| |
Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej ekumenickej bohoslužbe, Veľký kostol, Panská ul. Bratislava 22. 10. 2004 |
Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2004 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej ekumenickej bohoslužbe, Veľký kostol, Panská ul. Bratislava 22. 10. 2004
Vaše excelencie,
vzácni hostia,
vážené slávnostné zhromaždenie,
iste Vás neprekvapím, keď poviem, že predmetom dnešnej konferencie a tejto slávnosti sú otázky teologické a vysoko odborné. Napriek tomu sme iste aj my, laici, jednej mysle v tom, že nás zaujímajú vzťahy medzi cirkvami, medzi veriacimi, a vôbec medzi ľuďmi. To preto, že otázky ekumenizmu, spolupráce, zmierenia, odpustenia, pokoja a spravodlivosti patria do morálky ľudí, človeka a spoločnosti. Napokon ide o úctu k hodnotám, slobode, tolerancii vo vzťahoch medzi ľuďmi tak, ako to zakotvuje aj Ústava Slovenskej republiky.
A práve tieto piliere tvoria základ i slovenskej usporiadanej rodiny, občianskeho spoločenstva organizovaného v štáte. Slovenská pospolitosť tvoriaca demokratický, humanistický, právny a sociálny štát má teda základné morálne, kultúrne a vzdelanostné predpoklady pre pokojný, ľudsky dôstojný život.
Som hlboko presvedčený, že aj tieto dôvody viedli 31. októbra 1999 k podpísaniu Spoločného vyhlásenia v Augsburgu medzi predstaviteľmi katolíckej cirkvi a svetového luteránskeho zväzu o ospravedlnení.
Aj my, laici, slovo ospravedlnenie chápeme ako proces, ktorý má niekoľko etáp, na konci ktorých sa človek stáva novým stvorením a stojí ako spravodlivý pred ideálom ľudského spoločenstva. Táto fundamentálna idea je práve v súčasnosti aktuálna nad všetky ostatné.
Na otázky tohto procesu boli v minulosti diametrálne rozdielne názory. A práve tu je dôkaz toho, že len dobrá vôľa, ktorá sa prejavovala v dlhodobom ekumenickom dialógu obidve cirkvi zjednotila v zásadnej a kľúčovej otázke, že sme ospravedlnení Božou milosťou.
Všetci však dobre vieme, že toto zjednotenie deklarované v Spoločnom vyhlásení ešte neznamená jednotné cirkevné spoločenstvo; ale bol to veľký krok k ekumenickému cieľu. Tak to povedal aj Ján Pavol II. 31. októbra 1999. Citujem: „Chceme sa poďakovať Pánovi za dosiahnutie tohto dočasného cieľa na ťažkej ceste, ktorá je však bohatá na radosť, jednotu i na spoločenstvo medzi kresťanmi“.( Koniec citátu)
Viem, že sa nepatrí komentovať slová Svätého otca, ale predsa mi to nedá, aby som v tejto súvislosti nespomenul, že vo svojom inauguračnom prejave som vyhlásil, že budem prezidentom všetkých občanov, a preto Vás prosím, neuchyľujme sa len k púhemu ohlasovaniu jednoty, ale usilujme sa o to bohatstvo radosti, o ktorom hovoril Svätý otec. A to sa dá uskutočňovať aj celkom malými prejavmi lásky, otvorenosti, úcty a rešpektu k príslušníkom (ľuďom) druhých kresťanských cirkví.
Veď ak majú byť medzi nami pekné vzťahy ( a ja sa o to vždy budem usilovať), bola by škoda každého človeka, ktorý by vypadol z tejto siete vzájomnej lásky.
Vážené slávnostné zhromaždenie!
Svoj inauguračný prejav som ukončil slovami: „ buďme ľudskejší.“ Dnes dovoľte zdôrazniť: “ľudskosť je láska, dobromyseľnosť, dobročinnosť a porozumenie“!
Taký je príkaz a idea humanizmu! |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač