Ivan Gašparovič, Pavol Paška, Robert Fico a Peter Horváth v relácii O 5 minút 12, Televízna stanica STV 1, 10. 1. 2010

Hodnotenia, ale aj predsavzatia budú rezonovať aj v nasledujúcich minútach. Rok 2009 priniesol viacero udalostí, o ktorých treba hovoriť. Prijali sme euro, zvládli plynovú krízu, ale nevyhli sa nám ani škandály na niektorých ministerstvách či napäté slovensko maďarské vzťahy. Svoj pohľad na uplynulé mesiace, ale aj očakávania od nového roka, ktorý hneď od začiatku priniesol viacero problémov ponúknu exkluzívni hostia. Do prvej relácie O 5 minút 12 v novom roku prijali pozvanie prezident Ivan Gašparovič, dobrý deň.

Ivan GAŠPAROVIČ: Prajem dobrý deň aj ja.
Predseda Národnej rady Pavol PAŠKA, dobrý deň.
Pavol PAŠKA: Peknú nedeľu.
A predseda vlády Robert FICO, dobrý deň aj vám.
R. FICO:
Dobrý deň prajem.

Páni možno hneď na úvod, dávate si nejaké osobné predsavzatia do nového roka, resp. dali ste si nejaké do roku 2010 pán prezident?

I. GAŠPAROVIČ:
Myslím si, že každý deň vám život prináša určité situácie, ktoré vás nútia prijať nejaké rozhodnutia. Takže t, čo si bude život v tomto roku vyžadovať, čo si bude vyžadovať moja funkcia, myslím si, že to sú tie predsavzatia, aby som ich naplnil čo najlepšie ako viem.

Pán predseda?
P. PAŠKA:
Nie som ten typ, čo žije z večera do rána, takže nezvyknem to robiť. Môj život je veľmi realistický a pragmatický a preto Silvester, večer a Nový rok nie sú ničím výnimočným.

No a napokon pán premiér?
R. FICO:
Tiež nepatrím medzi tých, ktorí sa 1. januára ráno rozbehnú a začnú chudnúť. Potom ich to prejde do piatich dní, pretože držím sa zásady, že keď treba niečo zmeniť v súkromnom, osobnom živote, tak treba začať na tom pracovať okamžite a netreba čakať na 1. január. Ale myslím si, že je to pekný deň a treba rešpektovať, že niektorí ľudia ho považujú za deň, kedy má začať nová kvalita ich súkromného života.

Páni ďakujem za prvé kolo odpovedí. Traja najvyšší ústavní činitelia budú pripravení odpovedať aj na vaše otázky. Píšte ich počas celej relácie na mailovú adresu o5minut12@stv.sk. No a začíname návratnom späť. Rok 2009 bol na celom svete najmä o hospodárskej kríze. Borilo a borí sa s ňou aj Slovensko. Podľa ostatných odhadov Európskej komisie sa pomaly odrážame od dna. Niektorí ekonómovia tvrdia, oživenie veľkých západných hospodárstiev pomôže aj Slovensku.

Príspevok

Redaktor:
Na boj proti kríze vytvorila vláda Radu pre hospodársku krízu. Tá prijala desiatky opatrení na zmiernenie následkov. Napríklad štát poskytuje zamestnávateľom príspevky na vytvorenie a udržanie pracovného miesta, znížili sa odvody pre živnostníkov do fondu solidarity a škrtalo sa aj v rozpočtoch ministerstiev.

R. FICO (11.3.2009):
Našou povinnosťou je konať rýchlo a akčne. Kríza je neuveriteľne hlboká. Je tak hlboká, že to prekvapuje naozaj najväčších expertov a analytikov.

Redaktor:
Hospodárska kríza na čas zjednotila aj politikov. Opozícia do rady nominovala Vladimíra Tvarošku, neskôr ho stiahla.

Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ DS (24.4.2009):
77 857 nových nezamestnaných. Dokedy sa predseda vlády bude prizerať a pohŕdať návrhmi, ktoré dostáva od nás zadarmo.

Redaktor:
Vlani najviac rezonovalo šrotovné, ktorým chcela vláda zmierniť dopady krízy a podporiť automobilky. V dvoch vlnách poskytol štát asi 42 tisíc dotácií. Problémom však zostával nárast nezamestnanosti. Hospodárska kríza sa odrazila aj na štátnom rozpočte. Rezort financií počíta v tomto roku so schodkom 5,5 % HDP. Štát plánuje minúť viac ako 16 miliárd EUR. Príjmy by mali by takmer o 4 miliardy nižšie.

Páni, top téma minulého roka, ale top téma zrejme aj tohto roka 2010, svetová hospodárska kríza. Pán prezident, vláda následne parlament, poslanci prijali viacero opatrení na boj s hospodárskou krízou v minulom roku. Ako vôbec hodnotíte činnosť vlády v súvislosti s bojom s hospodárskou krízou. Resp. možno aj opatrenia, ktoré boli prijaté, sú dostatočne efektívne, resp. možno čo by ste očakávali v tomto roku?

I. GAŠPAROVIČ:
Slovensko pred rokom 2009 v roku 2008 a už aj v 2007 nabehlo do koľaje ekonomického rastu. Nabehlo na nové sociálne programy a tieto začalo plniť. Ja som presvedčený, že veľmi citeľne a viditeľne a vnímal to tak aj občan. Rok 2009 v našich predstavách mal byť prinajmenšom taký prospešný, ako rok 2008. Stalo sa niečo, čo sme nečakali. Veľká ekonomická finančné kríza urobila škrt cez rozpočty nielen Slovensku, urobila to v globále celému svetu a táto kríza je aj globálnou krízou. Z tohto pohľadu rok 2009 bol dosť- by som povedal- hektický. Bol kritický, kontroverzný, kde sa hľadali určité cesty, formy, ako sa vyhnúť kríze alebo ako ju spomaliť. Som presvedčený, že slovenská vláda urobila prvé kroky v roku 2008 v septembri a neskôr následne, ktoré určite túto krízu neodstránili a ani ju nelikvidovali, ale spomalili pri niektorých problémoch, ktoré Slovensko čakali veľmi tvrdo, najmä v oblasti sociálnej, najmä v oblasti zamestnávateľskej. Skutočne som privítal, keď vláda zvolala krízový štáb, prosto ľudí, ktorí mali hľadať cesty, ako túto krízu spomaliť. Boli to okrem vlády, predstavitelia zamestnávateľov, predstavitelia podnikateľov, bankárov, predstavitelia miest a obcí. Som presvedčený, že tých vyše 60 opatrení, ktoré vláda prijala, mali pozitívnu odozvu. Určite, že sa našli aj kroky, ktoré by sme mohli kritizovať. Ale ak sa z môjho pohľadu pozriem na sociálne postavenie občana, ktorý sa dostal do pozície, že strácal zamestnanie, keď si zoberieme, ako rýchlo sme stratili trhy, keďže sme exportnou krajinou, keď si zoberieme, v akých tisícoch sa nám vracali naši občania, ktorí boli na prácach v zahraničí. Opatrenie, ktoré vláda prijala vo vzťahu k zamestnávateľom, zamestnancom, vo vzťahu k malým podnikateľom, k rodinám. Tých sociálnych opatrení zákonov bolo niekoľko. Myslím si, že to bola brzda na zastavenie určitých zlých dopadov krízy najmä na občana a na rodinu.

Pán premiér, obrátim sa teraz na vás. Tie najnovšie čísla hovoria, že za minulý rok štát hospodáril o trošku lepšie, ako sa očakávalo. Aj signály zo zahraničia hovoria, že ten koniec tunela krízy sa blíži. Vy ste dokonca povedali, že Slovensko z neho vyjde doráňané, kým niektoré iné štáty doslova dokaličené. Ja sa teraz pýtam, aký bude rok 2010 na Slovensku? Pretože ľudí určite zaujíma, či budú ďalšie hromadné prepúšťania, či ďalší ľudia prídu o prácu.

R. FICO:
Začnem trochu osobne, ak dovolíte.
R. SLOBODNÍK:
Nech sa páči.
R. FICO:
Začnem tým, že chcem pomenovať vládu ako kolektív normálnych ľudí. Ľudí, ktorí pochádzajú z dedín a miest zo Slovenska. Ja som Hrušovančan od Topoľčian, som človek z mäsa a kostí, ktorý je omylný ako ktokoľvek iný. Nikto z nás neabsolvoval ani kurz geniality ako pán Mikloš alebo pán Dzurinda, ani kurz dokonalosti ako pán Lipšic. Áno, samozrejme že pri ťažkých rozhodnutiach, ktoré musíme absolvovať, robíme niekedy aj chyby. Ale v boji proti kríze, ktorá naozaj bola prehĺbená ešte aj plynovou krízou, ktorú sme zvládli, sme sa museli sústrediť aj na mimoriadne vážne procesy, ktoré boli naštartované, ako napríklad zavedenie eura. Dnes je Slovensko vnímané, ako krajina, ktorá euro zaviedla úplne bezproblémovo. Euro je obrovský úspech, nielen tejto vlády, ale obrovský úspech celého Slovenska. Nerobme teraz, pán redaktor, výpočty toho, čo sa všetko udialo, pretože aj pán prezident pomenoval mnohé okolnosti a mnohé opatrenia a aj v tých úvodných slovách vo vašej televízii to zaznelo. Povedzme si, či sme dosiahli ciele, ktoré sme si nastavili. Prvý cieľ, pokiaľ išlo o boj s krízou bol, aby sme nebrali ľuďom peniaze v mene krízy. Táto vláda nezvýšila žiadne dane a nezvýšila žiadne poplatky v boji proti kríze a udržali sme sociálny štandard na tej úrovni, ako bol v roku 2008 nastavený. Dokonca sme zabezpečili valorizáciu dôchodkov. Išli sme ďalej, od januára tohto roku je špeciálny bankový produkt pre mladomanželov, máme ochranu hypotekárnych úverov, vyplácame naďalej všetky veci, ktoré sa týkajú rodín. Jednoducho nedotkli sme sa človeka občana v mene krízy. Tento cieľ bol naplnený a toto považujem za veľký úspech boja proti hospodárskej kríze, že sme nemuseli ľuďom siahať na peňaženky, pretože niektoré iné krajiny to naozaj riešili formou, že sa zvyšovali dane alebo sa znižoval sociálny štandard alebo sa postupovalo inak. My sme jednoducho toto nedovolili a všetky peniaze, ktoré sme potrebovali na boj proti kríze, sme získali tým, že sme šetrili na jednotlivých ministerstvách a mnohé ministerstvá to naozaj boli. Druhý cieľ, ktorý sme si dali bol, aby v roku 2010 Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré budú dobre vychádzať z krízy. Ja nie som nejaký veľký priateľ čísiel, ale to nie sú moje čísla, to sú čísla, ktoré pochádzajú z Európskej komisie. Slovensku sa predpokladá v roku 2010 najvyšší hospodársky rast alebo jeden z najvyšších hospodárskych rastov celej Európskej únie. Máme jeden z najnižších dlhov v rámci celej Európskej únie, čiže nie je pravda, čo hovorí opozícia, že dlh Slovenskej republiky je nejaký veľký. Máme jeden z najnižších dlhov, druhý najnižší v eurozóne a šiesty najnižší v rámci celej Európskej únie. A čo je najpodstatnejšie, kým celá Európa v roku 2010 v priemere ešte bude zvyšovať deficit, my už v roku 2010 ideme s deficitom dole a pri tomto všetkom sme zachovali sociálny štandard ľudí, nezadlžili sme krajinu a krajina podľa všetkého na budúci rok alebo tento rok v roku 2010 naštartuje aj hospodárske motory, čo je pre nás mimoriadne dôležité. Popritom boli samozrejme aj rôzne chyby, ale chyby sú úplne bežná súčasť práce najmä takej vlády, akou je moja, pretože táto vláda musí byť veľmi aktívna, musí prijímať obrovské množstvo opatrení. Ešte na záver ak dovolíte, by som chcel povedať, že pre nás je dôležité teraz sledovať nie len účinnosť prijatých opatrení a o týchto opatreniach budeme sčasti hovoriť aj zajtra, lebo zajtra chcem zvolať sociálnych partnerov, požiadať o stretnutie, ale dôležité je, aby sme súčasne hovorili aj o tom, že či naplníme ciele, ktoré sme si postavili v súvislosti s bojom proti nezamestnanosti. Pretože len tým, že budeme podporovať hospodársky rast, môžeme bojovať s nezamestnanosťou, ktorá stúpla v celej Európe. Aby sme si zase nevytvárali obraz, že to je problém iba na Slovensku. Ja preto verím, že všetky tie plán a ciele, ktoré si vláda dalo, či už v programovom vyhlásení alebo v osobitných dokumentoch proti kríze, sa nám to podarí naplniť. Ale som hrdý na to...

Ale dá sa už dnes hovoriť o tom, že sme zvládli krízu na Slovensku?

R. FICO:
Nie, to nemôže nikto povedať, pretože kríza je svetová. My môžeme hovoriť iba o tom, či sme zvládli niektoré procesy. Zvládli sme finančnú krízu? Áno zvládli. Zagarantovali sme všetkým občanom v Slovenskej republike, ale aj ďalším ľuďom, 100 percentné garancie pri vkladoch. Nebolo treba do bánk dávať žiadne peniaze. Udržali sme sociálny štandard ľudí? Áno, udržali, pretože ľuďom sme nesiahli na peniaze a robili sme všetko preto, aby tak nebolo. Došlo s eurom zdražovanie pán redaktor? Všetci kričali, opozícia, média, bude obrovské zdražovanie. Aké zdražovanie? Žiadne zdražovanie s eurom nebolo spojené. Čiže bojujeme s dôsledkami krízy, ale kríza vznikla v Spojených štátoch, kríza nevznikla na Slovensku. Myslím si, že ak hovorím o týchto východiskách, nie sme na tom až tak zle ako iné krajiny a môžeme na rok 2010 pri všetkej opatrnosti pozerať pomerne optimisticky. Ja nie som v pozícii, že všetko je vyriešené, nie je nič vyriešené, lebo svet sa môže kedykoľvek zvrátiť a ta kríza môže pokračovať v úplne nových cykloch.

Pán predseda, presuniem tému krízy trošku aj na parlamentnú pôdu, pretože práve poslanci a parlament boli tí, ktorí rozhodovali o tých opatreniach na boj s hospodárskou krízou a možno ma bude zaujímať jedna otázka, ktorá súvisí s opozíciou, pretože aj opozícia predkladala svoje návrhy voči kríze. Ale minimum z týchto návrhov, ak nejaký teda prešiel. Nie je práve čas krízy časom na to, aby sa spájali sily, aby sa podporovali dobré návrhy?

P. PAŠKA:
Dovoľte najprv predsa len vrátiť sa, nadviazať na pána premiéra. Trošku nebudem súhlasiť, lebo bremeno výkonu je vždy na exekutíve a demokratickej štruktúre deľby moci, je to stále tak. Ale čo chcem povedať, už je to čosi, čo ako keby sa bolo zabudlo. Veľmi dôležitým fenoménom pri boji s dôsledkami krízy a pri úspechoch bola schopnosť komunikovať a schopnosť kooperovať na jednotlivých ústavných úrovniach. Viete si pán redaktor predstaviť, ak by bola prišla kríza za stavu bývalého vedenia, kedy bývalý predseda parlamentu nazýval bývalého premiéra vierolomným človekom?

Pán predseda, nemáme tu nikoho z opozície.

P. PAŠKA:
Ale ako veľmi dôležitý moment je, že sme schopný veľmi flexibilne a racionálne konať a reagovať na všetky tieto výzvy a súvisí to aj s odpoveďou na vašu otázku, ktorú ste položili v druhej časti. Ja sa vám teraz spýtam, akéže to boli návrhy, o ktorých ste mali pocit, žeby ich mala vláda prijať? Boli to všetko návrhy, ktoré práve naopak mali tendenciu rozbiť veľmi racionálny pragmatický koncept vlády boja s dopadmi ekonomickej a finančnej krízy.

Ja spomeniem napríklad jedno opatrenie, predĺženie podpory v Nezamestnanosti, pán predseda. Opozícia to navrhovala dvakrát, myslím raz na 12 mesiacov, raz na 8 mesiac. Ministerstvo práce povedalo, že pripraví vlastný návrh, doteraz to opatrenie nie je v praxi.

P. PAŠKA:
Ešte raz. Toto sú samozrejme parciálne riešenia, o ktorých rozhoduje príslušný minister. Ale vráťme sa k tej podstate. Akéže to boli návrhy? Znížiť dane, znížiť odvody, robiť sociálny systém, znížiť alebo oslabiť vplyv štátu na jednotlivé ekonomické a sociálne procesy? Tak toto mali byť návrhy? Myslím, že pán premiér aj pán prezident to dobre pomenovali v úvode. Ak bol akýsi hlavný cieľ boja s krízou, bol to sociálny status ľudí. Nesiahnuť človeku na to, čo sme dosiahli a myslím, že sa to podarilo a viete, možno si to pamätáte, chcem to pripomenúť aj divákom, ako kričali niektorí opoziční poslanci, že nemajú priestor v Národnej rade komunikovať niektoré svoje návrhy, hovoriť o svojich riešeniach a keď som v zmysle Zákona o rokovacom poriadku zaradil jednotlivé poslanecké opozičné návrhy do programu schôdze a otvoril som diskusiu, viete koľko trvala? Sedem minút, nuž kde boli všetci tí mudrci, ktorí mali tie univerzálne riešenia a prečo pri konkrétnych návrhoch z daňovej oblasti, sociálnej oblasti a iných finančnej oblasti, nevyužili ten legitímny demokratický parlamentný priestor?

Dobre.

P. PAŠKA:
Potom v médiách som sa zrazu dozvedel, že ten priestor nebol. On bol vytvorený štandardným spôsobom.

Pán premiér, opýtam sa na to konkrétne opatrenie, ktoré som spomínal pri otázke pre pána Pašku.

R. FICO:
Pán redaktor, všetky opatrenia, ktoré prijala vláda a ktoré potom aj parlament schválil v podobe zákonov a chcem poďakovať aj pánovi prezidentovi za jeho veľmi aktívny prístup, pokiaľ išlo o nielen rokovania krízových rád, ale aj potom o samotné ústavné akty súvisiace s podpisovaním zákonov, boli prijímané na základe širokého konsenzu v rámci krízovej rady. Povedali sme, že nebudeme prijímať nič iné, len to, čo sa dohodne v krízovej rade. Krízová rada fungovala a navrhla množstvo veľmi dobrých opatrení a boli tam zamestnávatelia, zamestnanci, boli tam predstavitelia miest a obcí, živnostníci, ďalší, ďalší a ďalší. A z tej krízovej rady prichádzali aj pozitívne, myslím si, reakcie vo vzťahu k médiám. Ja teraz nechcem komentovať účasť predstaviteľa opozície na tejto krízovej rade. On samozrejme tam miesto mal, ale keď sa prijímali najzávažnejšie rozhodnutia, bol na lyžovačke. Viete, mne to je ťažko to teraz nejakým spôsobom hodnotiť alebo nehodnotiť, ale to je ich problém. My sme pripravení ísť do racionálnych vecí. Dovoľte mi jeden príklad racionality. Ako jeden z takých hlavných argumentov alebo jedného opatrenia, o ktorom sa stále hovorí, je veľmi drahé, je zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty, predovšetkým na naftu. O tomto sa stále hovorí. A kto že nám to stále navrhuje zníženie tých spotrebných daní na naftu? Pán redaktor, prepáčte že si teraz z vás urobím takého rukojemníka médií, ste tu sám teraz, ale ja sa vás naozaj spýtam, koľkokrát zvýšila moja vláda spotrebnú daň na naftu?

Ani raz, pokiaľ viem.

R. FICO:
Dobre, ďakujem pekne. Prepáčte ja sa ešte spýtam jednu vec. Koľkokrát vláda, ktorej som ja predsedom, zvýšilo diaľničné známky pre verejnosť pre autá?

Pán premiér, ja vám nechcem odpovedať, pretože kladiem otázky ja v tejto relácii.

R. FICO:
Dobre viete, že ani raz. Ale ako je potom možné, že čí, to 6 alebo 7 krát zvýšili spotrebné dane na naftu, tí istí teraz prídu a žiadajú nás a kričia, že akí sme my neprofesionálni, že ako to nevieme robiť, lebo vraj nechceme znížiť spotrebnú daň na naftu. To je presne to isté s tou nezamestnanosťou, sa k tomu dostanem k tomu problému s nezamestnanosťou. Čiže odmietam takúto formu komunikácie. Ja dobre viem, že spotrebné dane na naftu sú na Slovensku vysoké a sú vysoké preto, lebo ich zaviedla predchádzajúca vláda, 6 krát ich zvyšovala...

Dobre pán premiér, poďme k tým dávkam v nezamestnanosti.

R. FICO:
My sme pripravení ich znížiť, sme pripravení znížiť túto spotrebnú daň, ale za predpokladu, že nájdeme spoločnú zhodu v tom, kde budeme tie peniaze, ktoré nám budú chýbať z výberu tejto spotrebnej dane, potom nájdeme. Pokiaľ ide o nezamestnanosť. Pán redaktor, zase postavím otázku a kto skrátil obdobie poberania dávky v nezamestnanosti? My alebo predchádzajúca vláda? Zase sme tam. Prečo akceptujeme, že ľudia, ktorí prijali tieto antisociálne opatrenia, ako bolo zvyšovanie daní spotrebných...

Pán premiér, ešte raz opakujem, nemáme tu predstaviteľa opozície.

R. FICO:
Ale prečo? Ja vám hovorím teraz o realite, o ničom inom. Ja len chcem pripomínať veci, ktoré sa udiali. Táto vláda sa nedotkla nijakým spôsobom sociálneho štandardu. Intenzívne...

Ja sa pýtam, či je toto opatrenie stále v hre v tomto roku.

R. FICO:
Toto opatrenie je stále v hre, ale spočíva v tomto. Buď pôjdeme do predĺženia obdobia poberania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 8 mesiacov, pripomínam ešte raz, toto obdobie skrátila predchádzajúca vláda, nie my. Buď pôjdeme na 8 mesiacov, ale to sú naozaj peniaze do spotreby alebo si povieme, že tie 3 miliardy korún, ktoré by to stálo, použijeme na podporu projektov na vytváranie nových pracovných miest v rezortoch, ako je ministerstvo výstavby, zatepľovanie atď. Takže prosím ešte raz a veľmi vás o to prosím, nevytvárajte tu obraz, že tu je nejaká geniálna a neomylná opozícia, ktorá nám dávala návrhy...

Ja sa nesnažím pán premiér...

R. FICO:
Ak dovolíte, dokončím. Ktorá nám dávala návrhy a my sme tieto návrhy obchádzali. Všetky návrhy, ktoré boli prijaté v boji proti kríze boli prijaté v hospodárskej rade, ktorá bola stanovená pre krízu. Všetky do jedného a za týmto si stojím a ak prijmeme ďalšie opatrenia, ak napríklad budeme hovoriť aj o spotrebnej dani a budeme hovoriť o spotrebnej dani aj z nafty, tak budeme to riešiť zase so sociálnymi partnermi, lebo to sú naši partneri. Lebo opozícia je v opozícii, my sme vo vláde. Toto jednoducho je celý systém fungovania demokracie. Na to je tripartita a my s nimi bude samozrejme o tomto hovoriť.

Dobre, dajme priestor pánovi prezidentovi.

R. FICO:
Je samozrejme stále toto opatrenie v hre.

Dobre. Rok 2010 pán prezident, čo bude podľa vášho názoru najdôležitejšie urobiť aj z pozície exekutívy, aj z pozície parlamentu v boji proti hospodárskej kríze. Často sa hovorí o príleve nových zahraničných investorov. Ten prílev sa spomalil v roku 2009, čo bude potrebné urobiť preto, aby v roku 2010 nastal obrat?

I. GAŠPAROVIČ:
Myslím si, že najskôr je potrebné dosť podrobne vyhodnotiť dôvody krízy, pretože kríza niečo prospešné priniesla a to je práve to, že môžeme hovoriť o opatreniach, ktoré sme prijali, či boli účinné, alebo či neboli účinné. Som presvedčený, že už spolupráca vlády so slovenskou akadémiou, ktorá urobila rozbor aj z týchto krízových mesiacov a zohľadnila to v pláne do budúcnosti o raste ekonomiky, o sociálnom postavení občana, vôbec o fungovaní ekonomiky v štáte až do roku 2030, sú určité podklady, z ktorých sa do budúcnosti dá čerpať. Na budúci rok nás čaká hľadanie možno aj nových foriem získavania investorov, vytváranie nových pracovných miest. Myslím si, že to, čo stále opakujeme, niekedy sa vláde darí, niekedy nie. Podpora našich malých a stredných podnikateľov. Aj v týchto krízových obdobiach, v tých ustanoveniach resp. v tých vyše 60. prijatých opatrení, je veľa rozhodnutí o tom, ako iniciovať podnikateľov. Dávali sa peniaze, aby sa zachovali miesta, atď. Nechcem to všetko spomínať, čiže toto je forma, ktorá nám ukázala do budúcnosti, zrejme akou cestou sa dať. Ale to sú krátkodobé opatrenia. Myslím si, že rok 2010 už bude aj ten, kde budeme musieť pracovať na dlhodobých opatreniach. Určite budeme musieť znižovaťdlh, ktorý ako povedal premiér. S tým súhlasím, mňa to tiež vždy trošku udivuje, keď niektorí naši politici, ekonómovia hovoria o veľkom dlhu. Áno, dlh sa zvyšuje, ale to bolo normálne u všetkých štátov, ale napriek tomu ten dlh na Slovensku nie je alarmujúci a nie je taký, že je potrebné zdvihnúť prst. Ak sa nám podarí tento dlh v rámci budúcich mesiacov, budúceho roku znižovať alebo zastabilizovať, to je prvý krok. Verejné financie, otázka spolupráce s občanmi. Ale to sú už politické veci. Blížia sa voľby do parlamentu. To bude tiež určitá povedal by som -aj taká hranica alebo lepšie povedané objekt, ktorý budeme musieť riešiť a vláda sa bude musieť tým zaoberať, čo ponúknuť občanovi do roku 2010.

Pán prezident, keď ste už otvorili tému volieb, tak zostanem hneď pri nich. V júni nás teda čaká nové zloženie parlamentu, nové zloženie vlády. Ak by som sa mal opýtať na váš osobný názor, čo sa týka politickej roviny. Je podľa vás vhodné, aby bola na politickej rovine, na politickej scéne, zachovaná kontinuita alebo aby nastala po voľbách zmena?

I. GAŠPAROVIČ:
Nie som politológ, ale svoje úvahy a predstavy mám a mám ich možno aj jednoznačné. Samozrejme, že z pozície tejto, ktorú zastávam, by bolo asi ťažko, aby som začal teraz hodnotiť politické strany, ktoré a v akej kombinácii by mohli spolupracovať. Jedno som si istý, že voľby vyhrá politická strana Smer a od jej politiky a od politiky ostatných strán, ktoré sa dostanú do parlamentu, bude záležať, či nájdu kontinuitu alebo sa dostanú do pozície, kedy sa budú zasa deliť do tvrdej opozície a koalície. Z tohto pohľadu si myslím niečo iné. Musíme najmä v politických stranách urobiť niečo, aby sme občana presvedčili, že za veci verejné by mal bojovať. Že jeho postavenie v štáte je nie len- by som povedal -pozorovateľa, trpiteľa alebo víťaza, ak sa niečo dobré uskutoční, ale že musí reagovať na túto politickú scénu a na budúcnosť z pohľadu jeho postavenia v politike. V Novoročnom príhovore som povedal, že súčasný volebný zákon skôr vyhovuje politickým stranám, ako občanovi. Myslím si, že určite nie v tomto čase a nakoniec o nových možných prijatiach zmeny novely Zákona o voľbách sa hovorí najmenej už desať rokov a ja viem, že o tom hovorili ako v politických stranách opozičných, tak aj v koaličných. Tento priestor v tomto roku nie je. Ale chcel som vyzvať, aby sme do budúceho volebného obdobia hľadali už určité možnosti, aby sme občana prilákali, aby sa zúčastňoval na politike. Treba uvažovať tak, aby sa občan aj ako nezávislý, nielen ako politická strana, mohol dostať do parlamentu a hovoriť o verejných otázkach. Možnože aj iné inštitúty, ako politické strany, by mohli participovať na voľbách. Ale to je hudba budúcnosti. Len som chcel povedať, že je to otázka, ktorú je treba otvoriť a samozrejme rozhodujúca je politická vôľa.

Dobre.

I. GAŠPAROVIČ:
Či politické strany budú chcieť vôbec o tom diskutovať alebo nie. Takže otázku, ktorú ste mi dali už trochu naznačili aj eurovoľby, že o nejaké to percento bolo viacej občanov pri voľbách, že tieto voľby občana prebudia a že si uvedomí, že on je ten, ktorý dáva určitú možnosť zaňho rozhodovať. Viete, dnes tá situácia, keď som spomínal nový zákon je taká, že občan nemá dosah na poslanca, pokiaľ je v rámci štyroch rokov v mandáte poslanca. A tak po získaní mandátu, ak nie je svedomitý, tento politik, ktorý sa tam dostal, doslova sa môže na občana vykašlať. Čiže to sú otázky, ktoré si myslím, že nás do budúcna musia prebudiť a občanovi naznačiť, že on je tu ten, ktorý bude udávať určitý tón do budúcnosti.

Pán prezident, musíme sa posunúť trošku ďalej. Pán premiér ešte ak dovolíte, vrátim sa trošku ku kríze. Práve v súvislosti s krízou sa hovorí aj o šetrení v štátnej správe, prípadne redukcii štátnej správy. Vy už ste, pokiaľ mám správne informácie, pripravili návrh na rušenie, prípadne zlučovanie niektorých ministerstiev. Ale podľa vašich slov narazil na odpor vašich koaličných partnerov. Ako to teda vyzerá, aké sú piliere toho návrhu?

R. FICO:
Trochu sa posúvame v tejto téme ďalej, keďže zrušili sme krajské úrady, to bol náš prísľub, ktorý bol obsiahnutý priamo v programovom vyhlásení vlády. Čiže krajská správa všeobecná už neexistuje. Pokiaľ ide o ministerstvá, je tu veľmi konkrétna predstava, ako znížiť počet ministerstiev v dvoch variantoch, o dve ministerstvá alebo o tri ministerstvá. Nebudeme teraz hovoriť ministerstvá, aby to zase nevyvolávalo nejaký chaos alebo zmätok medzi ľuďmi. Ak dôjde k dohode na takomto rušení ministerstiev alebo spájaní, tak my to ešte sme schopní prostredníctvom Národnej rady zvládnuť, pokiaľ bude samozrejme na tom dohoda. Určite s touto témou pôjdeme ďalej. Keď ste to otvorili pán redaktor, naozaj ten rok 2010 bude veľmi podstatný aj z toho hľadiska, ako budeme schopní hľadať zdroje na nejaké ďalšie opatrenia, ktoré by mohli byť nevyhnutné. Nasledujúcich 5 mesiacov, je to 5 mesiacov, máme ešte 150 dní približne do konania volieb, myslím že voľby budú niekedy v polovičke júna, tak nejako to vychádza, teraz sme už skoro v polovičke januára. Za tých 5 mesiacov ja nechcem, aby sa vláda začala sústreďovať na nejaké šarvátky medzi koaličnými partnermi, ale aby sa sústreďovala len na predvolebný súboj. Hoci sme do toho tlačení, to čo sa deje posledné dni, to je začiatok predvolebnej kampane veľmi jasný. Preto si myslím, že veľmi dôležité je pre nás, aby sme dokončili ambiciózne ciele, pokiaľ ide o PPP projekty, tu mám myslím si zaujímavú informáciu, že chceme rokovať v utorok o tých tuneloch pri Žiline, pokiaľ ide o peniaze. Myslím, že tam už nájdeme riešenie. Veľmi podstatné, aby sme dokončili tie úseky diaľnic, ktoré boli naplánované v tomto volebnom období. Ďalej, aby naozaj v tom júni, v máji v Mochovciach robilo skoro 4 tisíc ľudí na výstavbe atómovej elektrárne, aby sa v máji odovzdalo letisko, tzn. letisková hala, ktorá je tiež obrovskou investíciou. Pokúsime sa ešte dotiahnuť tie veci okolo Bratislavského hradu, pretože aj veci národnej hrdosti sú pre nás veľmi dôležité. Dovoľte mi ešte z tých ďalších, lebo toto sú priority, ktoré smerujú v boji proti nezamestnanosti. Pokiaľ nenaštartujeme hospodársky rast, nevieme bojovať s nezamestnanosťou, ale pripomínam, že nezamestnanosť vzrástla v porovnateľnom období na Slovensku o také isté percento, ako v priemere v celej Európskej únii. Čiže nemožno hovoriť o Slovensku, ako o výnimočnej krajine, pokiaľ ide o nárast nezamestnanosti. Vidím samozrejme aj legislatívne iniciatívy, tu by som chcel naozaj potom požiadať pána predsedu Národnej rady o spoluprácu, pretože veľmi nám záleží na zákone o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý vláda bude v stredu prerokovávať. Ďalej veľmi mi záleží na tom, aby sme vyriešili problém so Slovenským pozemkovým fondom, pokiaľ ide o prideľovanie pozemkov náhradných v iných lokalitách a potom je tu veľmi kontroverzný zákon, ktorý sa týka zlučovania alebo zrušenie ministerstiev ako takých. No a ešte jedna priorita tu je, ktorú nesmieme podceňovať. V apríli vyhrá v Maďarsku voľby FIDESZ, to je strana, to budem jednou vetou veľmi stručný, ktorá je orientovaná na veľkomaďarský šovinizmus a nacionalizmus. My sa musíme na to pripraviť a my musíme chrániť Slovensko, pretože Slovensko bude pod veľkou paľbou. Čiže otázka slovensko maďarských vzťahov bude určite otázka mimoriadne citlivá a dôležitá najmä preto, ako náhle FIDESZ začne vo svojom praktickom vládnom živote robiť to čo hovorí, keď hovorí, že Maďarsko susedí samé so sebou atď. To sú vážne výzvy pre Slovenskú republiku a na toto sa budeme musieť sústrediť.

Vy si viete predstaviť spoluprácu s FIDESZ om, ak by Smer zostavoval vládu a bol opäť vo vláde po júnových voľbách?

R. FICO:
Pokiaľ ide o vzťahy medzi krajinami, tie sú predsa stanovované a určované európskymi štandardami. My tie európske štandardy napĺňame. Pozrite sa ako dopadol prípad jazykového zákona. Čo sme si všetko na jazykový zákon vypočuli a nakoniec sa dozvieme, že to je všetko perfektne v poriadku. Pán redaktor, keď sme požiadali pána prezidenta SÓLYOMA, aby neprišiel na Slovensko, lebo to bola jeho návšteva, kde chcel robiť politiku na Slovensku, čo tu bolo kriku a zrazu máme z Európskej komisie potvrdené, že postup vlády Slovenskej republiky bol absolútne legitímny a v súlade s medzinárodným právom. Takže my sa cítime silní v tejto téme, ako predseda vlády, lebo v apríli ešte s vysokou pravdepodobnosťou ešte budem predseda vlády, u nás sú voľby až v júni, v Maďarsku bude asi nový predseda vlády už v apríli. Ja budem mať povinnosť komunikovať a aj mám záujem komunikovať. Ale nemôžem akceptovať veľkomaďarský nacionalizmus typu, že Maďarsko susedí samé so sebou a nemôžem akceptovať, že poslanci FIDESZ u vozia na svojich autách nálepky Veľkého Maďarska, kde v podstate Slovensko ako krajina vôbec neexistuje. Ja len hovorím o prioritách a témach, ktoré budú dominovať. Čiže vláda nasledujúcich 5 mesiacov pripravujeme štyri výjazdové zasadnutia vlády po celom Slovensku, chceme dokončiť legislatívne projekty, hlavne projekty, ktoré sa týkajú boja proti nezamestnanosti, budeme pozorne sledovať samozrejme otázky slovensko maďarských vzťahov, no a popri tom, už tak ako aj iné politické strany, aj vláda si bude robiť svoju prácu alebo strany volebného charakteru. Žiadna koalícia nekončí, to je zlá interpretácia koaličnej zmluvy. Koaličná zmluva končí 30 dní pred začiatkom volieb, teda ako je volebná kampaň, prakticky do konca alebo do polovičky mája, vláda má povinnosti podľa programového vyhlásenia vlády a bude pokračovať v tomto tempe a v tomto štýle.

Pán premiér, nadviažem na vás pre pána predsedu.

I. GAŠPAROVIČ:
Ja by som ešte chcel..

Nech sa páči pán prezident, poprosím vás stručne.

I. GAŠPAROVIČ:
Ja by som ešte chcel len niekoľkými vetami doplniť otázku s Maďarskom. Niekedy sa dávame do takej polohy, ako keby nič neexistovalo, len národnostné menšiny. Ale je politika vo vzťahu k obchodu, vo vzťahu k ekonómii, vo vzťahu k postupoch zahraničnej politike, účasti Európskej únii, aliancie a tak ďalej, a tam nie sú problémy s maďarskými kolegami. Som presvedčený, pokiaľ som sa zúčastňoval takýchto rokovaní, že je tu jeden problém, dosť závažný, aby vo vyzdvihovaní národnostnej politiky, zaujali iné stanovisko naše strany, ktoré sú založené práve na tejto politike. Mám na mysli maďarské politické strany tu na Slovensku, teda strany, kde sú občania maďarskej národnosti.

To znamená, že vinníka vidíte práve v nich v zhoršených slovensko maďarských vzťahoch?

I. GAŠPAROVIČ:
Vidím veľký podiel na tom, že ich fungovanie, ich postoje vyvolávajú takéto nepokoje a vyhrocujú tieto vzťahy potom aj medzi vládami, medzi parlamentom a dokonca aj medzi prezidentom.

Opýtam sa priamo, sú to len maďarské strany alebo aj Slovenská národná strana?

I. GAŠPAROVIČ:
Áno, určite, veď akcia vyvoláva reakciu, to vždyc tak bolo a bude. Chcem ozaj vyzvať, aby sme sa správali ako občania Slovenskej republiky. Čo je dôležité? Aby občania mali rovnaké práva, rovnaké povinnosti. Ak máme rovnaké práva, rovnaké povinnosti, nemôže tu figurovať potom niečo, čo je nad. Určite, pokiaľ ide o národnostné menšiny, musím akceptovať ich kultúru, ich históriu a tie osobitosti, ktoré ako národnostná menšina má. Ale nie vo vzťahu k riadeniu štátu a nie vo vzťahu k vytvárania si nejakých nových spoločných celkov, kde by mali svoju politiku, ktorá niekedy môže byť odtrhnutá od štátu. Ja som bol v Srbsku, kde som navštívil našu slovenskú menšinu so srbským prezidentom a srbskými predstaviteľmi. Povedal som im: „Ja ti závidím, že máš takú národnostnú menšinu ako sú Slováci v Srbsku.“ A on mi na to povedal – „Máš mi čo závidieť.“

Dobre, pán prezident, ukončime teda, páni, tento blok s pánom predsedom parlamentu na tej politickej rovine, ak dovolíte, pretože ma budú zaujímať voľby v roku 2010. Pán predseda, možno sa vás teraz budem pýtať aj ako podpredsedu Smeru, ale aj ako ústavného činiteľa. Vy ste vyhlásili prednedávnom, že súčasná koalícia dovládne do riadnych volieb. Ja sa teda pýtam, ako vidíte tú situáciu po voľbách? Sú súčasní koaliční partneri Smeru naďalej vašimi partnermi, s ktorými si viete predstaviť spoluprácu aj po voľbách?

P. PAŠKA:
Pán redaktor, dovoľte aj mne pomenovať tak, ako to urobil pán prezident a pán premiér priority za Národnú radu, alebo za parlament a ja ju mám jedinú, a to je vysoká miera stability, ktorá sprevádza celé volebné obdobie. Pretože stabilný politický systém, ale aj občiansko verejný systém pravdepodobne bude prechádzať veľkými poryvmi a toto je obrovská priorita, ktorá pred Národnou radou stojí. A hneď vám aj odpoviem na vašu otázku. Áno, a je to aj vďaka tomu, že sme našli veľmi efektívny dialóg medzi koaličnými partnermi, a že sme vždy v záujme napĺňania programu vlády vytvorili prostredie, ktoré umožnilo efektívne realizovať všetky zámery vlády. Toto je najdôležitejšia priorita a ja to znovu zopakujem. Nemám žiadne obavy a bavil som aj s pánom Slotom, aj s pánom Mečiarom, ktorí ako lídri sú poslanci a sedia v Národnej rade, z toho, že by malo pár mesiacov pred voľbami dôjsť k akýmsi nezmyselným turbulenciám, ktoré by vniesli nervozitu medzi ľudí. A ešte jedna priorita. A to je udržať vysokú dôveryhodnosť. Viete, málokedy sa používa ten najlepší argument, ktorým sú prieskumy Európskej únie Eurobarometra o dôveryhodnosti, pretože to asi niekomu nevyhovuje. Slovenský parlament má nadštandardnú dôveryhodnosť, je to 37 percent posledný štvrťrok roku 2009, je to o dva percentuálne body viac ako je priemer v Európskej únii. Je to v okolitých krajinách Maďarsku, v Česku oveľa nižšie číslo. Pred štyrmi rokmi mal slovenský parlament dôveryhodnosť 14 percent. Čiže toto sú výzvy, ktoré na tých posledných pár mesiacov predo mnou, ale aj pred mojimi kolegyňami a kolegami z Národnej rady stoja. Nuž a o tom, ako sa bude vyvíjať po voľbách situácia, rozhodnú len a len voliči. Voliči, ktorí svojim množstvom hlasov dajú tým stranám, ktoré ich oslovia programom a hodnotami dispozíciu na to, aby vytvorili vládu, ktorá bude, a ja dúfam, mať svoju kontinuitu.
R. SLOBODNÍK:
Pán premiér, možno podobná otázka aj pre vás, ako som sa pýtal pána predsedu, ale ešte doplním, ak dovolíte. Smer sociálnu demokraciu povediete do volieb zrejme vy, vaša osoba. Prieskumy dlhodobo naznačujú, že najviac voličských hlasov má práve Smer sociálna demokracia. Ak by sme si teda predstavili hypoteticky, že Smer zvíťazí vo voľbách, aj bude zostavovať novú vládu, máte opäť ambíciu byť predsedom tej vlády?
R. FICO:
Toto je to najnebezpečnejšie, čo sa môže pre politickú stranu stať, keď niekto dopredu hovorí o tom, ako dopadnú voľby. Ja odmietam akékoľvek prognózy pokiaľ ide o voľby v roku 2010. Môžem len zagarantovať to, že do posledného dňa budem ako predseda vlády Slovenskej republiky robiť toľko hodín koľko robím a urobím všetko preto, aby sme z programového vyhlásenia vlády splnili maximum. Toto je jediné, čo ma zaujíma. Potom nech volič zhodnotí, či sme zvládli krízu, či sme zvládli plynovú krízu, či sme zvládli Schengen, euro, jednoducho či na Slovensku objektívne je horší život ako bol, pretože samozrejme keby si ľudia prečítali noviny, tak musia odtiaľto všetci utiecť. To je asi taký obraz, ktorý je momentálne o Slovensku. Preto ja nebudem robiť žiadne prognózy, ale chcem zdôrazniť nasledujúce veci. Po prvé, chceme, aby v roku 2010 vznikla vláda, ktorá by mohla mať menší počet členov koalície ako to je teraz. Keby to bolo možné zostaviť z dvoch strán, bolo by to výborné pre celú krajinu. A ja teraz nehovorím ani o Smere, ani o nikom inom. Hovorím o systéme ako takom, ktorý by mohol byť nastavený. Prvýkrát je vláda zostavená z troch členov, stabilita vlády je veľmi dobrá. Áno, boli turbulencie, ja som predsa na úvod povedal, že sme omylní ľudia, my sa nestaviame do pozície geniality a dokonalosti ako niektorí iní. Robíme chyby a za tie chyby treba aj niekedy platiť. A platíme niekedy veľmi naozaj veľa z hľadiska politickej dôveryhodnosti. Chcem poďakovať koaličným partnerom, a neberte to prosím ako nejaké klišé. Chcem poďakovať koaličným partnerom za to, že sme našli, ako povedal predseda Národnej rady spôsob, ako napĺňať programové vyhlásenie vlády. Pán redaktor, či s tým niekto súhlasí, alebo nesúhlasí, takáto stabilná vláda na Slovensku ešte po roku 1989 určite nebola. Po ďalšie by som chcel pripomenúť z hľadiska stability aj to, a teraz hovorím, lebo ste sa pýtali pána predsedu Národnej rady aj ako podpredsedu strany Smer. Poslanecký klub Smeru je jediný, ktorý neopustil ani jeden poslanec. My naozaj ponúkame stabilitu. Iné kluby sa porozpadávali, strany sa porozdeľovali. My chceme ísť do tých volieb v roku 2010 ako strana, ktorá ponúkne tento element mimoriadne dôležitý. Ja by som veľmi privítal, keby prestali tie nezmyselné rôzne vylučovania politických strán, že postaví sa niekto, kto v živote ani voľby nevyhral ako pán Dzurinda a bude rozprávať, že on nepôjde s tým, s tamtým. Potom sa postaví strana, ktorá má 3 percentá a už podelí celý slovenský politický systém. Takto to nefunguje. Ľudia majú svoj vlastný rozum. Ľudia prídu k tým volebným urnám v júni, ja verím, že prídu vo vysokom počte, že to bude 60 70 percent a povedia, čo je pre nich najlepšie. Len nerobme teraz žiadne prognózy k to s kým. Každá strana, pán redaktor, každá strana, ktorá prekročí 5 percentnú hranicu, má právo zúčastniť sa rokovania. My nebudeme nikoho vylučovať z tejto možnosti. Ale samozrejme, máme jasnú predstavu o vládnutí ak by k tomu došlo. To sú dve veci. Pokračovať v silnom sociálnom štáte, a to sme ukázali, to bola alternatíva, na ktorej sme vyhrali voľby. A po druhé, chrániť národnoštátne záujmy Slovenska. Tieto dve veci. Kto sa s nami bude chcieť dohodnúť, alebo kto nám umožní sa dohodnúť s nimi, záleží od toho, kto vyhrá voľby, ja by som o výsledku nehovoril, s tým sme pripravení komunikovať.

Analýza týždňa

No a o politologickú analýzu v prvej relácii v novom roku sa postará Peter HORVÁTH. Vitajte v O 5 minút 12.

Peter HORVÁTH, politológ:
Dobrý deň.

Pán Horváth, možno na úvod hodnotenia roka 2009. Prezident označil rok 2009 za hektický, premiér zasa za najťažší rok v jeho celej politickej kariére. Aký prívlastok by ste vy dali uplynulému roku, respektíve aký prívlastok by podľa vašich očakávaní mal dostať rok 2010?

P. HORVÁTH:
Myslím si, že rok 2009 bol určite rokom krízového manažmentu pre všetky zložky v štáte už pre spomínanú krízu, ale aj pre ďalšie udalosti. Rok 2010 podľa mňa pripomenie známy slovenský seriál Straty a nálezy. Vo voľbách mnohí stratia svoje oprávnenia ďalej pôsobiť v politike, naopak, mnohí môžu nájsť nové uplatnenie, čiže kľúčovou udalosťou budú voľby v roku 2010.

Chystajú sa aj voľby. Všetci traja koaliční partneri vyjadrujú presvedčenie a odhodlanie, že dovládnu do riadneho termínu. O tom, čo bude po nich sa veľmi vyjadrovať nechcú, ani premiér nám teraz nepotvrdil, ako by mala vyzerať tá povolebná spolupráca. V každom prípade prognózy z prieskumov hovoria, že víťazom bude Smer a tým pádom by mohol zostavovať novú vládu. Vidíte teda vy priestor na kontinuitu, alebo nastane v zložení vlády zmena?

P. HORVÁTH:
Z hľadiska technológie moci ak Smer vyhrá voľby, by bolo pre neho najlepšie pokračovať v súčasnej vládnej koalícii, pretože najlepšie pozná partnerov, avšak bude veľa politických strán sa uchádzať o toto miesto, čiže je až na samotnom víťazovi volieb a predovšetkým na samotných volebných ziskoch, ako bude vyzerať vláda po ďalších voľbách.

Opozícia chystá alternatívu voči súčasnej vláde. Mikuláš Dzurinda inicioval rokovanie siedmich stredopravých strán, ďalšie má byť v najbližšom čase. Ak by došlo k nejakej dohode, je podľa vás priestor na absolútnu dôveru, alebo by sa mohlo stať, že prípadná účasť v novej vláde niektorú z opozičných strán predsa len zláka viac.

P. HORVÁTH:
Domnievam sa, že pojem absolútna dôvera v politike neexistuje. Aj otázka dôvery je veľmi problematická, veď tieto strany sa rozpadli v roku 2006. Myslím si, že mnohé viaceré politické strany aj súčasnej opozície budú poškuľovať po mieste vo vládnom kabinete. V tejto chvíli určite najviac Strana maďarskej koalície.

Predsa len, ešte mi nedá neopýtať sa, samotný Mikuláš Dzurinda hovorí, že je reálna nejaká spoločná kandidátka s malými stranami, dokonca vyjadril ochotu rokovať napríklad so stranou Sloboda a solidarita, ale Richard Sulík mu odkázal, že je to možné len ak nebude on lídrom kandidátky. Ja sa teda pýtam, či je najväčším problémom spolupráce súčasnej opozície osoba Mikuláša Dzurindu?

P. HORVÁTH:
Na jednej strane platí pravidlo z februára roku 2006, kedy sa vládna koalícia rozpadla práve pre problémy okolo vládnutia a spôsobu politiky Mikuláša Dzurindu. Na strane druhej je veľmi nekorektné, ak malé politické strany rozhodujú o tom, kto by mal byť na čele najsilnejšej opozičnej politickej strany. Ak sa SDKÚ DS rozhodla pre Mikuláša Durindu, bude z toho ťažiť alebo politicky prehrá, čo ukážu samozrejme voľby v júni roku 2010.

No a poďme teraz aj na aktuálne témy, ktorými sa zaoberáme od začiatku roka 2010. Jednou z nich je aj medzinárodný škandál s výbušninou poslanou do írskeho Dublinu. Je to podľa vás dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti a odchod ministra vnútra z funkcie?

P. HORVÁTH:
Tento problém vidím v dvoch rovinách. Samotná udalosť v Poprade podľa mňa ešte nie, pre mňa sú skôr iné otázky dôležité, ako môže riadiaca veža pustiť takéto lietadlo. Na strane druhej politická komunikácia ministra v tomto týždni nebola práve šťastná a nepomohla zlepšiť obraz Slovenska pri tomto probléme. Preto je teda na predsedovi vlády, aby vyhodnotil túto problematiku. V každom prípade krízový manažment riadenia pri takýchto problémoch nebol dostatočne zvládnutý.

Ďalšia téma sa týka autodopravcov. Tí protestujú proti zavedenému mýtnemu systému od januára 2010. Minister dopravy tvrdí, že ten systém je nastavený veľmi dobre, dopravcovia zase, že kolabuje a sú v ňom problémy, preto žiadali stretnutie s premiérom. Majú podľa vás šancu, reálnu šancu na úspech, že by ich požiadavky prešli?

P. HORVÁTH:
Myslím si, že tento problém je oveľa závažnejší pre Slovensko. Tiež si myslím, že minister Vážny nie celkom zvládol túto komunikáciu a celé jeho ministerstvo a celý spôsob zavádzania, v tejto chvíli sa zasekli tak dopravcovia, tak predstavitelia štátu. Myslím si, že toto je priestor pre predsedu vlády, aby túto situáciu riešil. Myslím si, že najbližšie dni ukážu, či sa to podarí. V každom prípade ale je toto priestor pre predsedu vlády a on je, by som povedal až politicky povinný túto situáciu vyriešiť.

A ešte na záver jedna téma, poprosím vás o stručnú odpoveď. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku. V minulosti prijatá norma narazila na odpor HZDS, ktoré ju úspešne napadlo na Ústavnom súde. Výhrady má teraz aj SNS. Spôsobí tento zákon podľa vás v koalícii problémy, alebo Vladimír Mečiar a Ján Slota splnia záväzok daný v koaličnej zmluve?

P. HORVÁTH:
Myslím si predovšetkým, že bude treba nájsť dohodu nielen v rámci koalície, ale aj v rámci opozície, pretože pravdepodobne bude treba meniť aj ústavný zákon. Nepredpokladám, že tento zákon spôsobí problémy, pretože tá účinnosť zákona bude až v horizonte po parlamentných voľbách a určite sa niektoré politické strany obrátia na Ústavný súd. Čiže vzhľadom z hľadiska dokončenia činnosti tejto vládnej koalície zásadnejšie problémy neočakávam.

No a pokračovať budeme najhorúcejšími témami. V prvých dňoch nového roka sme žili aj protestmi autodopravcov. Sú nespokojní s mýtnym systémom, premiér s nimi chce rokovať už zajtra za určitých podmienok. Slovensko však stihlo v roku 2010 zažiť aj medzinárodný škandál. Pre kauzu zabudnutej výbušniny pri batožine, opozícia žiada hlavu ministra vnútra. Ten o odchode z funkcie neuvažuje. Prijal však demisiu šéfa cudzineckej polície Tibora Maka.

Reportážny príspevok

Redaktor:
Opozícia označila udalosť za medzinárodnú blamáž, či hanbu Slovenska v zahraničí. Vyzvala ministra vnútra, aby odstúpil.
Daniel LIPŠIC, podpredseda KDH:
Po takomto škandále, keď táto garnitúra urobila aj v očiach medzinárodných zo Slovenska banánovú republiku, by mal minister vnútra zo svojej pozície odísť.
Redaktor:
Minister vnútra však o odstúpení neuvažuje. Robert KALIŇÁK argumentuje, že išlo o individuálne zlyhanie.
Robert KALIŇÁK, minister vnútra SR (Smer SD):
Vnímam to samozrejme už ako súčasť predvolebného boja, ale predovšetkým chcem povedať, že nešlo o systémovú chybu, ale o dedičstvo.
Redaktor:
Demisiu podal riaditeľ cezhraničnej a cudzineckej polície Tibor MAKO a Robert KALIŇÁK ju prijal. Premiér Robert FICO sa postavil za ministra KALIŇÁKA.
Silvia GLENDOVÁ, hovorkyňa predsedu vlády:
Systém cvičenia psov, ktorý zlyhal na popradskom letisku fungoval na Slovensku aj za predchádzajúcich vlád. Nie je preto dôvod uvažovať nad odvolaním pána ministra vnútra, ktorý má plnú dôveru predsedu vlády.
Redaktor:
Opozícia sa zatiaľ s návrhom na odvolanie ministra neponáhľa. KDH to pripustilo, SMK sa chce na budúci týždeň na túto tému stretnúť s opozičnými partnermi. O rozruch na domácej scéne sa postarali aj dopravcovia. Kamionisti protestujú proti zvýšeným nákladom a systému fakturácie. Tá ich vraj núti zaplatiť za väčší počet kilometrov, ako skutočne prešli. V Bratislave spôsobili kolaps dopravy na Rožňavskej ulici a v jej okolí.
Protestujúci vodič:
Je to akcia, v ktorej sme sa chceli len ukázať, že sme, že existujeme na Slovensku, len pomalou jazdou sme chceli prejsť Bratislavou hore dole a, bohužiaľ, polícia nás zablokovala.
Redaktor:
Istú ústretovosť naznačil minister dopravy.
Ľubomír Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (Smer SD):
Sme prístupní riešiť aj rozdelenia na kratšie úseky, pretože softvér to po určitých úpravách dovoľuje.
Redaktor:
Niekoľko kilometrové kolóny vznikali na viacerých hraničných priechodoch na vstupe do republiky. Kamionistov, ktorí mali formality vybavené vopred, bolo totiž veľmi málo. Čakať museli celé hodiny.

Páni, pred nami je teda diskusia o aktuálnych témach, ktoré rezonujú od začiatku roka 2010. Pán premiér začnem v tejto chvíli pri vás a začnem pri tej kauze, ktorá bola na úvod toho príspevku. Medzinárodný škandál, hanba Slovenska. Takto o nás píšu niektoré zahraničné médiá v súvislosti s výbušninou poslanou do írskeho Dublinu. Ja sa teda pýtam, keďže vy ste sa nejako obšírnejšie k tejto kauze nevyjadrili, ako vnímate túto kauzu, respektíve, či nie je toto dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti.

R. FICO:
Toto hovoria slovenské média, aby sme boli teda presní, nehovorme o zahraničí, pretože podobné prípady sa stali aj v iných krajinách. Vieme, že vo Francúzsku na letisku de Gaulle, takisto sa stratilo pri podobnom cvičení 150 gramov výbušniny a nikdy sa nenašla, niekde skončila v nejakom lietadle. Ale poďme na podstatu veci a nie na detaily, ja nie som expert na kynológiu a na psov. Veľmi správne povedal politológ pán Horváth, že sa zabúda na iné fragmenty tohto prípadu. Ako je možné, že pilot, ktorý vedel, že má vzorku v lietadle, vedela to riadiaca veža, odišiel a odletel do cudzieho štátu. Ale to pravdepodobne dnes nikoho nezaujíma, pretože nie je terčom, sú ľudia, ktorí robia v riadiacej veži, alebo pilot, ale terčom je Kaliňák a táto vláda.

Pokiaľ viem, nebola zverejnená tá komunikácia medzi vežou a pilotom, takže...

R. FICO:
Myslím si, že je evidentné, čo povedal aj pán Horváth, že to všetci vieme, že to tak bolo. Pokiaľ ide o podstatu veci. Opäť sa dostávame do polohy, ktorú ani novinári, ani opozícia nemajú príliš v láske. Pán redaktor, keby minister vnútra, podpredseda vlády Robert Kaliňák dal pokyn, že takýmto spôsobom sa od jeho pôsobenia na ministerstve vnútra budú skúšať a cvičiť psy pri vyhľadávaní výbušnín a narkotik, tak minister nesie plnú zodpovednosť a úplne inak by som sa na tento prípad pozeral ako sa pozerám teraz. Všetci nám potvrdili, sme si to overovali, lebo nás to samozrejme zaujímalo, že tento spôsob výcviku je úplne bežný nielen v Európe a vo svete, ale praktizuje sa na Slovensku dlhé roky. Dlhé roky. Kaliňák má jedinú smolu, že človek, individuálny policajt pri výcviku psa zlyhal práve za jeho pôsobenia a nezlyhal za pôsobenia pána ministra Palka, pána ministra Pada, pána ministra, ja neviem, všetkých tých Ministrov, teraz ich nejdem vymenovať, ktorí pôsobili na pozícii ministerstva vnútra. Nie je možné za individuálne zlyhanie policajta pri výcviku, ktorý sa dlhé roky na Slovensku používa, teraz absolútne odťať hlavu ministrovu vnútra a podpredsedovi vlády, a poviem aj prečo to nie je možné. Nielen po prvé, že to by nebolo správne, ale po druhé, nezabúdajme na to, čo sa udialo za posledné tri a pol roky v rezorte ministerstva vnútra. Žiadny minister a nie preto, že to je Kaliňák alebo, že je môj podpredseda vlády alebo preto, že je môj priateľ, ale preto, lebo to tak je a na to sú fakty. Žiadny minister a myslím si, že potvrdia to aj policajti aj hasiči, neurobil pre ministerstvo vnútra toľko, ako urobil podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák. Toto je najpodstatnejšie. Pán redaktor, keď sme nastúpili do vlády, Slovensko bolo prakticky vyradené zo Schengenu. Mali sme papier z augusta 2006, prosím vás, radšej uvažujte o tom, že do Schengenu nepôjdete, lebo ste najhoršie pripravená krajina. Zobral to do rúk Kaliňák s Počiatkom a o chvíľku sme boli najlepšie pripravená krajina v celej Európe. A to za to, že zlyhal nejaký policajt individuálny pri výcviku psa, ktorý sa organizuje dlhé roky na Slovensku, dlhé roky, o čom Kaliňák nemôže mať ani predtuchy, tak ako nemali predtuchy ani iní ministri, máme teraz odvolať ministra, ktorý urobil od roku 2006 na ministerstve vnútra perfektnú robotu. Ja som jednoducho odmietol, samozrejme je to nepríjemnosť a myslím si, že podpredseda vlády konal správne, keď sa ospravedlnil tomu pánovi, myslím si, že sa konajú a robia sa ďalšie kroky, treba to urobiť, najviac je správne, že Kaliňák to celé zastavil, Kaliňák dal rozhodnutie, pokyn, že o tejto veci sa už ďalej nebudeme baviť, že by to ešte niekto mohol v praxi používať, a to je jediná cesta, ktorú môžem ja dnes vo vzťahu k podpredsedovi vlády Kaliňákovi urobiť.

Zopakujem otázku. Neodvoláte ministra vnútra?

R. FICO:
Za okolností, ktoré sú, nebudem ho predsa odvolávať.

Dobre. Pán prezident. Bude...

R. FICO:
To by som ho musel odvolať za dobrú prácu.

I. GAŠPAROVIČ:
Odvolať môžem len ja.

Áno. Odvolať môžete vy. Pán premiér, môže dať návrh na odvolanie. Zopakujem niektoré citáty z médií zahraničných al Džazíra napríklad napísala slovenská polícia poslala do Dublinu bombu. CNN slovenský incident podčiarkuje nedostatky v bezpečnostnej koordinácii. Je to negatívne zviditeľnenie sa Slovenska, pán prezident, a dá sa takáto medzinárodná blamáž, nazvem to tak, nejakým spôsobom odčiniť?

I. GAŠPAROVIČ:
Viete, lepšia živná pôda pre písanie takýchto článkov pre upútanie pozornosti verejnosti doma, v zahraničí, všade, nie je. A to je smutné, to treba povedať. To, čo sa stalo, sa stať nemalo. Je to ozaj veľmi, veľmi veľká chyba. Ale ja súhlasím s tým, čo povedal premiér, musíme hľadať zodpovednosť, pretože zodpovednosť je priama a nepriama. Priamu zodpovednosť majú tí konkrétni nadriadení v polícii, v Policajnom zbore, ktorí o tejto veci vedeli, rozhodovali a ja si myslím, že najväčšiu zodpovednosť má ten, kto to odsúhlasil a navrhol. Podľa všetkých indícií to minister Kaliňák nebol, bolo to aj predtým. Je veľmi dobre, že minister okamžite urobil rozhodnutie, že ďalej sa takto pokračovať nemá. Pán premiér spomínal Francúzov, to isté sa stalo vo Francúzsku, myslím v 2004, alebo kedy to bolo a takisto nikto nepadol okrem priamych zodpovedných s tým, že sa zakázala ďalej tá forma výcviku ako bola. U nás sa stalo presne to isté. Na druhej strane som veľmi rád, teraz to vyjde tak paradoxne, že sa to stalo. Pretože mohlo dôjsť do budúcnosti aj k väčšej škode aká vznikla teraz a z hľadiska práva je to nezmysel, aby som ja ako cestovateľ bol účastný takéhoto výcviku bez toho, že by som vedel a nielen vedel, bez toho, ak som vedel, že by som k tomu dal súhlas. Čiže z tohto pohľadu ja rozhodnutie ministra Kaliňáka hodnotím pozitívne, že to okamžite zatrhol.

Dobre. Páni, poprosím vás, ak môžete trošku stručnejšie odpovedať, pretože čas nás naozaj tlačí. Pán predseda, presuniem to opäť na parlamentnú pôdu, pretože opozičné strany uvažujú aj o tom, že podajú návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Na budúci týždeň iniciuje opozičné stretnutie Strana maďarskej koalície. Napríklad SNS tvrdí, že o osude ministra musí rozhodnúť Smer, keďže je to podpredseda Smeru, v HZDS sa ozývajú hlasy na vyvodenie zodpovednosti, napríklad Miroslav Jureňa. Ak by teda došlo k odvolávaniu ministra v parlamente, očakávate, že vás podporia vaši koaliční partneri?

P. PAŠKA:
No samozrejme, tá procedúra je veľmi jasne popísaná v ústave a v zákone. Ak vyzbierajú opoziční poslanci minimálne 30 podpisov a podajú takýto návrh, tak je mojou povinnosťou do siedmich dní takúto schôdzu zvolať a musí sa aj konať, pretože návrh na odvolanie alebo na vyslovenie nedôvery členom vlády alebo vláde sa musí prerokovávať, ale moja odpoveď na vašu otázku je, nie som presvedčený, že nikto žiadneho ministra, ak by náhodou k takémuto návrhu došlo, určite neodvolá. A dovoľte ešte pripojiť sa k pánovi premiérovi, viete, ja som občan Slovenska a vidím, čo sa udialo s políciou a s hasičmi. Sú oblečení, majú autá, majú dôchodky, majú sociálne zabezpečenie, je poriadok na uliciach, v doprave. Viete, aby na jedno zlyhanie jedného z koľkých? 20 tisíc alebo 22 tisíc ľudí mal doplatiť človek, ktorý sa tomu intenzívne štyri roky venuje len kvôli tomu, že opozícia odštartuje volebnú kampaň, tak to určite nie.

Ale treba povedať aj to, že šéf hraničnej a cudzineckej polície musel odísť.

R. FICO:
Áno. Musel odísť. Bolo to vyvodenie priamej zodpovednosti, pretože on je prvý podriadený priamy v tejto oblasti ministrovi vnútra, ale opäť aby sme ten obraz vykreslili, naozaj, päť sekúnd. Ktože to bude podávať návrh na odvolanie pána Kaliňáka? Pán Pado a pán Palko, čo boli ministri a za týchto ministrov sa táto prax bežne vykonávala..."Musíme o týchto veciach hovoriť, pretože potom to vyzerá tak, že oni sú geniálni, dokonalí a my sme absolútni idioti a hlupáci. Je to tak. Dlhé roky sa tie psy cvičili rovnakým spôsobom, mali jediné šťastie, že ten policajt sa nepomýlil za ich vládnutia, ale bolo to za nášho vládnutia a teraz títo ľudia, u ktorých to bolo, budú navrhovať odvolávanie Kaliňáka.

Dobre. Nevidíte dôvod na odvolanie ministra?

R. FICO:
Nevidím dôvod na odvolanie.

Poďme ešte k ďalšej aktuálnej téme, pretože čas nás naozaj tlačí. Protesty malých, stredných dopravcov v uliciach. Bratislava, Nové Zámky, Košice, Banská Bystrica, žiadajú ten systém prerušiť, doladiť všetky problémy. Vy ste povedali, že sa k tomu vyjadrite práve dnes. Bude teda zajtrajšie rokovanie na úrade vlády, hoci ste si dali podmienku, pán premiér, že musia ukončiť tieto protesty v uliciach a neukončili ich.

R. FICO:
Predovšetkým si treba povedať, že či mýto funguje alebo nefunguje. Mýto funguje. Dokonca aj na základe požiadaviek, ktoré boli, niektoré médiá sa obrátili na príslušný komisariát Európskej komisie, tak bolo potvrdené, že všetky inštitúty, ktoré sú spojené s mýtom fungujú.

Ale isté problémy nastali, to uznávate.

My sme riešili, veď keď zavádzate 70 tisíc špeciálnych jednotiek do vozidiel, tak sa môže niečo vyskytnúť. Ja som sedel s predstaviteľmi spoločnosti SkyToll, s ministerstvom dopravy a s Národnou diaľničnou spoločnosťou v piatok večer a riešili sme problém spoplatnených úsekov a takzvaných výjazdov z týchto spoplatnených úsekov. Dohodli sme sa, že sme pripravení rozšíriť o ďalších sto úsekov tieto úseky, aby tí, čo napríklad odbočujú z toho úseku spoplatneného k sebe domov, alebo na podnikanie, aby jednoducho títo ľudia neplatili za celý tento úsek. Technické veci sa riešia za chodu a dnes môžem povedať, že dnes nie je problém pokiaľ ide mýto ako také. Viete, čo je problém všetkých týchto protestov? Problémom týchto protestov je, že ľudia musia platiť. Lebo keď mýto nebolo, tak sa dalo aj obísť diaľničný úsek, aj nemali ľudia diaľničné známky, aj to všelijako bolo. Ja chápem, kto by chcel platiť? Ani ja nechcem platiť dane. Čiže problémom protestov dnes nie je nefungujúce mýto. Mýto funguje a má pôrodné bolesti, ako má ktorýkoľvek iný systém. Fakt je ale ten, opakujem ešte raz, že všetky protesty, ktoré sa objavujú proti mýtu vyplývajú len z toho, že mýto je kruté. To, čo prejdete, musíte zaplatiť a toto je aj podstata všetkých diskusií, ktoré sa momentálne vedú o mýte. Musím odpovedať na vašu otázku. Samozrejme odpoviem, ale ešte predtým chcem o jednu vec požiadať, aby sme nezneužívali túto tému na očierňovanie Slovenska. Pán redaktor, ak sa postavia pred hraničnú čiaru slovenskú zahraničné kamióny, ktoré nám tu ničia cesty, chodia preťažení po Slovensku, robia nám tu bordel, často nemali zaplatené diaľničné známky a neplatili nič a hoci vedeli niekoľko mesiacov dopredu, že si majú zabezpečiť všetky veci kvôli mýtu a zrazu slovenské médiá tvrdia, že chudáci zahraniční autodopravcovia musia tam stáť. A prečo si to nevybavili? Minister dopravy posielal všetkým krajinám Európskej únie niekoľko listov, kde ich upozorňoval máme malé mýto. Ešte raz poprosím, nezneužívajme túto tému proti Slovensku. Slovensko bolo pripravené na mýto, ľudia o tom vedeli, že si to mali urobiť. Pokiaľ ide o domácich autodopravcov. Ja robím rozdiel medzi domácimi a zahraničnými, ale nenecháme si naše cesty ničiť zahraničnými tirákmi bez toho, aby zaplatili a budú platiť a je to ich problém.

Ale práve tí domáci tvrdia, že to je likvidačné.

R. FICO:
A teraz idem k domácim. Však teraz idem k domácim. Tak teda bavme sa o čo ide protestujúcim. Ide im o technické nedostatky mýta, tie sa riešia. Myslím si, že dnes o technických nedostatkoch už nikto nehovorí. Alebo sa bavíme o tom, že toto mýto znamená určitý náklad, pokiaľ ide o fungovanie, pretože naozaj, kto chce používať cesty, kto chce chodiť po diaľniciach, ktoré štát platí, musí za toto takisto zaplatiť nejakú sumu peňazí. Chcem s plnou vážnosťou povedať, že ľudí, ktorí stoja v Bratislave, alebo protestovali v iných mestách si vážim. Sú to ťažko pracujúci ľudia a nikdy by som nesúhlasil s tým, aby sa proti nim urobil nejaký tvrdý zákrok, že poďme im poodťahovať autá, zle im urobiť, alebo ukázať silu štátu voči týmto ľuďom. Ale súčasne si títo ľudia musia uvedomiť, že mýto sa nedá zrušiť. Mýto tu je a mýto bude platiť a bude fungovať. Čiže na tom, že tu mýto je, a že ľudia budú platiť mýto sa nedá, bohužiaľ, nič zmeniť. A pokiaľ ide o stretnutia alebo nestretnutie. Opätovne prejavujem záujem na stretnutie s autodopravcami, ktorí sú tam, ale ja som predsa o niečo požiadal autodopravcov. Požiadal som autodopravcov, prestaňte robiť z ľudí v Bratislave a na Slovensku rukojemníkov svojich vlastných ekonomických a politických požiadaviek a dôjdite na rokovanie tak, že bude pokoj, odstavte si niekde kamióny na veľkých parkoviskách, dôjdite a budeme rokovať. Zatiaľ táto podmienka splnená nebola, preto ja zajtra o desiatej sa asi ťažko môžem s nimi stretnúť, keď nebudú kamionisti z Rožňavskej preč, z Bajkalskej preč, alebo neviem z ktorých ulíc.

Ale oni práve tvrdia, že keby odišli, tak už to rokovanie im nikto neponúkne.

R. FICO:
Pán redaktor, znovu opakujem. Som pripravený na rokovanie, ale nie je možné, aby sme robili z ľudí najmä v tomto období, kedy končia prázdniny, kedy začne obrovský virvar dnes večer a zajtra, rukojemníkov len preto, že niekto, to už nie je problém s mýtom, že by mýto nefungovalo, to je problém, že či sme alebo nie sme schopní nejako nahradiť tie náklady, ktoré sú s tým spojené.

Ukončíme to, pán premiér. Zajtra rokovanie nebude.

R. FICO:
Pokiaľ nebude splnená podmienka, ktorú som dal, tak zajtra rokovanie o desiatej nebude, ale bude ide rokovanie, ak dovolíte. A to je dôležitejšie.

Aké?

R. FICO:
Partnerom na témy, ktoré sa týkajú mýta a nejakých kompenzácií, nie sú pre mňa autodopravcovia. Ja môžem s autodopravcami hovoriť o ich individuálnych problémoch. Partnerom pre vládu Slovenskej republiky k tejto téme sú zamestnávatelia, zamestnanci, ZMOS. Chcem pozvať na stretnutie oficiálnych predstaviteľov autodopravcov a to je spoločnosť, ktorá sa nazýva ČESMAD, alebo organizácia ČESMAD. Samozrejme chcem pozvať aj rafinériu Slovnaft na rokovanie...

Práve ČESMAD je ten, ktorý tieto protesty nepodporuje. Prečo sa nechcete stretnúť s tými, ktorí protestujú?

R. FICO:
Ale, pán redaktor. Ja musím hovoriť s reprezentatívnymi organizáciami, ktoré nám nerobia blokádu ulíc, ja sa s nimi stretnem.

Čiže Únia dopravcov Slovenska nie je pre vás reprezentatívna organizácia?

R. FICO:
Únia prepravcov Slovenska nie je ešte ani zaregistrovaná na ministerstve vnútra, ani neexistuje. Nerobte skratky, pán redaktor, veľmi vás o to prosím. Ja opakujem ešte raz. Ponúkam individuálnym autodopravcom stretnutie za podmienky, že nebudú robiť z cestujúcich a z ľudí v Bratislave, v iných mestách rukojemníkov svojich politických a ekonomických požiadaviek. Vážim si ich prácu, nech odídu z tých ulíc a som pripravený s nimi rokovať. Ale zajtra iniciujem veľké rokovanie so sociálnymi partnermi, s predstaviteľmi autodopravcov s ČESMAD om, ako aj s rafinériou, čo čosi naznačuje, keď hovorím, že ideme rokovať s rafinériou Slovnaft a ideme rokovať o mýte ako takom a súčasne ideme navrhnúť určité opatrenia pre vládu Slovenskej republiky, čo urobiť. Ak naozaj niekto tvrdí, že mýto znamená tak zvýšené náklady, že mu to môže spôsobovať ťažkosti, tak odpovedajme na otázku, ako môžeme tohto človeka kompenzovať, ako mu môžeme pomôcť, ale o tom musia hovoriť profesionálne skupiny. Ja som pripravený sa s autodopravcami stretnúť, nech odstavia kamióny, nech prídu, veľmi rád ich privítam na úrade vlády Slovenskej republiky, ale moja podmienka, pokiaľ ide o tých, čo protestujú v Bratislave, naďalej platí.

Ďakujem veľmi pekne. Ideme na divácke otázky.
Pýtate sa ...

Pretože záver relácie patrí tradične diváckym otázkam. Pán prezident, rád by som spýtal pána prezidenta, aké kroky uskutoční v tomto roku na zlepšenie a zmiernenie dopadov krízy na Slovensku z pohľadu svojej pozície hlavy štátu. Peter Hejduk.

I. GAŠPAROVIČ:
Rozhodujúce v týchto otázkach je vždycky vláda. Prezident nemá tie právomoci, ktoré by mohol uskutočniť vo forme nariadenia, alebo príkazov, alebo rozhodnutia. Samozrejme ja som veľmi rád, že v týchto veciach dokážeme spolu s vládou komunikovať, že ak ide o nejaké rozhodnutia podstatné, ktoré môžu ovplyvniť prostredie, môžu ovplyvniť postavenie občanov, premiér vždycky so mnou hovorí. Takže z tohto pohľadu budem vždycky pokiaľ premiér bude mať záujem o to, budem účastný týchto rozhodnutí na zlepšenie odstraňovania tých zlých dopadov, ktoré kríza nám sem doviedla. Ja si myslím, že je tam niekoľko otázok, o ktorých spolu aj tak budeme musieť hovoriť, či kríza bola, alebo nie, a to je potom aj spolupráca s Národnou radou. S Národnou radou potiaľ, aby prichádzali zákony na podpis, s ktorými nebudem mať problém. Sú niektoré otázky, ktoré, ale to nie je otázka súčasnej Národnej rady, to aj keď som ja bol predseda Národnej rady, že k niektorým zákonom z legislatívneho procesu vyplýva, že by mali byť vykonávacie predpisy, bez toho by sa zákon nemal prijať. A toto do budúcnosti bude treba určite riešiť spolu s Národnou radou budúcou a možno ešte aj touto a takisto, pokiaľ ide o niektoré normy, kde poslanci absolútne zmenia ideu zákona, ktorú predkladá vláda, aby vláda takéto zákony do parlamentu, keď ich dá, aby ich v priebehu rokovania sťahovala.

Dobre. Máme poslednú minútku. Pán predseda, prečo sa strany vládnej koalície nevedia dohodnúť na zákone o preukazovaní pôvodu majetku?

P. PAŠKA:
To je otázka na mňa?

Áno.

P. PAŠKA:
No, ja si myslím, že ten postoj ani tak nesmeroval zo strany ak hovoríme o pánovi MEČIAROVI, predsedovi Ľudovej strany HZDS, v samotnej podstate, ale k technike. Pokiaľ poznám názory našich kolegov zo Slovenskej národnej strany, sú prístupní k rokovaniu a hlavne spôsob, ktorý by mal byť ústavný a ktorý by mal reagovať aj na nález Ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť bývalého prijatého zákona. To sú mechanizmy, ktoré by sa podľa mňa mohlo podariť v Národnej rade tohto roku dosiahnuť aj preto, že bez ohľadu na rôzne spôsoby k vlastníctvu, pretože hovoríme o práve na vlastníctvo na jednej strane, akýsi liberálny koncept hovorí o absolútnom vlastníctve, ten sociálno liberálny alebo sociálnodemokratický kontext vidí v iných súvislostiach. Nikde nedochádza k sporu o tom, že legitimita nadobudnutia majetku musí byť absolútne priezračná. Takže bez ohľadu na politické zafarbenie a aj čiastočný ideologický iný prístup, podľa mňa takýto zákon, ktorý bude už mať odstránené tie protiústavné náležitosti, by mal byť prijatý.

Práve na to sa pýta jeden divák. Pán premiér, záverečné slová pre vás. Rád by som sa opýtal, keďže aj v dokrútke sa vyjadroval pán poslanec Lipšic k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku. Ako sa chystá pán premiér z právneho hľadiska tento zákon zabezpečiť voči všetkým pripomienkam, ktoré k nemu sú?

R. FICO:
Je tu jedna taká pripomienka, aby tam nebola spätná retroaktivita od 1. januára 1990, s tým nemáme žiadny problém, teda môžeme naozaj vyhodiť toto ustanovenie zo zákona. Pokiaľ ide o ostatné prvky, ide v podstate o obdobný zákon ako platil v roku 2005, keď bol prijatý, iba k nemu prijímame malú novelizáciu ústavy. Jednu vetu za všetkých. Chcem naozaj požiadať občanov Slovenskej republiky o pochopenie. Tento zákon nie je proti ľuďom, ktorí si postavili vlastnými rukami chaty, alebo rodinné domy, pretože hranica podozrivého majetku bude pravdepodobne až 450 tisíc eur, pohybujeme sa niekde na úrovni už skoro 15 miliónov korún a ja si myslím, že štát má právo sa spýtať človeka, ktorý nevie vysvetliť, odkadiaľ má 15 miliónový majetok, kde ho vzal. Ale to sa netýka obyčajných ľudí, ide o zákon na extrémne situácie. Ľudia môžu pokojne spávať.

Páni, v tejto chvíli ďakujem, že ste prijali pozvanie do O 5 minút 12, prezident Slovenskej republiky Ivan GAŠPAROVIČ. Dovidenia.

I. GAŠPAROVIČ:
Dovidenia.

Predseda Národnej rady Pavol PAŠKA. Dovidenia.

P. PAŠKA:
Dovidenia.

A predseda vlády Robert FICO. Dovidenia.

R. FICO:
Ďakujem za pozvanie a dovidenia.