Prezident SR na obede s veľvyslancami krajín Európskej únie

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič sa zúčastnil na obede s veľvyslancami členských a kandidátskych krajín Európske únie.

Hostiteľkou tohtoročného podujatia bola mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Slovinskej republiky v SR Maja Lovrenčič Svetek.

Prezident Ivan Gašparovič v príhovore ocenil prácu Slovinska v pozícii predsedníckej krajiny EÚ. Pripomenul tiež úspechy Slovenskej republiky v ekonomickej, hospodárskej i zahraničnopolitickej oblasti. V príhovore tiež zdôraznil, že sa nenaplnili obavy zahraničia z negatívnych dôsledkov nástupu novej vlády po voľbách v roku 2006.

Slovenská republika aj pod jej vedení dokázala, že je úspešnou demokratickou krajinou, ktorá nezmenila svoju pevnú orientáciu na euroatlantické štruktúry, ktorých je členom. „Slovenská republika dôstojne reprezentovala aj v Bezpečnostnej rade OSN ak jej nestály člen v rokoch 2006 -2007. Rovnako zodpovedne sa naša diplomacia stavia aj k nášmu predsedníctvu vo Výbore ministrov rady Európy „ povedal slovenský prezident. V príhovore ďalej zdôraznil, že Slovenská republika sa spolu so svojimi susedmi stala koncom minulého roka súčasťou schengenského európskeho priestoru.

Ako prvá zo strednej Európy vstúpi SR do eurozóny, čo svedčí o našej dynamickej ekonomike a výkonoch hospodárstva. „Dnes sa už cítim ako prezident krajiny, ktorá má za menu euro“, poznamenala hlava štátu.

Politickú situáciu na Slovensku pred prítomnými veľvyslancami krajín EÚ vyhodnotil ako stabilnú a štandardnú. Za pozitívum označil aj úspech hlasovania l Lisabonskej zmluve v NR SR. Blokádu opozície v takej závažnej existenčnej otázke budúcnosti EÚ považuje Ivan Gašparovič za nezmyselnú a zlú.

V príhovore tiež vyzdvihol aj aktívnu rolu Slovenskej republiky ako člena severoatlantickej aliancie, kde naše ozbrojené sily plne svoje záväzky v mierových misiách OSN a operáciách NATO v Afganistane. Medzi výrazné pozitíva označil trend úspešnej hospodárskej politiky, znižovania nezamestnanosti a zhodnocovanie slovenskej koruny.

Prítomní veľvyslanci sa hlavy štátu pýtali na jeho hodnotenie 15. summitu prezidentov krajín strednej Európy v macedónskom Ochride. Ivan Gašparovič uviedol, že podstatná časť diskusie bola venovaná integrácii balkánskych štátov do EÚ a problematike Kosova.

Diplomati sa zaujímali aj o názor prezidenta SR na tlačový zákon. Ivan Gašparovič vyjadril jednoznačné presvedčenie, že nová norma nie je v rozpore s ústavou a demokratickými princípmi slobody slova a prejavu. Naopak, je presvedčený, že nový tlačový zákon rozširuje právo na slobodu slova a prejavu. Občania sa budú môcť vyjadriť k témam, o ktorých tlač informuje.

Prezident SR ďalej uviedol, že ani po jeho nedávnej návšteve rady Európy a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu sa na túto tému predstavitelia týchto inštitúcií nepýtali a označili ju za vnútornú záležitosť Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič na margo polemiky o tlačovom zákone uviedol, že aj námietky zahraničných inštitúcií boli prezentované individuálnymi predstaviteľmi a nereprezentovali oficiálny postoj organizácií ako OBSE, či Rady Európy a ďalších. Podľa hlavy štátu sa novinári a vydavatelia nemôžu stavať proti tomu, za čo bojujú- teda proti slobode slova a prejavu každého občana.

Veľvyslanci krajín EÚ si všimli aj vnútorné problémy opozičných strán na Slovensku, ale aj ich roztrieštenosť vo vzájomných vzťahoch. Podľa Ivana Gašparoviča má súčasná opozícia problémy preto, lebo si nepripravila program na svoje pôsobenie mimo vlády, čo smeruje k vyhrocovaniu osobných vzťahov.

Témou diskusie na obede s veľvyslancami členských a kandidátskych krajín Európske únie bol aj postoj Slovenskej republiky k protiraketovej obrane USA v strednej Európe. Zaujímal sa oň predovšetkým veľvyslanec českej republiky Vladimír Galuška. Prezident Ivan Gašparovič vysvetlil, že radar v ČR i protiraketové objekty v Poľsku sú záležitosťou medzi USA a týmito dvoma našimi susedmi. Slovenská republika proti základniam USA v týchto krajinách nevystúpi. Napriek tomu prezident SR tlmočil postoj slovenskej strany, ktorý s ohľadom na verejnú mienku občanov na našom území s podobnými raketovými základňami nepočíta.
 
Zástupcovia krajín EÚ sa nášho prezidenta pýtali aj na blížiace sa prezidentské voľby v roku 2009. Ivan Gašparovič zdôraznil, že viac ako na svoju opätovnú kandidatúru sa jeho pozornosť sústreďuje na naplnenie svojho prezidentského programu. Dodal však, že na rozhodnutie o kandidatúre v nasledujúcich prezidentských voľbách je ešte dostatok času.