Slávnostným privítacím ceremoniálom na nádvorí Prezidentského paláca sa začala oficiálna návšteva prezidenta Estónskej republiky Toomasa Hendrika Ilvesa s manželkou Evelin v Slovenskej republike.

Po skončení bilaterálnych rokovaní Ivan Gašparovič zdôraznil význam návštevy Toomasa Hendrika Ilvesa, ktorá je historicky prvou návštevou estónskej hlavy štátu v Slovenskej republike. Ivan Gašparovič zablahoželal hosťovi a jeho krajine k výborným makroekonomickým úspechom. Estónsko má najnižší dlh v Európe, nízky rozpočtový deficit, jeden z najvyšších hospodárskych rastov, teda ide „o úspešnú krajinu a som rád, že sme si mohli vymeniť aj názory na riešenie problémov, ktoré v súčasnosti eurozóna má, „ uviedol slovenský prezident.

Prezident Ivan Gašparovič po skončení rokovaní konštatoval tiež výbornú úroveň bilaterálnych vzťahov a užitočný vzájomný politický dialóg. "V oboch našich krajinách aj napriek hospodárskemu rastu zápasíme s vysokou mierou nezamestnanosti," doplnil Ivan Gašparovič. Ako dodal, potrebujeme posilniť vzájomnú hospodársku spoluprácu. Obchodná výmena medzi SR a Estónskom v roku 2012 dosiahla predkrízovú úroveň okolo 70 mil. €.

Na margo krízy v EÚ a v eurozóne pripomenul Ivan Gašparovič opatrenia, ktoré EÚ bude musieť prijímať v kontexte pôsobenia tzv. „nových“ krajín eurozóny.

Hlavy štátov sa zhodli v názore, že takmer desaťročie po našom spoločnom vstupe do EÚ by sa malo skončiť triedenie krajín na "nové" a "staré" členské štáty a že by sa mohla posilniť úloha štátov z východnej časti Európy v organizáciách a štruktúrach EÚ. Rovnako sa prezidenti zhodli na potrebe užšej spolupráce regionálnych formátov akými sú napr.V4 a Baltská trojka (B3)

Slovenský prezident poďakoval aj za účasť estónskeho prezidenta na medzinárodnej konferencii Globsec v Bratislave, ako aj za potvrdenie účasti na júnovom samite prezidentov stredoeurópskych krajín v Bratislave.
Prezident Ivan Gašparovič zároveň vyjadril plnú podporu členstva Lotyšska v eurozóne, podobe ako to bolo nedávno v prípade Estónska.

Na margo riešení ekonomických problémov a prekonávania krízových ekonomických javov objasnil estónsky hosť stratégiu jeho krajiny, ktorá spočíva v pomerne prísnych úsporných opatreniach a liberalizácii trhu práce, ktoré mali za následok ekonomický rast Estónska.
Ivan Gašparovič na túto tému doplnil, že estónska a slovenská štruktúra ekonomiky je odlišná. „Slovensko je dnes v pozícii, kedy tu pôsobia veľké podniky zahraničných investorov na rozdiel od Estónska, ktorého ekonomika je založená na malých a stredných podnikoch a teda aj možnosť zamestnania je flexibilnejšia, „ povedal. Zároveň však kriticky dodal, že doposiaľ všetky vlády deklarovali podporu malého a stredného podnikania. V jej realizácii vidí Ivan Gašparovič zároveň recept na oživenie ekonomického rastu Slovenska.

Toomas Hendrik Ilves na začiatku svojho vystúpenia konštatoval: "V Bratislave som bol v minulosti už v pozícii ministra zahraničných vecí a som rád, že som sem mohol pricestovať opäť," povedal. V tých časoch, keď sa Ilves stretával s kolegami z Českej republiky, Maďarska, Estónsko ešte nebolo ani členom NATO a EÚ.

Estónska hlava štátu zdôraznila nevyváženosť postojov „starých“ členských štátov EÚ voči „novým „ členom únie: „Nezdá sa vám priam bizarné, že aj po desiatich rokoch sme stále označovaní ako noví členovia?! Nezdá sa mi, že by to tak bolo v prípade Fínska, Švédska, Rakúska, to bola skupina tzv. neutrálnych krajín, ktoré rozšírili v roku 1995 EÚ, po desiatich rokoch ich určite nikto nenazýval nováčikmi. Treba s tým jednoducho skoncovať! Musíme to začať riešiť," „ dodal estónsky prezident.Ako doplnil, naše krajiny si počínajú veľmi dobre a zjavne oveľa lepšie ako južné štáty Európy. Podľa neho by sme mali presadzovať naše názory "hlasom skupiny" a nie samostatne. "Preto musíme spojiť naše sily," pripomenul estónsky prezident.