Príhovor prezidenta SR na Sneme Republikovej únie zamestnávateľov, Bratislava 26. 4. 2013

Vážený pán prezident únie, vážení delegáti snemu,  

je nespochybniteľné, že zárukou zlepšenia životnej úrovne musí byť ekonomický rast a zlepšenie ekonomickej výkonnosti podnikateľských subjektov. Nazdávam sa ale, že rast je možný iba vtedy, ak dokážeme zosúladiť princípy osobnej slobody, osobnej zodpovednosti  a subsidiarity a  ochranu súkromného majetku s právom na primerané zabezpečenie založené na osobnom výkone u všetkých účastníkov pracovného procesu.

Ste združením najreprezentatívnejších zamestnávateľských organizácií na Slovensku a z tohto titulu aj jedným z najvýznamnejších účastníkov sociálneho dialógu. Sociálny dialóg a sociálne partnerstvo sú aj dôležitou charakteristikou a súčasťou európskej sociálnej a právnej tradície a kultúry. Idea sociálneho partnerstva, ako súčasti hodnotového civilizačného rámca, ku ktorému sme sa prihlásili našim členstvom v EÚ, vychádza z premisy, že ciele hospodárskej a sociálnej politiky možno lepšie dosiahnuť spoluprácou a koordináciou zúčastnených záujmových skupín (združení kapitálu a práce), než eskaláciou ich konfliktov. Aplikácia komunitnej metódy umožňuje aj v podnikaní na jednej strane zachovať autonómne ciele všetkých záujmových skupín a na druhej strane vytvoriť mechanizmus celospoločenskej deľby práce, spoločného záujmu a prosperity, príp. mechanizmus na predchádzanie a riešenie konfliktov. V neposlednom rade je spolupráca, pretavená do vyššej produkcie aj na úrovni bipartity pre všetky strany finančne menej náročná než prípadné konflikty.

Idea a prax sociálneho partnerstva je konformná  s koncepciou a praxou sociálne orientovaného trhového hospodárstva. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul  skutočnosť, že aj hospodárstvo Slovenskej republiky sa v zmysle čl. 55 Ústavy SR zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Toto ustanovenie zvýrazňuje základnú hodnotovú orientáciu hospodárskeho systému SR spočívajúceho na fungovaní slobodného trhu na strane jednej a poskytovaní ústavnej ochrany iba takému trhovému hospodárstvu, ktoré plne rešpektuje sociálne a ekologické záujmy občanov a v širšom zmysle aj celej spoločnosti na strane druhej. Uvedená charakteristika trhovej ekonomiky je teda širšie chápaná jednak s cieľom vylúčiť a príp. sankcionovať extrémne prístupy, resp. spoločensky extrémne podnikateľské ambície v hospodárskych vzťahoch a v širšom chápaní aj s prihliadnutím na ústavne zakotvené charakteristiky štátnosti SR, základných ľudských práv a slobôd, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, práv na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva.

Ústava Slovenskej republiky vymedzila tento postup  ešte v čase, kedy sme neboli  konfrontovaní s obligatórnou potrebou harmonizácie nášho právneho poriadku s právom vtedajších Európskych spoločenstiev. Tvorcovia ústavy jednoducho rešpektovali isté zásady, ktoré sú súčasťou civilizačného hodnotového rámca,  a ku ktorému sme sa neskôr  našim členstvom v EÚ opätovne vrátili. Takýto hodnotový rámec vnímame ako európsky sociálny model. Našim členstvom v EÚ sme potvrdili aj našu spoluzodpovednosť za jeho rozvíjanie.

Európsky sociálny model, chápaný ako koncept – ako alternatíva voči trhovo orientovanému individualistickému systému vychádza z predpokladu ekonomického rastu spojeného so sociálnym bohatstvom. Za jeho súčasť sa okrem demokratického zriadenia a osobnej slobody považujú sociálny dialóg, adekvátna sociálna ochrana a rovnaké príležitosti pre všetkých.

Odlišný vývoj jednotlivých členských štátov únie neumožní zrejme v najbližšom období realizovať víziu sociálnej únie, aj keď logika vzťahu medzi aplikáciou jednej zo štyroch európskych zásad slobody pohybu –  voľného pohybu osôb, priam predpokladá prepojenie európskeho hospodárskeho priestoru a európskeho sociálneho priestoru.

Európsky sociálny model vychádza z kresťanského učenia, ktoré ovplyvnilo európsky humanizmus a osvietenské učenie o prirodzených právach človeka vychádzajúce z antickej filozofie. Je to model založený na sociálnej spravodlivosti, primeranej miere sociálnej solidarity, sociálnej kohézie, sociálnej inklúzie, dôstojnej práce, zosúladenia pracovného a rodinného života, rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania, sociálneho partnerstva – teda hodnotách vychádzajúcich z kresťanských a humanistických tradícií teritória, ktoré obývame.

Patríme ku krajinám, ktoré významnou mierou tvorili európsku  i svetovú  sociálnu identitu a kultúru a nazdávam sa, že mnohé z týchto prvkov by sme mali do ekonomických vzťahov znovu prinavrátiť. Spomeňme si napr. na pôsobenie Tomáša Baťu. Stopy jeho pôsobenia na Slovensku sú ešte stále živé. Pripomeňme napr., že Slovensko ako súčasť spoločného štátu  bolo  začiatkom 20. storočia jedným zo signatárov  Medzinárodnej organizácie práce, že na našom území vznikali už v stredoveku  zárodky samosprávnych poisťovacích modelov, neskôr aj nových svojpomocných foriem hospodárenia vo forme družstevníctva a pod.

Ak sa spoločne snažíme o zlepšenie podmienok na podnikanie, vychádzame z toho, že trh práce nemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov a služieb. Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí vytvoriť také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré bude schopné neustále obnovovať rovnovážny stav medzi ekonomickými potrebami podnikateľov a spoločnosti na jednej strane a schopnosťami a efektívnou motiváciou zamestnancov na strane druhej. Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Akákoľvek snaha o zlepšenie pracovnej činnosti, aj tej, ktorej hlavným cieľom je dosiahnutie zisku, má antropocentrický charakter, je zameraná na potreby človeka – človeka zamestnávateľa i človeka zamestnanca. Človek ako ľudská bytosť prežíva v pracovnom procese podstatnú časť svojho života a z tohto dôvodu je potrebné mať na zreteli, v akých pracovných podmienkach ho trávi. Na začiatku tretieho milénia, v čase nevídaného rozmachu technológií, zvyšujúcich komfort človeka nie je možné zakladať prácu na extenzívnych kritériách. Tovary a služby, ktoré zamestnávateľ a zamestnanec spoločne produkujú majú slúžiť primárne k zvyšovaniu kvality života.

Je na mieste pripomenúť si tieto hodnoty v čase, keď sa európsky sociálny model ocitol pod tlakom globalizácie a my sme  konfrontovaní s inými prístupmi, ktoré nepramenia z našej tradície, ktoré až príliš roztvárajú nožnice sociálnej stratifikácie a príjmovej polarizácie a stavajú do nenáležitej pozície dokonca aj tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú  hlavným tvorcom národného bohatstva a vytvárajú tzv. pracujúcu chudobu. Ťažko sa zbavujeme nálepky nízkonákladovej krajiny, priťahujúcej zahraničné investície s charakteristikou lacnej pracovnej sily a „montážnej ekonomiky“, čím strácame vlastnú i európsku identitu.

Považoval som za potrebné pripomenúť význam sociálneho partnerstva preto, lebo sme čoraz viac konfrontovaní s voľbou medzi ekonomickým fundamentalizmom založenom na princípe individualizmu a individuálnej slobody a celospoločenskou súdržnosťou založenou na sociálnej spravodlivosti a sociálnej solidarite. Verný svojmu prezidentskému krédu prikláňam sa k podpore takého sociálneho modelu, ktorý bude rešpektovať tak národné tradície ako aj isté minimálne štandardy spoločného európskeho hospodárskeho a sociálneho priestoru. Ich významnou súčasťou je aj sociálny dialóg, férové a spravodlivé prerozdeľovanie vyprodukovaných statkov  a celková humanizácia práce.

Vážení delegáti snemu,

dovoľte mi v závere zaželať vám veľa zdravia, invencie v podnikaní v prospech naplnenia vašich ambícií, individuálnych potrieb vašich zamestnancov i celej spoločnosti.