Prípitok prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri na počesť Jej Veličenstva Alžbety II., kráľovnej Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
Vaša návšteva patrí medzi najvýznamnejšie, aké kedy na Slovensko v ére jeho samostatnosti zavítali. „Hosť do domu, Boh do domu“ - táto starodávna slovenská ľudová múdrosť vari najstručnejšie a najvýstižnejšie vyjadruje dlhovekú tradíciu našej pohostinnosti, ktorú už okúsilo veľa vzácnych hostí.
Som presvedčený, že to, ako Vás prijmú občania našej krajiny, bude celkom určite najvýrečnejším svedectvom veľkej a trvalej úcty a rešpektu k Vám, ako aj k žičlivému postoju Vášho Veličenstva k rozvíjaniu priateľských vzťahov s desiatkami krajín celého sveta. Dovoľte mi, Vaše Veličenstvo, aby som to charakterizoval práve takto: Slovensko sa dočkalo Vašou návštevou uznania ako vyspelá a konsolidovaná krajina s bohatou históriou i nádejnou perspektívou.
Až z Albiónu k nášmu tunajšiemu domovu ešte v prvom tisícročí nášho letopočtu vzhliadol Váš panovník Alfréd Veľký, súčasník nášho prvého vladára Svätopluka. To, ako doplnil rímskeho autora Orosia podrobným popisom nášho vtedajšieho územia, pomohlo našim historikom lokalizovať geografickú polohu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru mojich predkov.
Vaše Veličenstvo,
je to ozaj len pár hodín, čo sa k našej radosti bezprostredne oboznamujete so Slovenskom. Na radnici našej metropoly Bratislavy uchovávame vzácne anglické gobelíny, svedectvo starobylého remeselného fortieľu londýnskej dielne 17. storočia. Už takmer štvrť tisícročia ubehlo od čias, kedy sa Bratislava tešila nebývalému rozkvetu ako korunovačné mesto habsburskej monarchie, obzvlášť za panovania Márie Terézie, osvietenej súčasníčky anglických kráľov Juraja II. a Juraja III. Slovensko však nechce žiť len z minulej slávy.
Dnes, keď sme v Európskej únii partnerom aj Spojenému kráľovstvu, chceme prispieť svojím rozvojovým potenciálom a dynamikou i priemyselnou tradíciou. Vidíme príležitosť aj k obohateniu kultúrnej a intelektuálnej rôznorodosti mnohonárodnej Európy výdobytkami i skúsenosťami našej histórie a kultúry.
Počas pobytu na Slovensku - aj keď takého krátkeho - ste si, Vaše Veličenstvo, želali vidieť aj Vysoké Tatry, na ktoré sme hrdí a spievame o nich aj v národnej hymne. Veľmi nás povzbudil Váš záujem o osud týchto najnižších veľhôr sveta, najatraktívnejšieho chráneného územia na Slovensku. V prístupe k riešeniu ich budúcnosti, samozrejme, nechceme zanedbať ani patričnú ochranu tohto velebného prírodného skvostu, ale ani potenciál ich rozvoja na prospech turizmu a cestovného ruchu. Zostávame zaviazaní aj tým priekopníkom tatranského alpinizmu a turizmu, ktorí k nám prichádzali z Albiónu, aby Tatry priblížili v pútavých cestopisoch svojim krajanom. Platí to najmä o Robertovi Townsonovi , historicky prvom dobyvateľovi Lomnického štítu.
Ceníme si, že aj svet vníma starosti, ktoré s Tatrami máme, čoho dôkazom je pozornosť Medzinárodnej únie ochrany prírody, k spoluzakladateľom ktorej patrí aj Jeho kráľovská Výsosť vojvoda z Edinburgu.
Vaše Veličenstvo,
veľmi sme uvítali a cítime sa poctení Vašou iniciatívou na odhalenie Pamätníka „železnej opony“ na línii, kde tá pomyselná „železná opona“ fakticky jestvovala a fatálne nás oddeľovala od demokratického sveta. Keď opona definitívne padla, keď sme sa mohli - obrazne povedané - vrátiť kam sme vždy patrili, povedal aj o nás britský historik profesor Timothy Garton Ash , ktorý sa dobre vyzná v dejoch stredoeurópskeho regiónu, výstižné slová - citujem: „Oni rozumejú slobode, lebo poznali, čo je nesloboda“.
Z Devína i zo Slovenska si iste odnesiete domov dojmy z viacerých pozoruhodných stretnutí. Prvú spomeniem skupinu „Wintonovych detí“, osud ktorých svetu sugestívne priblížil slovenský dokumentarista Matej Mináč. Spomeniem ďalej skupinu ešte žijúcich slovenských pilotov britského kráľovského letectva, ktorých sa viac než 300 prihlásilo na obranu Vašej domoviny pred vojnovými hrôzami. Spravodlivosti a uznania i vo svojej vlasti sa dočkali po návrate vlády demokracie a práva do nášho posttotalitného priestoru. A napokon spomeniem aj obdobným osudom poznačený a na Slovensku znovuzrodený skauting.
K cieľom britských zakladateľov tohto ušľachtilého hnutia spred vyše sto rokov, ktoré sa teší aj Vašej celoživotnej priazni a podpore, sa Slováci pridali už o 6 rokov po jeho vzniku a potom vždy znova, keď to okolnosti umožnili.
Rád konštatujem, Vaše Veličenstvo, ako a prečo jestvuje medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskom mimoriadne veľa pút, na ktoré môžeme byť hrdí, ktoré nás však aj zaväzujú neprestajne zveľaďovať vzájomné vzťahy.
Veď kým ešte v stredoveku prešovský maliar Jakub Bogdan dokázal zaujať aj kráľovský dvor Williama III. svojimi zátišiami, v súčasnosti sa v Londýne stala členkou prestížnej Royal Society of Arts pre pozoruhodnú grafickú modernu mladá Slovenka Petra Štefanková.
A tak by sa naše putá dali ilustrovať ďalšími príkladmi, zážitkami či obojstrannými skúsenosťami až po súčasnosť.
Vaše Veličenstvo,
my tu na Slovensku si veľmi dobre uvedomujeme, ako nám ešte stále treba - lebo zatiaľ skôr chýba! - viac sebadôvery pri prezentácii toho, čím môžeme svet upútať, v čom by sme azda mohli aj vyniknúť. Pozrieť sa na seba inými očami nás nabáda aj renomovaný britský historik profesor Martin Gilbert , ktorý príležitostne sprevádza svojich krajanov po historických zaujímavostiach Slovenska.
Trpkú pravdu o národnostnom útlaku Slovákov na začiatku 20. storočia Slovensku húževnato, žičlivo a presvedčivo hlásal do sveta britský historik Robert William Setton-Watson.
Slováci nikdy nezabudli, ako tento povestný „posol správ“ o našej existencii spolu s Björstjerne Björnsonom obhajoval naše právo na svojbytnosť, na „miesto na slnku“. A keďže aj návšteva Vášho Veličenstva zaslúžene pripúta pozornosť sveta k Slovensku, radi by sme svetu túto pozornosť čo najsolídnejšie oplatili. Všetkým a všade vo svete tak pripomíname veľké srdce ľudu i národností, žijúcich tu priam v srdci Európy, v malej krajine pod Tatrami.
Preto by som teraz rád pozdvihol čašu: - na zdravie Vášho Veličenstva a Jeho kráľovskej Výsosti; - na zdravie všetkých prítomných, ako potenciálnych svedkov a poslov ďalšieho rozkvetu slovensko-britského priateľstva!
Dovoľte však pripojiť k prípitku aj skvelý výrok britského básnika Edwarda Younga : „Priateľstvo je vínom života“.
