Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na prijatí delegácie Rady európskych biskupských konferencií, Bratislava 4. 10. 2013

Vaše Eminencie,
Vaše Excelencie,
vážené dámy a páni,

teším sa, že po prvý raz v histórii Slovenskej republiky, ktorá 1. januára tohto roku oslávila 20. výročie svojej samostatnej existencie, môžem privítať na pôde Prezidentského paláca v Bratislave delegáciu Rady európskych biskupských konferencií.  Počas 20-tich rokov dekád Slovenská republika prešla neľahkou, no úspešnou transformáciou, ktorá jej umožnila zaradiť sa do euroatlantických štruktúr. Môžem povedať, že sme aktívnou súčasťou týchto štruktúr. Sme jednou z najmladších republík, no slovenský národ v tomto regióne žije už viac ako tisícročie, patríme medzi najstaršie národy tohto regiónu. Slováci si dokázali zachovať svoju kultúru, jazyk, svoje územie a svoju vieru. Slovensko je dnes hrdý národ, hoci v čase neslobody nesmel hovoriť po slovensky, mal zatvorené školy, nesmel vyznávať vieru vo svojom jazyku.
V júli tohto roku sme si spoločne s osobitným vyslancom Jeho Svätosti pápeža Františka kardinálom Frankom Rodém pripomenuli 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Som presvedčený, že duchovné a kultúrne dedičstvo solúnskych bratov je integrálnou súčasťou budovania hodnotového systému európskej civilizácie. Obzvlášť v dnešnom zložitom období poznačenom hospodárskou krízou, ale aj krízou morálno-etických hodnôt vnímam duchovný odkaz patrónov Slovenska a spolupatrónov Európy ako nevyčerpateľný zdroj univerzálnych hodnôt a inšpirácie pre súčasné a budúce generácie zjednotenej Európy. Slovenská republika je dnes zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

V preambule svojho najvyššieho zákona – Ústavy Slovenskej republiky sa však odvoláva na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy. Aj keď tento fakt neraz vyvoláva v časti verejnosti polemiky, či je Slovenská republika laickým štátom, nemôžeme opomenúť vzácne korene našej národnej identity. Cirkvi a náboženské spoločnosti zaujímali v každej etape vývoja nášho národa nezastupiteľné miesto. Aj preto sme po vzniku Slovenskej republiky vytvorili vhodné podmienky na ich etablovanie sa vo verejnom živote a rozvoj partnerského dialógu. Ústava Slovenskej republiky, prijaté vnútroštátne právne normy, medzinárodné dohody medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a zmluvy s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami garantujú slobodu svedomia a vierovyznania.

Pápež František počas nedávnej pastoračnej návštevy v Brazílii naznačil, že dnešná doba vyžaduje konštruktívny dialóg, v ktorom je dôležitý aj príspevok veľkých náboženských tradícií. Práve tie podľa jeho názoru plnia plodnú úlohu v behu spoločenského života a oživovania demokracie. Laicita štátu, ktorý bez toho, aby sa stotožňoval s nejakým vierovyznaním, rešpektuje a oceňuje prítomnosť náboženského rozmeru v spoločnosti, podporuje pokojné spolunažívanie medzi rôznymi náboženstvami – to nám pripomína Svätý Otec. Môžem zodpovedne povedať, že Slovensko i Európska únia uznávajú identitu a osobitný prínos cirkví a náboženských spoločnosti. Všetci sme presvedčení, že každoročné stretnutia vedúcich predstaviteľov Európskej únie s predstaviteľmi kresťanských, moslimských a židovských náboženských komunít a niektorých iných náboženských spoločenstiev v Bruseli ukazujú, že spoločným úsilím môžeme účinnejšie čeliť výzvam, pred ktorými stojí Európa a naša civilizácia na prahu tretieho tisícročia.
Slovensko bude v roku 2016 predsedať Rade Európskej únie. Naše predsedníctvo vnímame ako výnimočnú príležitosť ešte viac posilniť našu pozíciu pri formulovaní európskych politík. Som presvedčený, že účasť cirkví a náboženských spoločností vo verejnosti a verejnej diskusii o týchto témach napomôže formulovať širšie východiská pre prípravu národných pozícií aj v otázkach hodnotového rozmeru únie.
Som presvedčený, že aj Vaše plenárne zasadnutie je hodnotným príspevkom v hľadaní nových foriem spolupráce medzi štátom a cirkvou v prospech ďalšieho budovania spoločného európskeho domu a posilňovania solidarity medzi jeho občanmi. Napokon aj so zreteľom na skutočnosť, že tento rok - 2013 bol vyhlásený európskymi inštitúciami za Európsky rok občanov. Stále hovorím, že štát s cirkvou nesmie bojovať, nemal by ani súťažiť. Štát a cirkev by mali spolupracovať.

Vaše Eminencie, Vaše Excelencie, dôstojní páni,
želám Vám úspešné rokovania, ale aj prijemný pobyt v našom hlavnom meste – Bratislave a v našej historicky slávnej starobylej Nitre, ktorá sa už v 9. storočí stala sídlom prvej katolíckej diecézy v stredovýchodnej Európe. Zároveň chcem požiadať Jeho Eminenciu kardinála Marka Ouelleta, aby tlmočil Jeho Svätosti pápežovi Františkovi moje úprimné prianie pevného zdravia a veľa síl v jeho úsilí na podporu vzájomného porozumenia a dialógu medzi národmi a náboženstvami a v posilňovaní solidarity s tými najchudobnejšími a najzraniteľnejšími.

Vaše Eminencie, Vaše Excelencie, ctení hostia,
pripíjam na Vaše zdravie a našu partnerskú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a katolíckou cirkvou a jej najvyšším štatutárom - Svätou stolicou v prospech občanov našej krajiny.
Osobitne pripíjam na zdravie Jeho Eminencie kardinála Petra Erdő a Jeho Eminencie kardinála Marca Ouelleta, ktorí 21. októbra oslávia 10. výročie prijatia kardinálskej hodnosti z rúk pápeža Jána Pavla II.