Prípitok prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri na počesť prezidenta Maďarskej republiky pána László Sólyoma, Bratislava 8. 12. 2005

Vaša Excelencia, vážený pán prezident,
vážená pani Sólyomová,
Excelencie, dámy a páni!

Vítam Vás a Váš sprievod tu v Prezidentskom paláci pri príležitosti Vašej prvej oficiálnej návštevy Slovenskej republiky. Ako hostiteľ si veľmi cením, že ste práve k nám nasmerovali svoju druhú oficiálnu zahraničnú cestu, dajúc tým výraz dôležitosti dobrých susedských vzťahov našich krajín, na ktorej aj nám nesmierne záleží.
Dovoľte mi hneď na úvod vyjadriť presvedčenie, že Vaša návšteva prispeje - iste v duchu nášho spoločného želania - k ďalšiemu prehĺbeniu porozumenia a dôvery medzi našimi krajinami a ich občanmi. Najlepším zdôvodnením tohto môjho presvedčenia je skutočnosť, že Slovensko a Maďarsko majú nielen veľa spoločného z histórie, ale predovšetkým potrebu obojstrannej plodnej susedskej spolupráce pred sebou.

Vážený pán prezident,
v tomto roku sme si pripomenuli 10. výročie podpísania Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Táto zmluva - spolu s ďalšími platnými bilaterálnymi dokumentmi a európskym právnym rámcom postavenia národnostných menšín – bola a zostáva výrazom odhodlania našich krajín byť súčasťou integrovanej Európy, budovanej na princípoch slobody, demokracie, spravodlivosti, rovnoprávnosti a garantovania ľudských práv. Dovoľte mi povedať, že práve vďaka existencii a rešpektovaniu tejto základnej zmluvy - presnejšie povedané, cez jej efektívny mechanizmus zmiešaných komisií - sa nám mohlo podariť vniesť do rozvoja vzájomných vzťahov žiadúci pragmatizmus a samozrejme európske normy korektného spolunažívania. Uvedomujeme si pritom, ako výrazne posilnilo kvalitu našich bilaterálnych vzťahov spoločné členstvo v euro-atlantických integračných zoskupeniach.
Nezabúdame, že toto želané a solídne ukotvenie získali naše krajiny popri vlastnom húževnatom predvstupovom úsilí aj výslovnou vzájomnou podporou, čo samo osebe predstavuje významný kapitál porozumenia pre ďalšiu spoluprácu. Budúcnosť a perspektíva našich krajín je spätá s jednotnou Európou, s jej hodnotami a jej záujmami. Integrovaná Európa je tým rámcom, v ktorom môžeme uspokojivo riešiť otázky hospodárskej a sociálnej politiky, regionálneho rozvoja, cezhraničnej spolupráce, ale aj postavenia a života menšín.

Myslím si, že venujeme adekvátnu pozornosť udržiavaniu a rozvoju jazykovej a kultúrnej identity našich menšín. Veríme v ich pozitívny prínos rozvoju priateľských vzťahov medzi našimi krajinami. Veríme tiež, že jedine demokratické prostredie, opierajúce sa o občiansky princíp, vytvára solídne a stabilné podmienky všetkým príslušníkom národnostných menších v našich krajinách pre ich plnohodnotnú účasť na spoločenskom a politickom živote.
Bolo by však zároveň veľmi nemúdre zužovať dobré perspektívy slovensko-maďarských vzájomných vzťahov len na problematiku menšín. Skúsenosti nás predsa varujú, že v celej našej spoločnej histórii bolo vždy nešťastím, ak politici zneužívali národnostné cítenie, lebo na to doplatili jednoduchí ľudia, ktorí inak dokázali spolunažívať bez akýchkoľvek problémov. Platí to ako poučenie - myslím si - i dnes.

Vážený pán prezident,
stotožňujem sa s Vaším názorom - ktorý mimochodom spoznali krátko po Vašom nástupe do funkcie hlavy susedného štátu prostredníctvom slovenskej i maďarskej tlače naši občania - že ako susedia a blízki partneri by sme sa mali poznať lepšie. Zrejme sa niekde v minulosti stala chyba, alebo sme niečo na oboch stranách zanedbali, čo možno ozaj len spoločne napraviť.
Musíme napomáhať vytváraniu čo najčastejších kontaktov medzi všetkými našimi občanmi - obrazne povedané - od Segedínu až po Čadcu. Hodno takpovediac rozprestrieť výhody vzájomnej spolupráce na celé územia našich susediacich krajín. Považujem za mimoriadne dôležité, aby sme mali vitálnu agendu pre celý komplex našich vzťahov a nemuseli tak hovoriť len o pozitívnych trendoch vo vzájomnom obchode a tiež nie iba o pozornosti, výlučne zameriavanej na tú proporčne menšiu časť obyvateľstva našich krajín, ktorá v nich tvorí národnostnú menšinu - maďarskú či slovenskú.

Ozaj viac by sme sa mali sústrediť na ľudskú dimenziu vzťahov, na vytváranie podmienok pre stretnutia našich občanov, predovšetkým mládeže, na ešte intenzívnejšiu výmenu kultúrnych hodnôt, na podujatia, ktoré by v konečnom dôsledku doviedli k demytologizácii histórie vzájomných vzťahov a k odbúraniu vzájomných predsudkov.
Je predsa v našej spoločnej histórii - lokalizovanej v historickom priestore Uhorska - množstvo dokladov o rozumnom a nekonfliktnom nažívaní Slovákov a Maďarov, keď ich osudové okolnosti, zväčša nepriaznivé, viedli k tomu, aby si hľadali cestu k sebe a nie naopak. Naše spoločné dejiny sú lepšie dokázateľné z archívov, než z mýtov.

Význačné osobnosti slovenského pôvodu – či už boli vojvodcami, šľachticmi, politikmi, vedcami alebo len chýrnymi stavbármi či roľníkmi, prispievali k sláve Uhorska svojim dielom tak, ako aj rodilí Maďari a príslušníci ďalších tam žijúcich národov. Slovenská históriografia zaznamenáva podporu kmeňových vládcov už kristianizovaného slovenského územia pri nástupe legendárneho Štefana na uhorský trón, či v inom časovom úseku osvietenecké vládnutie Mateja Korvína alebo húževnatý spoločný odpor proti tatárskym i tureckým nájazdom a dlhoročnej okupácii. Bratislave, ktorá Vás dnes - vážený pán prezident - s úctou uvítala, patrí tiež primerane významné postavenie v spoločných dejinách našich krajín. Iste je na historikoch, vedcoch či umelcoch, aby takéto poznatky s poctivou vynaliezavosťou približovali novému pokoleniu na oboch stranách. Veľakrát nám práve dejiny dokázali aj to, že sme si oveľa bližší aj mentalitou a kultúrou, než sme to boli schopní pripustiť. Treba teda spoločnú históriu spracovať dôkladne, čo znamená tiež zbaviť ju navždy aj nánosov permanentnej nedôvery.

Azda by som tu mohol odcitovať myšlienku uznávaného maďarského literáta Győrgya Konráda, laureáta prestížnej európskej Ceny Karola Veľkého, že si „nemôžeme ako hrozienka z koláča vyberať z minulosti len to, čo nám je práve po vôli. Kritériom dobrého a zlého je európsky humanizmus, aplikovaný aj na národ.“ (koniec citátu).
Verím, že sa s tým - vážený pán prezident - obaja stotožňujeme. Napokon - v tomto smere sa už objavilo predsa len dosť pozitívnych aktivít a skúseností, ktoré by sme mohli spoločným pričinením rozmnožovať a pritom nedopustiť, aby boli odsúvané na okraj pozornosti. Bude ma v rovnakej súvislosti len tešiť, ak sa spoločne ujmeme záštity nad častejšími kontaktmi najmä mladých ľudí oboch krajín. Viem, že sám ste vyrastali v známom multietnickom a multireligióznom prostredí juhomaďarského Pécsu.
Keď sa rozpomeniem na svoje detstvo, strávené v Košiciach, vidím veľa porovnateľného s Pécsom. Bol som vtedy schopný komunikovať s rovesníkmi aj maďarsky a aj keď som veľa z toho zabudol, stále by ma - ako sa hovorí v maďarčine - nepredali! Mohli by sme takto zrejme nájsť zhodu v osobnej skúsenosti, koľko dobrej vôle a empatie vždy bolo treba k spolunažívaniu rôznych etník či náboženstiev.

Chcem tiež, vážený pán prezident, pri príležitosti tejto Vašej návštevy vyjadriť potešenie z toho, že vo Vašej osobe môžem pozdraviť nielen partnerskú hlavu štátu, ale aj kolegu v profesii - ústavného právnika, navyše medzinárodne vysoko uznávaného experta. Som rád, ak k Vášmu profesijnému renomé mohla v začiatkoch Vašej profesionálnej dráhy prispieť aj úspešná odborná stáž na pôde špecializovaného Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Vedie ma to k istej symptomatickej paralele s históriou, veď mnohí ambiciózni vedci pôvodom zo Slovenska sa presadili v takpovediac „väčšom svete“ - v tomto prípade prinajmenšom uhorskom - cez uznávané uhorské dobové inštitúcie.
Určite je dobre pre naše vzájomné vzťahy, ak sa v súčasnom Maďarsku dostáva v celouhorskom historickom kontexte priestor uznaniu dobových zásluh a zástojov takých osobností, akými boli Slovákmi vždy uctievaní polyhistor Matel Bel, básnik Ján Kollár, národohospodár Samuel Tešedík či vojak, vedec a štátnik Milan Rastislav Štefánik.

Myslím si, že už dozrel čas, aby sme definitívne nechali za sebou to neplodné obdobie, kedy v slovensko-maďarských vzťahoch dominovali témy historických krívd a nedorozumení a keď sa rozvoj vzťahov odvíjal viac od presadzovania rôznych takmer pseudohistorických problémov namiesto tej živej problematiky spolunažívania a spolupráce, ktorú si predovšetkým želajú občania oboch našich krajín. Lebo ak by aj dnes niekto chcel tvrdiť, že tu na Slovensku - kde si vážime občiansky pokoj - národnosti údajne spolu dobre nenažívajú, ten ozaj nepozná realitu! Sami vysoko hodnotíme skutočnosť, ktorú stojí za to pripomenúť: že totiž maďarská národnostná menšina je životaschopná, politicky angažovaná a ako taká má zodpovedajúce postavenie v zákonodarných i vládnych štruktúrach, v regionálnej i v miestnej samospráve. Takéto postavenie ešte zďaleka nie je vo svete samozrejmosťou a ešte stále málo krajín ozaj odvážne vykročilo cestou vytvárania vhodných podmienok pre vzájomné historické zmierenie, ktoré i nám treba.

V záujme a v duchu vzájomného porozumenia by som sa rád pár slovami zmienil ešte o jednej otázke, ktorej sa nechcem vyhnúť, lebo sa nanovo zbytočne podsúva do politickej roviny. Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo/Nagymaros zaviazal naše krajiny a slovenská strana je odvtedy plne pripravená realizovať ho. Čas medzitým ukázal, že pozitíva jestvujúceho vodného diela sú jednoznačné, čo je zdokumentované.
Osobitne v oblasti protipovodňovej ochrany, ale aj ekológie došlo tam k významnému pokroku. Domnievam sa, že treba v úcte k medzinárodnému právu a medzinárodným inštitúciám presadzovať čisto odborné stanoviská a riešenia v tejto kauze. Len tak budeme schopní naplniť rozsudok a dosiahnuť ciele, stanovené pôvodnou zmluvou o výstavbe tohto spoločného vodného diela na Dunaji.

Vážený pán prezident,
som presvedčený, že za prispenia Vás ako človeka s takou zjavnou náklonnosťou k budovaniu občianskej spoločnosti môžeme budovať podstatne širšie väzby medzi našimi krajinami, ako by boli len tie úzko štátnické. Takúto takpovediac pridanú hodnotu k Vašej štátnickej funkcii radi využijeme v prospech všestranného rozvoja slovensko-maďarských vzťahov. Je čas a všetci iste aj chceme obrátiť pozitívnu energiu našich národov a štátov do budúcnosti. Veď už naše terajšie spoločné smerovanie sa pozitívne odzrkadľuje na projektovaní budúcnosti Maďarska a Slovenska v mieri a prosperite. Dnes, keď Európu a svet zamestnávajú životne dôležité témy i nové výzvy, k ich zvládnutiu môžeme prispieť aj my prostredníctvom konštruktívneho dialógu. Ide o záležitosti, ktoré sa týkajú všetkých Maďarov či Slovákov, našich susedov i Európanov, všetkých krajín a národov.

Súvisia s bezprostrednou zodpovednosťou každého a všetkých za zabezpečenie prosperity a stability rovnako tak nášho stredoeurópskeho priestoru, ako celého nášho kontinentu či celého sveta.
Chcem Vás ako nášho vzácneho hosťa ubezpečiť o našom odhodlaní premeniť v tomto smere v duchu vzájomnej úcty, rešpektu a dôvery na obojstranný úžitok všetky možnosti rozvoja vzájomnej spolupráce, teda aj tie, ktoré ešte zostávajú poznamenané záťažou zbytočných historických recidív.

A tak mi na záver dovoľte pozdvihnúť čašu a pripiť:

na Vaše zdravie, vážený pán prezident,
na zdravie Vašej pani manželky a všetkých členov Vášho sprievodu,
na úspech tejto návštevy,
na dynamický rozvoj slovensko-maďarskej spolupráce,
na prosperitu a bezpečnú budúcnosť našich krajín a národov.