Year 2010

Prezident SR podpisoval zákony

Prezident SR Ivan Gašparovič podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky 19. februára 2010 podpísal tieto zákony:
1. Zákon z 9. februára 2010, ktorým sa mení zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2. Zákon z 11. februára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Prezident SR vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 9. februára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Prezident SR vrátenie zákona odôvodňuje nasledovne:

Podľa č. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 9. februára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „schválený zákon“).
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III.

II.

1. Podľa čl. I 81. bodu v § 25 ods. 8 sa za slová „výkon funkcie“ vkladajú slová „zástupcu starostu“. Na základe tejto zmeny bude odo dňa nadobudnutia účinnosti schváleného zákona (od 1. apríla 2010) podľa § 25 ods. 8 prvej vety patriť namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce len poslancovi, ktorý je dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu. Podľa platného a účinného ustanovenia § 25 ods. 8 prvej vety zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov primeraný plat od obce patrí poslancovi, ktorý je dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania bez ohľadu na skutočnosť, akú funkciu vykonáva.
Schválený zákon podľa čl. IX nadobúda účinnosť 1. apríla 2010, vrátane čl. I 81. bodu.
Vzhľadom na voľby koncom roku 2010 do orgánov samosprávy obcí, som toho názoru, že obmedzenie poskytovania platu od obce len poslancovi, ktorý bude dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, by sa malo vzťahovať len na právne vzťahy poslancov, ktorí budú zvolení vo voľbách v roku 2010. Preto navrhujem, aby čl. I 81. bod zmena § 25 ods. 8 nadobudla účinnosť až 1. januára 2011.
2. V čl. III schváleného zákona sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
V čl. III prvom bode v § 63 schváleného zákona sa dopĺňa odsek 6. Podľa čl. III prvého bodu § 63 ods. 6 schváleného zákona Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na konania o týchto sťažnostiach, ktoré sa začali a neskončili pred dňom nadobudnutia účinnosti schváleného zákona, teda pred 1. aprílom 2010 (čl. III druhý bod § 79b schváleného zákona). V čl. III prvom bode § 63 ods. 6 schváleného zákona sa teda ustanovuje pre Ústavný súd Slovenskej republiky lehota 90 dní na rozhodnutie vo veci samej, a to na rozhodnutie o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy. Z citovaného čl. III prvého bodu § 63 ods. 6 schváleného zákona vyplýva, že sa neustanovuje lehota na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej v prípade sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu alebo proti výsledku týchto volieb.
V osobitnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač 1315) k čl. III sa okrem iného uvádza, že „v súvislosti s návrhmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým boli (často po viac ako roku) voľby do orgánov samosprávy obce vyhlásené za neplatné, vznikajú problematické situácie najmä ohľadne dosiaľ vykonaných úkonov dotknutého orgánu obce“. Tento problém sa podľa môjho názoru rieši v čl. I 85. bode § 27 ods. 3 schváleného zákona. V osobitnej časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač 1315) k čl. III sa ďalej konštatuje, že „to spôsobuje napätie v územnej samospráve“. S týmto konštatovaním sa možno stotožniť. Zároveň treba najmä z ústavnoprávneho hľadiska posúdiť rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti na (pre) neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb aj do orgánov územnej samosprávy.
Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje vo veciach uvedených v čl. 129 ods. 2 ústavy v pléne.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje.
Podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 324/2004 Z. z., sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb aj do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov (najmenej pätiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, súdu, v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou a generálneho prokurátora Slovenskej republiky) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10% oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 324/2004 Z. z. sťažnosť proti výsledku volieb aj od orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10% hlasov, ako aj najmenej 10% voličov príslušného volebného obvodu. Účastníkmi konania vo veci sťažnosti na (pre) neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb aj do orgánu miestnej samosprávy okrem navrhovateľa sú aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v orgánoch miestnej samosprávy (§ 61 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky si vyžiada všetky doklady a správy týkajúce sa volieb.
Podľa § 31 ods. 1 prvej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci.
Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. môže vyhlásiť voľby za neplatné, zrušiť napadnutý výsledok volieb, zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, alebo sťažnosť na (pre) neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb aj do orgánu miestnej samosprávy zamietnuť.
„Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo Ústavou Slovenskej republiky zakladá právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 18/99). Ústavný súd Slovenskej republiky v tom istom rozhodnutí vyjadril právny záver, že „pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami. Porušenie ustanovení zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov pri sčítavaní hlasov má povahu právne významného správania, ktoré môže nežiaduco ovplyvniť určenie výsledku volieb“.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 34/99 „podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. aktívneho aj pasívneho volebného práva“. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v tom istom rozhodnutí „v konaní o zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí Ústavný súd Slovenskej republiky skúma, či sa voľby uskutočnili v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy“.
„Nezákonnosť volieb musí byť v konaní o volebných veciach podľa § 59 a nasledujúcich zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. dokázaná a musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práva, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 21/94).
„Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia Ústavného Slovenskej republiky sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb“ (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/94, PL.ÚS 19/94).
„V konaní vo volebných veciach, ktorého účelom je predovšetkým záujem na tom, aby volebný výsledok odrážal skutočnú vôľu voličov a bol tak zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, sa Ústavný súd Slovenskej republiky musí riadiť princípom materiálneho chápania ústavnosti a vysporiadať sa s každým zisteným a zároveň relevantným porušením zákonnosti a ústavnosti volebného procesu, čo ho tiež oprávňuje preskúmať sťažnosťou napadnuté voľby a rozhodnúť o nej aj mimo rámca jej petitu“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 96/07).
„Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.: nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu), alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane)“ – rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 96/07.
„Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb. S ohľadom na uvedené možno uviesť, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie volebných zákonov; 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 22/08).
Z uvedeného, najmä z podstaty ústavného volebného práva a tým aj z podstaty konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo volebných veciach vrátane rozhodovania o sťažnosti na (pre) neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy, ale aj z pomerne rozsiahlej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pred rozhodnutím vo veci samej Ústavný súd Slovenskej republiky musí preskúmať obsah sťažnosti a pripojených listín a ďalších v sťažnosti označených dôkazov, ale aj všetkých dokladov a správ týkajúcich sa volieb. Aj zaobstaranie písomných dôkazov si vyžaduje určitý časový priestor. Za účelom zistenia stavu volebných vecí na základe podanej sťažnosti podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 324/2004 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky vykonáva rozsiahle a náročné dokazovanie. Z povahy a podstaty volebných vecí vyplýva, že toto dokazovanie je organizačne, personálne a najmä časovo náročné, v odôvodnených prípadoch vykonávané aj mimo sídla Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach vo volebných veciach je spojené so skúmaním sporných skutkových tvrdení účastníkov konania. S tým súvisí napríklad skúmanie najmä priebehu hlasovania, spracovania výsledkov volieb alebo správania sa členov volebnej komisie. Zistenie stavu vo volebných veciach si vyžaduje tiež vykonanie výsluchov svedkov (často väčšieho počtu) a prepočítavanie hlasov.
Ustanovenie lehoty do 90 dní od doručenia sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy v čl. III prvom bode v § 63 ods. 6 schváleného zákona preto považujem za nevhodné pre kvalitu rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky vo volebných veciach; preto s ustanovením tejto lehoty nemôžem súhlasiť.

III.

V nadväznosti na dôvody uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s týmito zmenami:

1. Čl. III sa vypúšťa.
Doterajšie čl. IV až čl. IX sa označujú ako čl. III až čl. VIII.

2. Čl. VIII (doterajší čl. IX) znie:
„Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2010 okrem čl. I 81. bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011.“.