Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti odovzdávania štátnych vyznamenaní ku Dňu Ústavy SR, Bratislavský hrad 31. 8. 2007

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení vyznamenaní,
Excelencie,
dámy a páni,

dnešná slávnostná atmosféra, vyvoláva v nás celkom prirodzené spomienky. Na súkromné i verejné udalosti. Teda aj na významné rozhodnutie spred 15-tich rokov. Na dejinný deň, počas ktorého Slovensko získalo – z vôle svojich slobodne zvolených zástupcov a prvýkrát v histórii – vlastnú demokratickú ústavu, právny a politický fundament slovenskej štátnosti. Základný dokument, v ktorom zakotvilo stáročia trvajúce právo slovenského národa rozhodovať o svojich veciach, právo na národnú a štátnu suverenitu.

Ústava sa pripravovala a schvaľovala v hektickom čase. Napriek tomu získala nezanedbateľné medzinárodné uznanie. Expertov na ústavné právo i politikov. Slovenský národ ňou potvrdil, že má sily na spravovanie vlastného štátu, a že je pripravený za toto spravovanie niesť aj zodpovednosť.

Ústavou sme si nevymedzili len vlastný priestor, jeho hodnoty, jeho zásady a princípy. Otvorili sme si ňou aj nové obzory. A práve vďaka týmto obzorom sme dokázali prekročiť aj vlastný národný tieň. Posilnením občianskeho princípu. Ešte sme si ho ani nestihli poriadne osvojiť, privlastniť si zodpovednosť samých za seba, už sme sa vydali na cestu, ku ktorej nás vyzvala integrujúca sa Európa. Rozhodli sme sa správne – z vôle ľudu.

Zrodili sme sa v Európe. Európa je kolískou našej jedinečnosti, našej slovenskej kultúrnej podstaty. Z nej vyrástli a vyrastajú aj naše významné osobnosti, ktoré reprezentujú našu vlasť. Ako vzdelané a kultúrne spoločenstvo. Tým nechcem povedať, že by ich nemohlo byť viac. Inými slovami – mohlo a malo by ich byť podstatne viac. Už aj preto, že v súčasnom globálnom svete prudko podražela tvorivosť. Slovensko potrebuje vzdelaných a kultúrnych – tvorivých ľudí. Potrebujeme ich ako soľ, bez ktorej si už život nevieme ani predstaviť.

Vážení ocenení,
štátne vyznamenania sú symbolickým zhmotnením historického, národného a mravného posolstva nášho štátu. Dnes ste sa stali aj jeho nositeľmi. Chráňte, zveľaďujte a šírte toto posolstvo. Je v ňom obsiahnutá túžba po slobode a ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a solidarite, po radosti zo života. Duchovnej i materiálnej.

Vďakabohu, našu budúcnosť si už nevieme predstaviť ani bez právneho štátu, slobody a suverenity, bez demokracie, ktorej sa stále učíme. Ani bez sociálnej solidarity a ľudskej spolupatričnosti. Ale ani bez našich spojencov a partnerov. Potrebujeme sa navzájom – kvôli spolupráci a vzájomnej pomoci.

Ale aj v spoločnom boji proti terorizmu, ktorého najväčšími nástrahami – podľa môjho názoru – sme ešte stále neprešli. Demokratické krajiny hľadajú spoločné riešenie, ako prekonať problémy, s ktorými zápasí súčasný svet. I tie, ktoré naň ešte len číhajú. Ukazuje sa, že kľúče na ich zvládnutie držia v rukách vzdelanosť a kultúrnosť. Neotvára sa nimi len hospodárska úspešnosť. Odstraňuje sa nimi aj bariéra nepochopenia a z nej prameniace nedorozumenia a zbytočné konflikty.

A ešte je tu jeden kľúč, na ktorý by som rád upozornil. Je to autorita. Poznatková a morálna. V poslednom čase sa čoraz nástojčivejšie vynárajú hlasy významných vedeckých osobností, ktoré upozorňujú na konflikt medzi skupinovými a všeľudskými záujmami. O čo ide. Vedci upozorňujú na to, že sa dlhodobo utajujú mnohé nové vedecké poznatky. Napríklad z biológie. Tým sa vylučuje ich využitie v iných, nekonkurenčných vedných odboroch. Vedno s nimi podporujem a budem podporovať konkurenciu, ktorá pomáha zvyšovaniu kvality života, no odmietam konkurenciu, ktorá ju obmedzuje. Myslím si, že včasný prístup k novým vedeckým poznatkom by pomohol aj nejednému nášmu vedcovi. Dôležité na tomto probléme je, že svet o ňom vie a že ho bude musieť riešiť. Zatiaľ sa o ňom diskutuje najmä na internete.

Aj my riešime naše problémy, diskutujeme, hádame sa. Dôležité je, aby sme diskutovali vecne a zodpovedne. Áno, výsledky našich reforiem zvyšujú našu medzinárodnú prestíž a autoritu. No neustále musíme mať na zreteli fakt, že ich bremeno nesú na svojich bedrách predovšetkým občania. Ak na nich, na našich občanov nezabúdame, vedia to oceniť. Už zajtra chcú žiť lepšie, než včera.

Naši ľudia si vedia oceniť aj osobnosti, ktoré celý svoj život obetovali celospoločenským záujmom. Vedcom, umelcom, manažérom, humanitárnym pracovníkom... Skrátka ľuďom, ktorí dokázali priniesť spoločnosti podstatne viac, než iní. Žiaľ, o mnohých z nich vedia občania len málo, ale takmer nič. Myslím si, že túto prázdnotu musia zaplniť najmä naše verejno-právne médiá.

Vážení ocenení,
udržať si osobnosť nie je jednoduché, je to asi najťažšia úloha v živote. Vy ste to dokázali. Dokázali to aj tí, ktorí už nie sú medzi nami – o to väčšia úcta im patrí – a v mene ktorých prebrali vysoké štátne ocenenia ich najbližší.

Osobitne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí ich podporovali, i všetkým, ktorí podporujú vás – tu prítomných – v celoživotnom úsilí. Verím, že nepoľavíte vo svojom tvorivom zápase. Potrebujeme, tešíme sa na nové výsledky vašej mimoriadne záslužnej práce.

Na záver môjho príhovoru mi dovoľte, aby som vám verejne a všetkým naraz zablahoželal k udeleným štátnym vyznamenaniam. Aby som vám do ďalších rokov zaželal: nech vás neopúšťa zdravie a tvorivosť, nech vám žičí pracovné i rodinné prostredie.

Ďakujem vám za prejavenú pozornosť.