Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Ústavnom súde, Košice 6. 9. 2007

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vyššieho územného celku,
pani dekanka Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach
vážení pozvaní hostia,

Som veľmi rád, že sa môžem zúčastniť na vašom dnešnom zasadnutí.

Pätnásty rok po tom, ako sme prijali základný zákon, ako sme prijali Ústavu Slovenskej republiky, niektorí hovoria, že nie je čas na objektívne zhodnotenie takéhoto dokumentu. Som presvedčený, že pätnásť rokov je čas, za ktorý Slovenská republika aj vďaka tomuto dokumentu dosiahla veľmi významné postavenie aj z medzinárodného hľadiska a že práve ústava bola základom toho, že sme mohli začať budovať demokratický štát a demokratickú spoločnosť. V týchto dňoch oslavujeme prijatie ústavy s cieľom zvýrazniť význam tejto udalosti, ale aj s cieľom zdôraznenia významu, ktorý má tento dokument pre život našej spoločnosti, pre usporiadanie vzťahov ústavných práv a povinností v našom štáte - v Slovenskej republike.

Ústava Slovenskej republiky je dokument demokratickej ústavnosti, ktorý bol prijatý ako výraz demokratického prejavu vôle občanov bezprostredne po parlamentných voľbách v roku 1992. Prijatím ústavy slovenský národ spoločne s národnosťami žijúcimi na území Slovenska, teda občania Slovenskej republiky, vyjadrili záujem spoločne žiť v demokratickej zvrchovanej a právnej republike.

Vyjadrili tým univerzálne uznávané princípy samourčenia zvrchovanosti a prirodzené právo národa na svoj samostatný štát. Súčasne osvedčili záujem žiť v usporiadanej občianskej spoločnosti v mieri a v spolupráci s inými demokratickými štátmi. Demokratický politický systém a republikánske zriadenie je základným ústavným atribútom našej štátnosti.

Ústava Slovenskej republiky a ústavné zákony tvoria demokratický ústavný základ nášho právneho štátu. Parlamentná demokracia patrí k našim najlepším politickým tradíciám, ktoré si slovenská spoločnosť osvojila po vzniku Československej republiky v roku 1918. Najlepšie zodpovedá potrebám našich občanov a ich vôli uplatňovať politickú moc prostredníctvom svojich volených zástupcov v republikánskej forme štátu. K našim demokratickým tradíciám patrí aj istá rozdrobenosť politickej scény s veľkým počtom politických strán uchádzajúcich sa o dôveru občanov. Niekto hovorí, že to nie je potrebné, no dovolím si povedať, že z určitého pohľadu nás tento stav môže tešiť, že záujem občanov o celospoločenské otázky je vysoký. Účasť vo voľbách je pravidelne nad priemerom Európy.

Ústava Slovenskej republiky je dokumentom postaveným na princípe národnom a občianskom. To vždy rád zdôrazním. Tento princíp vyzdvihuje už preambula ústavne, morálne, politicky i štátoprávne ako spoločenstvo národa i národností a treba zdôrazniť ako rovnoprávne subjekty. Svedčí o tom aj druhý článok Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátna moc pochádza od občanov - od všetkých bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, rasu, vzdelanie, jazyk, politické, či iné zmýšľanie. Myslím si, že to je jadro a základ všetkých ďalších článkov ústavy počnúc základnými ľudskými právami a slobodami, končiac ústavnými inštitúciami garantujúcimi tieto humánne hodnoty, ktoré tieto slobody určite predstavujú. Reálna vymoženosť ústavne garantovaných práv občanov a kompetencií ústavných orgánov a činiteľov je možná prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý si už, som presvedčený, od počiatku svojho fungovania získal akceptujúce postavenie nielen doma, ale aj v zahraničí.

Táto inštitúcia má odborné aj materiálne predpoklady udržiavať naďalej svoj kredit strážcu ústavnosti. Celý demokratický svet nás vníma a hodnotí ako štandardnú demokratickú krajinu. Považujú nás za zodpovedný subjekt medzinárodného práva. Oceňujú našu angažovanosť pri hľadaní východísk z medzinárodných konfliktov i podiel, ktorý nesie Slovenská republika na zachovanie celosvetového mieru. Či tu ide o našu angažovanosť na Balkáne, na Cypre, v mierových misiách alebo o iné mierové vojenské aktivity, teší nás toto ocenenie, no cítime, že nás tu i tam ešte stále trápia mnohé problémy. V súčasnosti ma však častejšie trápia vzťahy medzi naším zákonodarstvom a zákonodarstvom Európskej únie a tým aj vzťahy slovenskej a európskej ústavnosti. Už som sa v minulosti vyjadroval k otázke Zmluvy o ústave pre Európu, preto sa k nej dnes nebudem vracať. Je potrebné však reflektovať nový vývoj, ktorý nastal po poslednom Summite Európskej únie a naštartovaním nového procesu reformnej zmluvy.

Myslím si, že medzi hlavné pozitíva reformnej zmluvy patria zlepšenia v oblasti justície a vnútorných vecí, vonkajšej činnosti Európskej únie, demokratizácie a fungovania inštitúcií Európskej únie. Takisto inovácie v energetickej politike a v oblasti klimatických zmien. Reformná zmluva predstavuje v porovnaní s platnými zmluvami a ústavnou zmluvou pozitívny krok vpred. Členské štáty Európskej únie sa venujú riešeniu inštitucionálnych otázok už niekoľko rokov. Tento problém by mal byť čím skôr uzavretý, aby sa členské štáty mohli zamerať na riešenia aktuálnych výziev, ktoré stoja pred Európskou úniou na vnútropolitickej úrovni, ale aj na medzinárodnopolitickej scéne. Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá bude obsahovať s výnimkou spoločnej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky konkrétnu úpravu všetkých politík v kompetencii Európskej únie a právne základy spolu s desiatimi protokolmi, môže byť dobrým východiskom pre riešenie patovej situácie po známych referendách vo Francúzsku a Holandsku.

Budúcnosť nášho ústavného systému v mnohom závisí od ďalšieho vývoja Európskej únie a od vyriešenia vnútorných a vzájomných vzťahov jednotlivých štátov únie a európskym centrom. Nemožno vylúčiť ani niektoré ústavné zmeny v našom ústavnom systéme týkajúce sa napríklad politického systému volieb do parlamentu, kompetencií prezidenta, Najvyššieho kontrolného úradu aj niektorých iných vzťahov. To sú ale úvahy do budúcnosti. Aj ústavný systém musí reflektovať nové skutočnosti a zmeny, ktoré zákonite prichádzajú. Na druhej strane musíme mať neustále na pamäti, že ústava nie je politický dokument, ktorý možno meniť a prispôsobovať politickým a straníckym a už vôbec nie individuálnym zákonom.

Už som uviedol, že naša ústava znesie náročné demokratické kritériá, tým ale nechcem vyhlasovať túto ústavnú listinu za absolútne dokonalú. Život prináša najmä v tejto dynamickej dobe veľkých politických zmien a globalizácie nové javy, nové vzťahy a potreby nových ústavných úprav. Dnes po 15-tich rokoch môžeme aj pri všetkej skromnosti povedať, že Ústava Slovenskej republiky ako základný dokument nášho štátu obstála v skúške pravdy. Politický život v našom mladom štáte priniesol mnoho chvíľ, pri ktorých sa ukázalo, že pri rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky sa hladko a bez problémov darí dodržiavať ústavný poriadok a súlad ústavných orgánov pri správe štátu.

Ústava neraz prešla skúškou ohňom križujúcich sa politických záujmov. Myslím si, že na základe skúseností už dnes vieme pomenovať silné stránky nášho ústavného dokumentu, to, čo sa v ústave osvedčilo. Viem ale tiež, že sa v rokoch 1998 - 2006 pristúpilo celkove k ôsmim novelizáciám tohto dokumentu. Počet novelizácií sa možno zdá na prvý pohľad veľký za relatívne krátke obdobie, ale ak sa retrospektívne pozrieme na obrovské politické a spoločenské zmeny, ktoré prebiehali v našej spoločnosti, ale aj v Európskom spoločenstve, myslím si, že je to úplne pochopiteľné. Azda k najväčšej zmene patrilo prijatie priamej voľby prezidenta republiky občanmi. Som presvedčený, že to posilnilo demokraciu v našom štáte a aj záujem občanov o politiku. Rozhodne túto zmenu považujem za veľmi pozitívnu. Zároveň toto rozhodnutie odstránilo potenciálnu hrozbu patovej situácie, ako sme boli svedkami pri početných a často nedôstojných pokusoch o zvolenie hlavy štátu v roku 1998.

Som presvedčený, že bolo tiež potrebné do ústavy zapracovať vznik a pôsobnosť nových ústavných orgánov ako verejného ochrancu práv, Súdnej rady Slovenskej republiky, či samosprávy vyšších územných celkov. Bolo tiež potrebné spresniť pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu, najmä v otázkach kontroly verejných financií v orgánoch samosprávy. Vstup do Európskej únie si vyžadoval prijať ustanovenia o voľbách do Európskeho parlamentu a postavenie jeho poslancov.

Často sa verejnosti predkladá médiami a niektorými ľuďmi, ktorí sa pasujú za tvorcov pre verejné mienky, že naši občania si nevytvorili nejaký bližší vzťah a už vôbec nie srdečný vzťah k ústave - dokumentu, ktorý je hlavnou zárukou ich práv a slobôd. A musím povedať, že aj jedným z hlavných symbolov štátu. Automaticky sa tiež traduje názor o laxnom vzťahu našich občanov aj k oslavám štátnych sviatkov. Dovoľte mi, aby som ako politik povedal, že si nemyslím, že väčšina občanov nevníma dôležitosť a význam ústavy. Som presvedčený, že občania majú úprimný a hlboký záujem o základné práva a slobody, ktoré im ústava garantuje.

Ústava je najúčinnejší štít občianskej sebaobrany. Prostredníctvom súdov sa ústavou garantované ľudské práva a občianske slobody dajú aj vymáhať. Môžeme teda smelo povedať, že prijatie Ústavy Slovenskej republiky vytvorilo priestor na reálnu ochranu ľudských práv a základných slobôd ako ich poznáme v demokratickom vyspelom svete. Tu je ten vzťah občana k ústave. Musíme si tiež uvedomiť, že išlo o prvú ústavu po demokratických zmenách a po rokoch neslobody. Celé dve generácie našich občanov nemali skúsenosti s demokratickou ústavnosťou a s reálnou ochranou ich základných práv a slobôd. O to viac je potrebné vážiť si túto dobu a som presvedčený, že aj tvorcov ústavy, ktorí v neľahkých podmienkach v krátkom čase vedeli pripraviť na tú dobu a ešte aj dnes kvalitný základný dokument štátu.

Ak by chceli hovoriť vo všeobecnosti, hlavný zmysel ústavy pre občanov spočíva v istote, že ak ich práva a slobody alebo iné hodnoty niekto poškodí alebo ohrozí, tak majú právo požiadať o ochranu svojich práv a obnovu právneho stavu vrátane odškodnenia. Samozrejme táto istota predpokladá takú kvalitu štátnej moci a správy, ktorá zaručí rozhodovanie na princípe ústavnosti a zákonnosti, takú kvalitu, ktorá vylúči akékoľvek straníckopolitické a osobné kritériá a záujmy. Naša ústava slúži ľuďom - občanom Slovenska, v tom je nakoniec aj jej zmysel. Symbolizuje totiž i štátnu inštitúciu i základnú spoločenskú dohodu o spravovaní a smerovaní ich štátnosti.

Ústava Slovenskej republiky nás vedie k mravnej solidárnej forme spolužitia občanov v záujme všetkých a každého a som presvedčený, že je prameňom zákonodarstva i celého nášho právneho systému. Verím, že aj dnešné stretnutie, ktoré bude pokračovať ďalej odbornými diskusiami, bude mať tento charakter.

Ďakujem pekne.