Year 2013

Prezident SR Ivan Gašparovič nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora

Prezident SR Ivan Gašparovič dňa 28.12.2012 listom predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi oznámil, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora nevymenuje. Dôvody pre ktoré sa ho hlava štátu rozhodla nevymenovať sú uvedené v tomto liste na deviatich stranách.

Pre informáciu uvádzame celé znenie listu: 

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

listom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zo dňa 17. júna 2011 mi bolo oznámené, že národná rada na svojej 19. schôdzi, konanej 17. júna 2011 zvolila za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „kandidát“) Jozefa Čentéša.

Už pred tým, 3. februára 2011 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) doručená sťažnosť Dobroslava Trnku vo veci namietaného porušenia základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ku ktorému malo dôjsť hlasovaním národnej rady pri voľbe kandidáta 2. decembra 2010 a opakovanej voľbe 7. decembra 2010.

Následne boli ústavnému súdu v súvislosti s voľbou kandidáta podané aj ďalšie sťažností a ich doplnenia uchádzačmi o zvolenie za kandidáta (ďalej len „uchádzač“), Dobroslavom Trnkom aj Jozefom Čentéšom, boli podané návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov tykajúcich sa voľby kandidáta s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a poslanci národnej rady podali návrh na výklad príslušných ustanovení ústavy, tykajúcich sa vymenovania generálneho prokurátora. Už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja.

Ústavný súd 20. apríla 2011 v rozhodnutí I. ÚS 76/2011-198 konštatova1, že národná rada porušila základné právo Dobroslava Trnku na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a jeho právo bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny garantované čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach hlasovaním pri voľbe kandidáta 2. decembra 2010, aj pri opakovanej voľbe 7. decembra 2010 a výsledky týchto hlasovaní zrušil.

V tomto rozhodnutí sa ústavný súd podrobne zaoberal priebehom volieb, vrátane súvisiacej politickej atmosféry. Vychádzal pritom zo skutočností uvedených v sťažnosti, jej prílohách, v prílohách k veci sp. zn. IV. ÚS 31/2011 (sťažnosť poslancov), z vyjadrení účastníkov, výpovedí svedkov a tiež z verejne dostupnej databázy printových, televíznych, rozhlasových a internetových médií. Primárne vychádzal z uverejnených citácií toho, čo uviedli poslanci národnej rady a predstavitelia parlamentných politických strán, ako zainteresovaní aktéri.

Vychádzajúc z týchto informácií ústavný súd konštatoval, že prvá voľba kandidáta, ktorá sa uskutočnila 3. novembra 2010, bola neúspešná. Opakovaná voľba sa uskutočnila 4. novembra 2010 a opäť bola neúspešná, keďže v oboch kolách voľby žiaden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Vo vzťahu k prvej voľbe kandidáta boli neskôr v komunikačných prostriedkoch zverejnené prepisy SMS medzi predsedom národnej rady Richardom Sulíkom a podnikateľom Mariánom Kočnerom. Páni Sulík a Kočner pravosť týchto SMS nepopreli. Richard Sulík v nich informoval Mariána Kočnera o detailoch voľby kandidáta priamo z národnej rady. Dňa 3. novembra 2010 Marián Kočner napísal Richardovi Sulíkovi, že asi bude ako prvý vedieť výsledok volieb, tak ho prosí, aby on bol druhý. Richard Sulík ho skutočne informoval o počte hlasov pre jednotlivých kandidátov skôr, ako bol výsledok hlasovania zverejnený. Pred opakovanou voľbou sa Marián Kočner pýtal Richarda Sulíka: „Ideme na to? Myslím fotenie lístkov“ a Richard Sulík odpovedal: „Hej“.

Následne niektoré televízne stanice odvysielali aj videozáznam zo stretnutia predsedu národnej rady Richarda Sulíka s Mariánom Kočnerom v Kočnerovom dome, kde sa rozprávali o údajnom kupovaní hlasov poslancov pri voľbe kandidáta a cene za hlas.

Prvá voľba kandidáta skončila neúspechom, lebo poslanci za jednotlivé politické strany vládnej koalície sa nedokázali zjednotiť na osobe spoločného kandidáta. Pritom sa javilo, ako uvádzala tlač, že nebola rozhodujúca osoba kandidáta, ale skôr to, kto sa presadí v koalícii, ale aj v samotnej SDKÚ. Či sa presadí „dzurindovsko miklošovský tandem“ a okruh osôb sústredený okolo predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu alebo "skupinka" sústredená okolo predsedníčky vlády pani Ivety Radičovej. Tlač neúspech prvej voľby komentovala tak, že „oddialením voľby sa vytvoril priestor na zákulisné rokovania, otvorené aj skryté vyhrážky a varovania, kupčenie s hlasmi, aj obyčajné lobovanie.“

Druhá voľba kandidáta sa uskutočnila na 9. schôdzi národnej rady 2. decembra 2010. Zúčastnili sa jej dvaja uchádzači, Dobroslav Trnka, ktorý sa zúčastnil aj predchádzajúcej voľby a Jozef Čentéš, ktorý bol prezentovaný ako nový spoločný kandidát vládnej koalície, na ktorom sa 22. novembra 2010 dohodli zástupcovia SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd na zasadnutí Koaličnej rady. Jozef Čentéš nebol kandidátom vybraným poslancami národnej rady, ale neskrývaným kandidátom predstaviteľov politických strán.

Od prítomných 149 poslancov získal Dobroslav Trnka 74 hlasov a Jozef Čentéš získal 73 hlasov. V opakovanej voľbe uskutočnenej 7. decembra 2010, ktorú sprevádzala obštrukcia poslancov vládnej koalície, Dobroslav Trnka získal 71 hlasov a Jozef Čentéš nezískal žiadny hlas. Kandidát nebol zvolený ani v druhej voľbe.

Ústavný súd v tejto súvislosti cituje vyjadrenia predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície a jednotlivých poslancov, z ktorých vyplýva, že pri voľbe 2. decembra 2010 sa navzájom rôznym spôsobom kontrolovali, aby zabezpečili, že bude zvolený „ich“ kandidát Jozef Čentéš. Vládna koalícia mala eminentný záujem na zvolení „svojho“ kandidáta, ktorého neváhala presadzovať aj neústavnými prostriedkami kontroly poslancov koaličných strán, ktorí zmarili tajnosť voľby tým, že svoje volebné lístky fotografovali a navzájom si ich ukazovali. Jozef Čentéš napriek tomu zvolený nebol.

Po oznámení, že poslanci opozície podali ústavnú sťažnosť na porušenie tajnosti voľby, sa poslanci vládnej koalície rozhodli pri opakovanej voľbe pre obštrukciu. Keďže politické strany vládnej koalície nemohli kontrolovať svojich poslancov a bez kontroly nemali istotu, že nezahlasujú za iného kandidáta ako za Jozefa Čentéša, rozhodli sa, že budú hlasovať tak, aby ich hlasy boli neplatné. Hlasovacie lístky neodovzdali alebo ich znehodnotili. Predseda národnej rady Richard Sulík v tejto súvislosti 6. decembra 2010 uviedol: „Druhé kolo terajšej voľby, ktoré bude prebiehať ako tajná voľba, zablokujeme. Toto je dohoda štyroch predsedov poslaneckých klubov a pristúpime k tretej voľbe generálneho prokurátora. Predtým však zmeníme zákony tak, aby nielen voľba generálneho prokurátora, ale väčšina tajných volieb bola odtajnená...“

V priebehu, aj po skončení druhej voľby odznelo od predstaviteľov koaličných politických strán, predsedníčky vlády aj iných koaličných politikov množstvo obvinení a urážok na adresu anonymných poslancov vládnej koalície, ktorí v tajnom hlasovaní nehlasovali za Jozefa Čentéša. Aj komunikačnými prostriedkami boli označovaní za zradcov, Judášov, obviňovaní z brania úplatkov. Vytvorila sa atmosféra zastrašovania. Politické odsudzovanie bolo prezentované ako odsúdenie morálne.

Predsedníčka vlády pani Iveta Radičová 9. januára 2011 v relácii STV 1 „O päť minút 12“ k svojmu vyhláseniu, že odstúpi z funkcie v prípade zvolenia Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora uviedla, že toto rozhodnutie nezmenila. V relácii Poludňajší žurnál na TA 3 dňa 10. januára 2011 moderátor uviedol, že Iveta Radičová naznačuje, že za skomplikovaním voľby generálneho prokurátora môžu byť aj peniaze. Toho istého dňa v hlavných správach tej istej televíznej stanice vyslovila rovnaký názor, keď na slová moderátora: "Súboj medzi právnym štátom a ekonomickými záujmami - takto vníma Iveta Radičová zradu šiestich koaličných poslancov, ktorí nezahlasovali za spoločného kandidáta pri poslednom pokuse zvoliť nového generálneho prokurátora. Odpoveďou koalície má byť odtajnenie hlasovania“ Iveta Radičová reagovala: "Vnímam to ako zápas a súboj o vzťah medzi ekonomickými zoskupeniami a politickými zoskupeniami."

Keďže najbližšia riadna schôdza národnej rady sa začínala 1. februára 2011 a funkčné obdobie generálneho prokurátora sa končilo 2. februára 2011, poslanci za Smer – SD navrhli zvolať mimoriadnu schôdzu k voľbe kandidáta. Vyhlásili, že navrhnú oboch uchádzačov, Dobroslava Trnku aj Jozefa Čentéša a budú požadovať tajné hlasovanie.

Predseda národnej rady nezvolal mimoriadnu schôdzu, ale navrhovanou voľbou zaradil až v priebehu riadnej schôdze a plénum národnej rady program jej zasadnutia neschválilo. Poslanci za strany vládnej koalície návrh odmietli s tým, že trvajú na postupe dohodnutom Koaličnou radou, o ktorom hovorili na sklonku roka 2010, že k voľbe kandidáta pristúpia až po odtajnení hlasovania. V spoločnom stanovisku to 3. januára 2011 deklarovala predsedníčka vlády Iveta Radičová a predsedovia koaličných strán Mikuláš Dzurinda za SDKÚ DS, Richard Sulík za SaS, Ján Figeľ za KDH a Béla Bugár za Mosta Híd.

V tejto situácii už predstavitelia koaličných strán museli čeliť nepríjemným otázkam novinárov, či sa nejedná o zmenu pravidiel počas hry, či si myslia, že ak vo verejnej voľbe budú štyria poslanci vládnej koalície hlasovať inak ako v tajnej voľbe, že budú hlasovať v súlade so svojim svedomím, a najmä, či si nemyslia, že „kandidát na prokurátora, ktorý nemá podporu naprieč politickým spektrom, by takúto kandidatúru ani nemal prijať“.(napr. otázky redaktorky poslancovi P. Abrhamovi v televíznej relácii STV 1 „O päť minút dvanásť“ dňa 10.4.2011). Napriek tomu zotrvali na pláne ďalšieho postupu prijatom koaličnou radou, ktorý počítal s pokračovaním voľby kandidáta až po zmene zákona o rokovacom poriadku tak, aby uprednostňoval verejnú voľbu, pri ktorej by mali vedenia politických strán poslancov pod kontrolou, aby bol zvolený „ich“ kandidát.

Predseda KDH Ján Figeľ dňa 3. januára 2011 pre TASR k tomu mimo iného uviedol “... ak len o jeden hlas nebol zvolený doterajší generálny prokurátor - možno dokonca o pokazený hlas, lebo na jednom z dvoch neplatných hlasovacích lístkov bol údajne označený pán Trnka, len chýbal postoj k druhému kandidátovi - dokonca o pokazený hlas, tak to už je tyčka z vnútornej strany bránky. Lopta sa ešte odrazila von. Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády.“

Predsedníčka vlády Iveta Radičová opakovane označila priebeh voľby kandidáta za frašku. Vo vyhlásení zverejnenom TASR dňa 5. februára 2011 k Sulíkovmu nápadu odvolať podpredsedu národnej rady Róberta Fica sa dotkla aj viacerých pokusov poslancov zvoliť nového generálneho prokurátora a uviedla: "V mnohých momentoch to bola fraška." V sobotných dialógoch Rozhlasovej stanice Slovensko toho istého dňa uviedla, že „spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší, voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou“.

Predseda národnej rady Richard Sulík 1. januára 2011 v relácii Noviny televíznej stanice JOJ uviedol „V tomto momente, kedy máme medzi nami zradcov, bude najlepšie urobiť taký krok, že vynesieme lístky."

Podpredseda národnej rady a predseda strany Smer - SD Róbert Fico na margo voľby nového generálneho prokurátora dňa 2. februára 2011 pre TASR povedal, že predseda národnej rady Richard Sulík tým, že nevyhlasuje voľbu generálneho prokurátora, porušuje ústavu. "Nevytvoril podmienky na voľbu, hoci Dobroslavovi Trnkovi už skončilo sedemročné funkčné obdobie." Dôvod takéhoto konania podľa neho spočíva v tom, čo mal vyhlásiť jeden predstaviteľ vládnej koalície: „Táto vládna koalícia má väčšinu len vtedy, ak je verejná voľba, nemá väčšinu, ak je voľba tajná“. „To ale nie je ústavný dôvod, ktorý by oprávňoval Sulíka nevyhlasovať opakovane tajné voľby," uviedol Fico.

Imrich Vozár ešte 17. decembra 2010 v príspevku „Voľby generálneho prokurátora: Tajne či verejne?“ v internetových novinách Otvorené právo, administrátora „VIA IURIS - Centrum pre práva občana“, uvažoval, čo »...ak niektorý zo „zradcov“ mal skutočne vecné a odôvodnené výhrady voči niektorému z kandidátov na generálneho prokurátora a skutočne za neho nehlasoval na základe vlastnej slobodnej vôle a z vlastného vecne odôvodneného presvedčenia. Bez obáv z označenia za „zradcu“ (k čomu by bezpochyby došlo, bez ohľadu na jeho skutočnú motiváciu a argumenty) tak mohol spraviť naozaj len za podmienok tajného hlasovania. Rovnako len v minimálnej miere je predmetom diskusie to, akým spôsobom v akej miere sa v tejto oblasti (ale nielen v tejto) výkonná moc tlačí do priestoru vyhradenému moci zákonodarnej.

V ideálnej spoločnosti by zrejme nebolo podstatné, či sa jedná o verejné, alebo tajné hlasovanie, pretože by bolo samozrejmosťou, že zvolený kandidát je skutočne vyjadrením slobodného výkonu mandátu všetkých poslancov. Avšak vzhľadom k reálnemu stavu by sa každé nastavovanie pravidiel malo diať po dlhodobej racionálnej úvahe s prihliadnutím a vyhodnotením všetkých plusov a mínusov riešenia. Okamžite a účelové riešenia bez ohľadu na protiargumenty málokedy prispeli k ideálu... «

„Jozef Čentéš odobril zámer koalície nominovať ho na post generálneho prokurátora v prípade verejnej voľby. Pre televíziu TA 3 to potvrdil šéf parlamentu Richard Sulík. Opozícia sa zároveň môže rozlúčiť s tajnou voľbou, ktorú chcela presadiť na mimoriadnej parlamentnej schôdzi. Predseda národnej rady totiž neplánuje vyhlásiť termín na predkladanie návrhov kandidátov na čelo prokuratúry“. Takto komentovala vzniknutú situáciu moderátorka televíznej stanica TA 3 v hlavných správach 17. januára 2011. „Príbeh o voľbe generálneho prokurátora začína mať po niekoľkých mesiacoch jasný scenár. Po tom, čo takmer padla Radičovej vláda a pri tajnej voľbe sa prejavili koaliční zradcovia, má panovať vo vládnej štvorke jednota." Uviedla na to redaktorka. Predseda národnej rady Richard Sulík reagoval: "Áno, telefonoval som s pánom Čentéšom a potvrdil mi, že bude naším nominantom." Redaktorka konštatovala: "Čiže je za verejnú voľbu." Richard Sulík reagoval: "Bude súhlasiť s verejnou voľbou. Áno."

Dňa 14. januára 2011 podali poslanci vládnej koalície návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tak, že hlasovanie o voľbe kandidáta sa zmenilo z tajného na verejné, s pripustením výnimky, ak bude schválená národnou radou, v ktorej mali poslanci vládnej koalície väčšinu. Tento návrh bol prerokovaný v druhom a ihneď aj v treťom čítaní na 16. schôdzi národnej rady 5. apríla 2011. Bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky a opätovne schválený. Zákon č. 153/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 26. mája 2011.

Od 7. decembra 2010 do 17. mája 2011 sa nová voľba kandidáta na generálneho prokurátora nekonala, napriek tomu, že 2. februára 2011 uplynulo funkčné obdobie generálneho prokurátora. Vládna koalícia sa netajila tým, že čaká na zmenu zákona, aby mohla byť voľba uskutočnená verejne, aby mohli kontrolovať svojich poslancov a zabezpečiť zvolenie „svojho“ kandidáta.

V tretej voľbe 17. mája 2011 Dobroslav Trnka kandidoval sám, lebo Jozef Čentéš sa pred voľbou vzdal kandidatúry. Za Trnku hlasovalo 70 zo 150 poslancov, takže zvolený nebol. Opakovaná voľba sa nekonala.

Jozef Čentéš 13. mája 2011, v zhode so stanoviskom premiérky a predsedov politických strán vládnej koalície o tom, že len verejná voľba im zaručuje, že bude zvolený „ich“ kandidát, vyhlásil: "Vzal som späť súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora, pretože v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora sa objavili podozrenia z údajného korupčného správania a údajného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Nakoľko informácie o týchto podozreniach sa opätovne objavili v médiách, tak za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií. V prípade, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík vyhlási verejnú voľbu generálneho prokuratúra a budem navrhnutý, tak kandidatúru prijmem.“

Poslanec Igor Matovič, vtedy zvolený na kandidátke koaličnej politickej strany SaS, v relácii Noviny televíznej stanice JOJ už skôr uviedol: "Štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Či to je pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa to tu hovorilo, pomaly už aj stĺpy to tu rozprávali."

Podobné opakované výroky viacerých poslancov a politikov sa stali predmetom trestného konania vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), v rámci ktorého Jozef Čentéš (prečo Čentéš a nie iný, do veci nezainteresovaný prokurátor) 27. júla 2011 vypočul poslanca Igora Matoviča. Podľa jeho vyjadrenia pre média výsluch trval 2,5 hodiny a týkal sa politických nominácií a údajnej korupcie v koalícií. Po výsluchu Jozef Čentéš jeho záznam z pamäte počítača vymazal a pre TA3 uviedol, že vytlačený protokol o výsluchu vzápätí omylom skartovali administratívne pracovníčky. V rozhovore pre STV uviedol, že nebol skartovaný len jeden, ale všetky tri výtlačky protokolu: "Boli vytlačené celkovo tri takéto zápisnice o výpovedi. Pán poslanec si všetky prečítal, podpísal a ja som ich dal s ďalšími mojimi podkladmi do spisu. Vzhľadom k tomu, že v tom spise boli aj moje poznámky, tak tieto poznámky, ktoré som potreboval na prípravu k výsluchu, som nechal skartovať a omylom sa skartovala aj zápisnica o výsluchu pána poslanca".

Hovorkyňa generálnej prokuratúry následne uviedla, že "Informácie, že administratívne pracovníčky skartovali omylom časť spisového materiálu, nie sú pravdivé. Skartáciu vykonal niekto iný." Čentéš následne priznal, že skartáciu vykonal sám. Uviedol, že nešlo o zámer, ale o omyl.

1. augusta 2011 túto udalosť na blogu Sme pod názvom „Podivný prípad doktora Čentéša a pána Matoviča“ komentoval Peter Tóth, ktorý v závere príspevku uviedol: „No aj napriek tomu sú určité pochybnosti na mieste. Prinajmenšom o spôsobilosti viesť administratívnu agendu na úrovni, akú si vyžaduje funkcia generálneho prokurátora, o ktorú Jozef Čentéš hrá dlhú partiu s parlamentom, prezidentom a Ústavným súdom SR. Podivný príbeh doktora Čentéša a poslanca Matoviča by nestál ani len za zlomyseľný úškrn, keby ho vládna koalícia nezvolila tak násilne a politicky jednofarebne a bez širšej dohody s opozíciou. Ak Ústavný súd SR potvrdí právoplatnosť jeho voľby, bude si musieť Jozef Čentéš zvyknúť na to, že nemalá časť verejnosti bude jeho úspechy, zlyhania i zložité rozhodnutia vnímať straníckou optikou. Generálny prokurátor si do kariérneho vienka nemohol priať nič chúlostivejšie...“

Redaktor denníka RSS 5. augusta 2011 konštatoval, že „Pochybnosti, či má Čentéš na to, aby viedol takú dôležitú inštitúciu, akou je Generálna prokuratúra, sa totiž začali valiť zo všetkých strán“. Na záver svojich úvah uviedol: „Jozef Čentéš pracuje už niekoľko mesiacov pod enormným tlakom – navyše v prostredí, kde nemôže veriť ani poslednému vrátnikovi. Navyše je o ňom známe, že je trochu nepraktický človek. Jedno ani druhé ho neospravedlňuje: potenciálny šéf prokuratúry musí zvládať aj bežné administratívne úkony...“

Ústavný súd uznesením z 15. júna 2011 pozastavil účinnosť ustanovení čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8) a bodu 10 (§ 123 ods. 3) zákona č. 153/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov. Národná rada, ako účastník konania, obsah tohto rozhodnutia poznala. Napriek tomu, alebo podľa niektorých vyjadrení dokonca práve preto, sa rozhodla urýchlene vykonať voľbu, skôr ako bude rozhodnutie uverejnené v Zbierke zákonov. Formálne tým nedošlo k protiprávnemu postupu, keďže takéto rozhodnutie ústavného súdu nadobúda účinnosť až zverejnením v Zbierke zákonov, materiálne však národná rada vedome a úmyselne konala v rozpore s platným rozhodnutím ústavného súdu, obsah ktorého poznala. Tým, že vykonala voľbu kandidáta podľa znenia zákona, ktorého účinnosť ústavný súd pozastavil, úmyselne zmarila výkon rozhodnutia ústavného súdu. Je pri tom ľahostajné, či bola voľba vykonaná verejne alebo tajne.

Dobroslav Trnka pre nesúhlas s takýmto postupom národnej rady, ktorý považoval za rozporný s ústavou, vzal späť svoj súhlas s kandidovaním vo štvrtej voľbe. Jozef Čentéš sa ako jediný tejto voľby zúčastnil, napriek pochybnostiam o ústavnosti voľby a v zjavnom rozpore s jeho predchádzajúcim vyhlásením, že sa tajnej voľby nezúčastni pre existujúce podozrenia z korupcie poslancov.

Dňa 17. júna 2011 bol Jozef Čentéš zvolený za kandidáta. Za jeho zvolenie hlasovalo 79 z 80 prítomných poslancov, jeden poslanec sa hlasovania zdržal. Poslanci opozičných strán sa voľby nezúčastnili.

Táto rekapitulácia priebehu všetkých štyroch volieb kandidáta, bez ohľadu na ústavnoprávne aspekty, dostatočne ilustruje, že tak, ako to povedala vtedajšia predsedníčka vlády pani Iveta Radičová, bola to od začiatku do konca fraška, zápas a súboj o vzťah medzi ekonomickými zoskupeniami a politickými zoskupeniami, súboj medzi právnym štátom a ekonomickými záujmami, poznamenaná podozreniami z korupcie poslancov, a treba dodať, že aj hrubým nátlakom na poslancov zo strany koaličných politických strán, aj zo strany politikov, ktorí nie sú poslancami národnej rady, vrátane predsedníčky vlády.

Kandidát zvolený za takýchto okolností je nedôveryhodný aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba. Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolnosti kandidoval a takú voľbu prijal.

V konkrétnom prípade sa zvolený kandidát navyše do politických hier súvisiacich s voľbou kandidáta aj sám aktívne zapojil. Stalo sa tak minimálne v prípade, keď najprv v situácii, kedy vládna koalície odmietala tajnú voľbu Jozef Čentéš vzal svoju kandidatúru späť s odôvodnením, že tajná voľba je poznamenaná korupciou a chce sa zúčastniť len verejnej voľby, ale v rozpore s týmto tvrdením, v ďalšej tajnej voľbe, ktorá už vyhovovala aj vládnej koalícii, sa zúčastnil.

Pochybnosti o tom, či je zvolený kandidát pripravený a ochotný ctiť si materiálnu podstatu práva, alebo naopak je ochotný a pripravený jeho zmysel formálnym výkladom práva obchádzať, vzbudzuje aj skutočnosť, že Jozef Čentéš sa zúčastnil a bol zvolený vo voľbe vykonanej podľa zákona, ktorého účinnosť bola ústavným súdom pozastavená a ktorá bola národnou radou vykonaná s neskrývaným úmyslom výkon tohto rozhodnutia ústavného súdu zmariť. Navyše za situácie, kedy ústavný súd konal o návrhu na vyslovenie nesúladu tohto zákona s ústavou.

Pochybnosti o tom, do akej miery je zvolený kandidát pripravený a ochotný rešpektovať vzťahy medzi ústavnými orgánmi vzbudzujú aj jeho výroky nerešpektujúce pôsobnosť prezidenta Slovenskej republiky a ústavného súdu. Prezidenta republiky verejne osočuje, keď mu nekompetentne a nenáležite prostredníctvom komunikačných prostriedkov vytýka porušenia ústavy tým, že ho nevymenoval, hoci „primeraná lehota na jeho rozhodovanie už veľmi dávno uplynula“. Vstupuje do kompetencií ústavného súdu a vydáva za nesporné fakty svoje subjektívne názory na to, či voľby kandidáta prebehla v súlade s ústavou a či je prezident povinný ho vymenovať a v akej lehote.

Vážne pochybnosti o tom, či zvolený kandidát je schopný vykonávať funkciu generálneho prokurátora spôsobom neznižujúcim vážnosť tejto ústavnej funkcie a celej prokuratúry, ktorej má byť vrcholným predstaviteľom a vykonávať túto funkciu spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním prokuratúry, tak, aby to neviedlo k narušeniu riadneho chodu tohto ústavného orgánu, vzbudzuje aj skutočnosť, že v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča neprejavil dostatočnú zodpovednosť a zachoval sa nečestne.

To, že nechal vymazať z pamäte počítača záznam výsluchu a vzápätí skartoval všetky tri výtlačky niekoľkostránkového protokolu o výsluchu pána poslanca, spolu s nejakými poznámkami, vzbudzuje dôvodné a vážne pochybnosti prinajmenšom o administratívnej spôsobilosti riadiť prokuratúru. Ale to, že najprv vyhlásil, že protokoly o výsluchu omylom skartovala zamestnankyňa prokuratúry a až potom čo hovorkyňa prokuratúry toto jeho tvrdenie dementovala priznal, že ich skartoval sám, vzbudzuje vážne pochybnosti o čestnosti Jozefa Čentéša, ktorá je nevyhnutným morálnym atribútom nositeľa ústavnej funkcie generálneho prokurátora.

Ak by ku skartovaniu protokolov po predchádzajúcom vymazaní záznamu o výsluchu z pamäte počítača došlo skutočne omylom a Jozef Čentéš by to považoval za prípustnú chybu, nemal by žiadny dôvod klamať, že ich skartovala zamestnankyňa prokuratúry. Ak sa pred verejnosťou chcel zbaviť zodpovednosti za skartáciu, potom k nej buď nedošlo omylom, alebo takýto omyl považoval sám Jozef Čentéš za neprípustnú chybu pre kandidáta alebo je to človek, ktorý klame aj z malicherných dôvodov. Generálny prokurátor musí byť pripravený a ochotný uniesť verejnú zodpovednosť nielen za všetky svoje chyby, ale aj za chyby svojich podriadených, uniesť tlak médií, politikov a zachovať sa vždy čestne. Nemôže pri prvej príležitosti povýšiť svoj osobný záujem na vymenovaní za generálneho prokurátora nad pravdu a svoju česť.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov do funkcie prokurátora možno vymenovať len osobu, ktorej morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať. Túto podmienku na vymenovanie do funkcie prokurátora musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora. Niet pochýb, že nároky na morálne vlastnosti generálneho prokurátora musia byť vyššie, ako nároky kladené na každého prokurátora.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, oznamujem Vám, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti som sa rozhodol, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora n e v y m e n u j e m.