. 1 a § 2 ods. 2 sa mal vymedziť ako „jedna dvanástina súčtu platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu“ a nie, ako možno podľa gramatického výkladu znenia § 5 ods. 2 prvej vety schváleného zákona usudzovať, že starostovi obce, ktorý vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, by bolo možné vyplatiť odstupné vo výške trojnásobku ročného platu (súčtu platu podľa § 3 alebo § 4 ods. 2 za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov). Preto so znením čl. I desiateho bodu § 5 ods. 2 prvej vety schváleného zákona nemôžem súhlasiť vzhľadom na účel schváleného zákona a navrhujem jeho nové znenie.
3. Znenie ustanovení čl. I deviateho bodu § 5 ods. 1 a desiateho bodu § 5 ods. 2 prvej vety schváleného zákona nie je podľa môjho názoru v súlade s § 68 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
Čl. I deviaty bod § 5 ods. 1 a desiaty bod § 5 ods. 2 prvá veta schváleného zákona nie je v súlade ani so základnými požiadavkami kladenými na zákon ustanovenými v čl. 4 ods. 1, 2 a 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (č. 19/1997 Z. z.), ktoré sú podľa § 69 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. pre navrhovateľa zákona záväzné. Podľa čl. 4 ods. 3 prvej vety týchto legislatívnych pravidiel v zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu.
Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky aj právny štát. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 19/98, „ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.
Preto mám pochybnosti aj o súlade čl. I deviateho bodu § 5 ods. 1 a desiateho bodu § 5 ods. 2 prvej vety schváleného zákona s obsahom princípu právneho štátu.
4. Ustanovená účinnosť schváleného zákona na 1. mája 2011 (čl. II schváleného zákona) nie je v súlade s čl. 6 ods. 8 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (č. 19/1997 Z. z.), podľa ktorého pri ustanovení účinnosti zákona treba rátať aj s legisvakanciou tak, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli zoznámiť všetci, ktorým je určený.


III

V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní zákon schválila s týmito zmenami:
1. V čl. I deviaty bod znie:
„9. V § 5 odsek 1 znie:
„(1) Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia, patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako šesť mesiacov. To neplatí, ak ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise.9) Odstupné starostovi nepatrí, ak vykonával funkciu menej ako šesť mesiacov.“.

2. V čl. I desiatom bode § 5 ods. 2 prvá veta znie:
„Priemerným mesačným platom na účely odseku 1 a § 2 ods. 2 je jedna dvanástina súčtu platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.“.

3. V čl. I jedenástom bode § 8a vrátane nadpisu sa slová „od 1. mája 2011“ nahrádzajú slovami „od 1. júna 2011“ a slová „do 20 kalendárnych dní odo dňa účinnosti tohto zákona“ sa nahrádzajú slovami „do 30. júna 2011“.

4. Čl. II znie:
„Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2011.“.