Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom otvorení nového Slovenského národného divadla, Bratislava 14. 4. 2007

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky,
vážení členovia národnej rady a vlády Slovenskej republiky,
excelencie,
vzácni hostia,
vážený pán minister kultúry,
vážená pani generálna riaditeľka, členovia a pracovníci Slovenského národného divadla,
dámy a páni

V živote každého národa existujú obzvlášť sviatočné chvíle. Som rád, že medzi takéto patrí aj otvorenie novostavby Slovenského národného divadla. Je to dar štátu svojmu národu. Inak povedané: dar občanov sebe samým. Je však ešte neúplný. Čaká na naplnenie vznešeným, duchovným obsahom. Nie je to ľahká úloha. Lebo od prvej divadelnej scény už v tejto chvíli očakávame viac ako doposiaľ. Poslaním súčasného divadelníctva je a bude – pomáhať človeku žiť dôstojne. Je to náročná méta v dnešnom, komplikovanom svete. Ale pred Slovenské národné divadlo nemôžeme stavať ľahšie ciele.

Je zrejmé, že národ svoje divadlo miluje a potrebuje. Divadlo, ktoré vždy stálo v kultúre nášho národa na poprednom mieste. To naše sme si v hĺbke dejín vyvzdorovali. Pri jeho profesionálnych základoch stáli slovenskí ochotnícki nadšenci a českí profesionálni divadelníci. V divadle a cez divadlo dospievali mnohé generácie významných umelcov. A s nimi rástli aj generácie vďačných divákov.

Ešte dlho budeme spájať Slovenské národné divadlo najmä s jeho historickou budovou. Ale aj s Divadlom Pavla Országha Hviezdoslava či s Malou scénou. A celkom prirodzene budeme spomínať na mnohé talenty, ktoré nemožno nijakým spôsobom vymazať z pamäti národa. Im patrí naša osobitná vďaka. Aj cez nich sa budeme v duchu vracať ku krásnym zážitkom z činoherných, operných a baletných predstavení. Opakovať si – nedopovedané. Tešiť sa zo živého umenia, ktorého sme boli svedkami i účastníkmi.

Dnešné otvorenie novostavby Slovenského národného divadla vytvára nový priestor a nové možnosti pre súčasných tvorcov i divákov. Priestor a možnosti nadviazať na skvelú tradíciu. Azda najťažšie zo všetkého bude – zachovať kontinuitu, niesť náročné posolstvo generácií našej prvej scény. Osídliť novú budovu novými podnetmi a doslova ju zabývať duchom tohto posolstva – ľudskosťou. Ale aj spolupatričnosťou s európskou i svetovou kultúrou. Tak, aby ona z uzavretých priestorov divadla vyžarovala do ohniska spoločenského diania. K ľudským srdciam.

Slovenské národné divadlo je teda o zodpovednosti, trpezlivosti, žičlivosti a, samozrejme, o majstrovstve. Tieto priestory, ktoré ešte vládnu nad nami, čakajú na vrcholné výkony, ktoré budú vládnuť im. Aj na potlesk vďačných divákov. Budú medzi nimi určite aj tí, čo túto budovu stavali na nohy. Nasledujúce generácie sa už nebudú pýtať ako dlho. Ale ako dlho a čo sa v Slovenskom národnom divadle hrá. Úprimne želám všetkým, aby odpoveď na takto položené otázky bola vždy pozitívna.
Týmto považujem novostavbu Slovenského národného divadla za otvorenú.