Náš najvyšší predstaviteľ prijal na tradičnom novoročnom stretnutí zástupcov národnostných menšín žijúcich na Slovensku.
Na stretnutí bol prítomný podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič.
Prezident Ivan Gašparovič na začiatok príhovoru osobne zaželal hosťom všetko najlepšie do roku 2010. Túto príležitosť označil aj ako príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo máme za sebou, ale aj pred sebou. Čo nás teší, ale aj čo treba zmeniť.
„Ako človek nemám problémy stretnúť a porozumieť si s človekom ktoréhokoľvek národa či štátu. Ako politik, zvlášť v pozícii prezidenta republiky, však vnímam aj iné súvislosti než rýdzo ľudské, teda aj takzvané politicky citlivé otázky. Vzťahom medzi štátotvorným národom a národnosťami Slovenskej republiky venujem trvalú a osobitnú pozornosť. Je zreteľné, že nás toho veľa spája, ale čosi nás aj rozdeľuje, čosi, čo je historicky dané, nemenné. Pre to druhé však musíme hľadať zhovievavosť a ústretovosť. Pravda, len do tej miery, ktorá nenarušuje status quo určené ústavou nášho štátu," povedal prezident.
V príhovore ďalej deklaroval svoju hrdosť na to, že nielen podľa ústavy tvoria občania hlásiaci sa k národnostným menšinám integrálnu súčasť občianskej spoločnosti Slovenskej republiky. Na stretnutiach s nimi sa presviedča na konkrétnostiach, „že naším spoločným cieľom je, aby naša vlasť prosperovala, a to tak po stránke ekonomickej, materiálnej, ako aj po stránke sociálnej, či duchovnej.Pre nás, politikov, ktorí prijímame od občanov mandát na riadenie štátu, na vykonávanie zverených ústavných právomocí, je dôležité, aby národnostné menšiny a etnické skupiny mohli plne využívať svoje ústavou a zákonmi garantované práva. Preto sa usilujeme vytvárať podmienky, samozrejme, primerané naším ekonomickým možnostiam, aby národnostné spoločenstvá pestovali svoj jazyk, rozvíjali svoje kultúrne tradície, viedli plnohodnotný národnostný kultúrny a spoločenský život, " uviedol náš najvyšší predstaviteľ.
Po 20-tich rokov od Nežnej revolúcie hlava štátu konštatovala, že jej ideály majú osobitný význam aj pre národnostné menšiny. Priniesli aj nové možnosti pre národnostný život. Slovenská strana prijala Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, Chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a iné medzinárodné dokumenty chrániace menšinové práva. „Máme medzištátne zmluvy, ktoré sú pre vaše komunity užitočné z hľadiska kultúrnej výmeny, vzdelávania, cezhraničnej spolupráce a ďalších oblastí. Štát podporuje kultúrny život a šírenie informácií v menšinových jazykoch, „ uviedol prezident.
V príhovore ešte zdôraznil, že vlastenectvo je jednou z dôležitých hodnôt, ktoré majú potenciál spájať všetkých občanov jedného štátu; že máme spoločnú vlasť a spoločný záujem rozvíjať našu štátnosť. Ocenil, že aj občania patriaci k národnostným menšinám sú volení za poslancov najvyššieho zákonodarného zboru, menovaní za profesorov, rektorov, sudcov. Dostávajú štátne vyznamenania. „Preto im aj dnes vyslovujem za ich prínos k rozvoju Slovenskej republiky poďakovanie.“
Prezident Ivan Gašparovič v príhovore podčiarkol, že Slovensko chce byť dobrou domovinou pre všetkých občanov. Vytvára podmienky pre duchovný a materiálny rozvoj všetkých komunít, aj národnostných. Máme právne a politické nástroje na to, aby sme vytvorili dobré podmienky pre pokojný život a prácu.
„V súčasných politických a ekonomických problémoch sveta sa priam pregnantne ukazuje, aké je dôležité, aby sme dokázali žiť v dobrom porozumení a hodnotovej zhode.
Ak som v úvode povedal, že je tu aj čosi, čo máme iné, potom chcem v závere môjho príhovoru podčiarknuť, že to iné vnímame ako kultúrne tradície, ktoré nesú v sebe prvky obohacujúce kultúrny a spoločenský život Slovenskej republiky. Práve naša kultúrnosť, teda spoločne realizovaná kultúra nás spája, umožňuje nám porozumieť jeden druhému. Nekultúrnosť nás rozdeľuje a vzájomne odcudzuje. Bez ohľadu na to, či sa občan hlási k národnosti alebo nie, „ uviedol Ivan Gašparovič.
V závere príhovoru apeloval na to, aby obdobie svetovej hospodárskej krízy zomklo občanov okolo našich národno-štátnych záujmov ešte viac než doposiaľ. „Cítime, že sa navzájom potrebujeme, že tí, čo cestami civilizácie kráčajú spoločne, kráčajú sebavedomejšie. Taký je život. Musíme v sebe za každých okolností hľadať dobrú vôľu počúvať a porozumieť tomu druhého. Hľadať spoločnú cestu a nachádzať východiská na prekonávanie nedorozumení, ktoré sa občas vyskytnú. A to v záujme vytvorenia dôstojných pomerov pre život v celej našej spoločnej vlasti. Pretože všetci spoločne chceme, aby Slovenská republika bola moderným, funkčným, dobre spravovaným štátom, na ktorý môžu byť jej občania právom hrdí, „ povedal prezident na záver príhovoru pred zástupcami národnostných menšín žijúcich na Slovensku.
Za hostí sa prihovoril Peter Sokol, predstaviteľ Ústrednej rady Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky. Poďakoval sa za prijatie a ubezpečil hlavu štátu „aj všetkých predstaviteľov našej republiky, že tak, ako doteraz, budeme robiť všetko pre ďalší rozvoj našej vlasti. Očakávame, že aj v budúcnosti sa budú národnosti cítiť v tejto republike rovnoprávnymi občanmi.“
Pozvanie na stretnutie s hlavou štátu prijali zástupcovia Rusínskej obrody na Slovensku,predstavitelia Ústrednej rady Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky, Zväz Rusov na Slovensku, Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku - Csemadok, Bulharského kultúrneho zväzu, Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku, Kultúrneho združenia občanov rómskej národnosti v Košiciach, Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, Kultúrneho spolku židovských občanov Slovenska , Poľského klubu a Moravského kultúrneho zväzu.