Rozhovor pre Rozhlasovú stanicu Slovensko, 3. 5. 2008

SRo: "Dobrý podvečer z Prezidentského paláca želá Jaroslav Barborák."

"Dobrý večer prajem."

SRo: "Horúcou témou posledných dní je zrušenie Ústavu pamäti národa. Slovenská národná strana Jána Slotu preložila do parlamentu zákon, v ktorom svoj krok odôvodňuje tým, že ústav si neplní svoje povinnosti. Pre premiéra je to téma, ktorá Slovákov nezaujíma. Vyjadril sa, že archívne dokumenty ÚPN sú nedôveryhodnými eštébáckymi spismi. Pán prezident, vás snaha zrušiť ústav zaujíma?

"No, tak určite. Je to otázka dňa. Ústav pamäti národa vznikol za určitého predpokladu a doslova účelovo s ambíciou vyrovnať sa s minulosťou a poznať vlastnú minulosť. Zároveň dáva predstavu na akých mocenských princípoch stál režim a archivované dokumenty mali ukázať, alebo ukazujú, ako sa režim pokúšal lámať ľudské charaktery. A toto je tá podstata, to je to dôležité, v čom vidím úlohu tohto úradu. Zadokumentovať a poukázať na tieto skutočnosti, ktoré tu boli. Inak chcem povedať, že často zverejňované niektoré zväzky boli interpretované dosť jednostranne s tým, že tí, ktorí ľudí nútili k takýmto krokom, zostávali a možno zostávajú aj dnes v anonymite. Čiže úrad by sa nemal dostať do pozície obráteného garde pri zbieraní týchto dokumentov."

SRo: "Vy ste sa už stihli vyjadriť krátko po vypuknutí tej kauzy, alebo, keď ten problém bol mediálne nastolený, že ÚPN ako taký má význam, ale nemal by nahrádzať Generálnu prokuratúru, ktorá spravuje register trestov. Ak to chápem správne, vidíte súvislosť medzi návrhom na zrušenie ústavu a medializovanými informáciami o rozpornej mladosti Jána Slotu?"

"Ja by som povedal, že zriadenie tohto inštitútu vnímam ako istú formu vyrovnania sa s minulosťou a myslím si, že z tohto pohľadu má opodstatnenie v systéme štátu. Otázna je tá, ako ste povedali, forma a či toto vyrovnávanie sa nie je niekedy jednostranne využívanie na politické diskreditácie, na politický zápas. Tento úrad by nemal nahrádzať niektoré orgány, ktoré sú činné v trestnom konaní. A teda aj z pohľadu na minulosť občana, ktorá sa niekedy dostala do rozporu so zákonom, ale mimo týchto podmienok, ktoré má sledovať a skúmať ústav. Tam vidím problém a tam vidím aj to, že častokrát môže dôjsť k náhrade - ako som povedal obrazne - registra trestov."

SRo: "Tá otázka bola, či vidíte súvis medzi návrhom alebo snahou zrušiť Ústav pamäti národa a tými medializovanými informáciami o minulosti lídra národniarov?"

"Ja by som to do tohto súvisu nedával, pretože tento názor tu existoval už aj predtým, keď sa o týchto veciach nehovorilo. Čiže je to len jeden možno z následkov a dôsledkov toho, čo by úrad možno z takéhoto pohľadu nemal robiť, nie je to v jeho kompetencii. Pretože častokrát sa sledovaná osoba dostávala do styku s inými, ktorí nemali nič s jeho činnosťou v rámci spolupráce s orgánmi ŠtB a odrazu sa taký človek spolu s niekým dostane do pozície pertraktovania a hľadania. To si myslím, že nie úlohou tohto úradu."

SRo: "Vy ste povedali, že za tými snahami zrušiť alebo pretransformovať Ústav pamäti národa nevidíte súvis medzi osobou Jána Slotu. Ale považovali by ste prípadné osobné motívy politikov za dostatočný dôvod na zrušenie takej inštitúcie ako je ÚPN, prípadné osobné motívy politikov?"

"Ja o osobných neviem a o nich nehovorím. To je nie moja úloha v súčasnosti."

SRo: "Opozícia reagovala na tieto snahy tým, že je to pre ňu šok. Niektorí poslanci v tom videli vulgárny krok proti kultúre pamäti, ktorú si kultúrne národy pestujú. Tak to formulovali konzervatívci. Ako čítate snahu koaličných strán zrušiť inštitúciu?"

"Ja som povedal môj názor, že vidím opodstatnenie tohto úradu na základe tých skutočností, na základe ktorých bol v Národnej rade prijatý. To ostatné, čo k tomu nepatrí, tak, samozrejme, že o tom treba hovoriť a treba hľadať riešenie. Či novelizovať, či zrušiť alebo či ešte striktnejšie vymedziť právomoci tohto ústavu."

SRo:" Oni tvrdia, že si neplní svoje povinnosti. Vy hovoríte, že čo k tomu nepatrí. Čo k tomu nepatrí, podľa vás?"

"Ja si myslím, že k tomu sa teraz otvorila rozprava. A možno táto debata bude práve prospešná v tom, že sa nájdu formy, ako ústav zachovať, ale ako ozaj mu vymedziť jednoznačne tie povinnosti, ktoré z hľadiska - by som povedal - skôr takého archívnictva má."

SRo: "Doteraz sú artikulované dve podoby toho - národniari chcú Ústav pamäti zrušiť s tým, že by dokumenty išli pod Vojenský ústav a Ľudová strana - HZDS hovorí o tom, pretransformovať ho a poprípade by fungoval pod kuratelou Národného bezpečnostného úradu. Ktorú z tých dvoch alternatív by ste si vybrali vy, alebo, ktorú by ste preferovali?"

"Nechajme rozpravu a nechajme ten kompromis, ktorý spoločnosť prijme. To bude dôležité."

SRo: "A ešte jedna taká hypotetická otázka. Lebo však hovorí sa o tom, že sú tu snahy zrušiť Ústav pamäti národa, je návrh zákona v parlamente, ktorý tam má dobu účinnosti od 1. januára budúceho roku. Ako by sa vám ako prezidentovi podpisoval zákon, ktorý by rušil Ústav pamäti národa práve v roku 20. výročia nežnej revolúcie?"

"Takýto zákon neexistuje a ani nemám dôvod sa k tomu vyjadriť či by som ho podpísal alebo nie, pretože ..."

SRo: "Existuje návrh v Národnej rade."

"Vy mi neviete zadefinovať konkrétne dohody, pre ktoré by tento zákon rušil zákon o Ústave pamäti národa. To sa nedá povedať len tak z luftu, že áno alebo nie. Tu musia byť konkrétne otázky s konkrétnymi odpoveďami."

SRo: "Ešte jedna vec. Súčasný šéf Ústavu pamäti národa, pán PETRANSKÝ, sa objednal na prijatie u pána premiéra. Neplánujete sa stretnúť so šéfom Ústavu pamäti národa, alebo nejakým spôsobom vstúpiť do tohto?"

"Kancelária prezidenta a prezident má zastúpenie v úrade, takže informácie mám."

SRo: "Dobre. Poďme k ďalšej téme. Pred pár dňami, pred týždňom ste podpísali tlačový zákon. Už o necelý mesiac by mal začať platiť. Jeho prijímanie sprevádzali politické turbulencie. Opozícia podmienila jeho revíziu aj ratifikáciou Lisabonskej zmluvy, výhrady mali nielen domáce, ale aj medzinárodné organizácie. Najnovšie prestížny britský týždenník The Economist ho označil aj za najnevšednejší zásah do slobody slova v krajinách strednej Európy. Zákon začne platiť už o niekoľko dní aj vďaka vášmu podpisu. Čo vás presvedčilo, že ste ho podpísali?"

"Chcem povedať, a to úplne jednoznačne - nenašiel som v tomto zákone po úprave ani jeden paragraf, ktorý by bol v nezhode s niektorým ústavným článkom našej ústavy. Chcem povedať, že nie ani európska legislatíva, ktorá by mala nadiktovať nejaké takéto rozhodnutie v rámci zákona. A chcem povedať, že nie sú porušené v tomto zákone ani princípy demokracie, slobodného vyjadrovania sa, slobodného slova. Z tohto dôvodu som tento zákon podpísal. A môžem vám povedať, že moje stretnutie a vystúpenie v Rade Európy sa vôbec nenieslo v nejakých diskusiách a otázkach na tento zákon. Ani pri stretnutí predsedu Parlamentného zhromaždenia so mnou, ani pri stretnutí predsedu Európskeho súdu pre ľudské práva, ani pri generálnom sekretárovi - nikto nemal záujem o tento zákon. Aj z toho titulu, že európska legislatíva nemá špeciálne vytvorený svoj zákon. Všetky krajiny Európskej únie majú svoje. A môžem povedať, že tento zákon neprekračuje ani jeden formu týchto zákonov, pokiaľ ide o tie problémy otázok, odpovedí a podobne."

SRo: "Musíme však ale povedať, že sú tu skupiny - vydavatelia, profesijné organizácie novinárov, či organizácie zo zahraničia, ktoré tvrdia, že ten problém tam je. Aktuálne, či politické strany či vydavatelia robia analýzu pred podaním na Ústavný súd. Vy ste spomínali tú Radu Európy, kde už ste teda avizovali, že ten zákon podpíšete. Ten dôvod bol ten, aby sa urýchlilo podanie na Ústavný súd. Ak už ste vtedy hovorili o podaní na Ústavný súd, prečo ste zákon radšej nevrátili do parlamentu?"

"Tie hlasy, ktoré dostal tento zákon, by stačili aj na schválenie po mojom vrátení. Čiže táto úvaha bola zbytočná. Ale tu hovorím, že nemal som dôvod zákon vrátiť. To len na vašu otázku odpovedám, že ak by som ho vrátil, zákon by bol tak isto v Národnej rade schválený, a preto som predstaviteľom syndikátu aj predstaviteľom vydavateľov tu ponúkol dohodu, aby sme akceptovali súčasný stav, ktorý tu je a vyčkali pol roka, čo tento zákon prinesie. Či prinesie negatíva, o ktorých hovoria oni, alebo či pozitíva. Ak by mal priniesť negatíva, tak som povedal, že sa môžeme k tomu vrátiť a budeme iniciovať úpravy tohto zákona, to, čo by ukázalo, že je zlé. Takže toto ja vidím ako reálne a možné riešenie a prestať politizovať túto otázku. To nie je demokracia, že budem sťažovať rozhodovanie v parlamente. Ale demokracia je v tom, že ak k takému niečomu dôjde v parlamente a nie som spokojný, tak sú tu inštitúty, ktoré toto rozhodnutie môžu opraviť.

SRo: "V rámci demokracie aj ten postup by mal byť štandard, teda robiť asi dobré zákony, aby sa nemuseli novelizovať napríklad."

"No, dobre, ale dobrý zákon ..."

SRo: "Ale ak spomíname, už teraz dávame zákonu čas, aby sa poprípade mohol novelizovať, ak nebude dobrý, nebolo rozumnejšie urobiť ten krok - poslať ho späť do parlamentu a pracovať na ňom?"

"Ale toto je otázka - by som povedal - do priestoru, to nie je konkrétne. Pretože tento zákon do Národnej rady išiel. Výsledok je hlasovanie. Ak je hlasovanie také, ktoré nechce akceptovať jedna strana, je tu prezident. Ak sa prezident prikloní k jednej strane a druhá strana nie je spokojná, tak je tu Ústavný súd. A teraz sme hovorili o tom, ak Ústavný súd neuspokojí tých, ktorí si myslia, že tento zákon nie je dobrý, tak je tu súd európsky. A toto je demokracia. To je tá hierarchia postupu v demokracii. Ale nie povedať, že toto zablokujem a nedovolím k tomu ani debatu."

SRo: "Na chvíľku za zastavme pri vašej mediálnej politike v Poslednom čase sa minimálne dvakrát zopakoval scenár - Úrad vlády či samotný premiér bol nespokojný s prácou novinárov a médií a vydal kritické vyhlásenie či stanovisko. Alebo deklaroval, že by mal mať svoje médiá či svoj vplyv vo verejnoprávnych médiách. A krátko na to, ste s podobným stanoviskom vyšli vy alebo vaša kancelária. Je takýto postup koordinovaný? Konzultujete tieto kroky s premiérom?"

"To nie je dobre postavená otázka či koordinujeme vystúpenia. To sú otázky, ktoré vznikajú za stolom, kde sa rokuje, to sa prosto koordinovať nedá a ani by to nebolo dobré. Radi hovoríme pri takýchto príležitostiach o zodpovednosti politikov, ale na zodpovednosť médií sa tak trošku zabúda."

SRo: "Vy chodíte často do zahraničia, máte skúsenosť. Všimli ste si napríklad tam nejaký prípad, že by nejaký ústavný činiteľ vyjadroval svoju nespokojnosť s tým, ako o nejakej udalosti informujú súkromné médiá a podčiarkujem - súkromné médiá?"

"No, pospomínam si na pár výrokov bývalého premiéra Miloša Zemana. Myslím, že ich nemusím zopakovať, čo povedal o médiách. A tak isto sa vyjadril raz aj kancelár KOHL. Ten problém nie je náš. Ja akceptujem a rešpektujem súkromné médiá, že nemôžem ich tlačiť, aby hovorili to, čo ja chcem. Ale ja si myslím, že rešpektovať by aj oni mali určitú objektivitu a pravdivosť. A to sa často stáva. Médiá by mali informovať, informovať pravdivo. Ale postupne, ako sa dostali do rúk určitých osôb, čiže stávali sa súkromnými, dostávali sa do rúk niekde aj politikov, tak tie médiá určitú objektivitu a určitú dôveryhodnosť strácajú. To je neodškriepiteľné."

SRo: "Ešte v súvislosti s tým tlačovým zákonom, ktorý sme spomínali. Nemá byť len cestou, ako by sa politici či ústavní činitelia do novín a súkromných médií dostali ľahšie zo zákona?"

"Prečo?"
"V rámci tohto zákona práva na odpoveď bol pozmeňovací návrh pána Lipšica ..."

SRo:"... ktorý hovoril, aby politici si nemohli uplatniť právo na odpoveď?"

"Áno, ja vám garantujem, že hneď, keby sme toto prijali, tak je tu otázka na riešenie na európskom súde pre občianske práva. Sme slobodní, sme rovnoprávni. Politik je tak isto občan ako vy, ja a druhí. Prečo by sme mu to mali brániť? Môžete zabrániť lekárovi, aby sa nevyjadroval vo svojom odbore?"

SRo:"Štandardy verejných činiteľov sú nastavené iným spôsobom ..."

"Určite, ale politika je preňho jeho zamestnanie. A prečo by sa on nemohol vyjadrovať? Ja som presvedčený, že toto by určite skončilo na Ústavnom súde."

SRo:"Ale prešli sme k budúcoročným prezidentským voľbám. Na scéne sa objavila ďalšia žena, Dagmar Bollová. Vy ste ešte stále neohlásili oficiálne svoju kandidatúru. Ešte nenastal čas?"

"Ja s tým nemám problém s tým, ale chcem povedať jedno - keď budem kandidovať, tak opäť ako občiansky prezident."

SRo:"Tá otázka teda padne inak. Už zbierate podpisy na možnosť svojej ..."

"Nie."

SRo: "Ešte nie? Naposledy, keď sme hovorili o možnej kandidatúre, sa ozvali politológovia s tým, že už vedie tichú prezidentskú kampaň. Čo hovoríte na to?"

"Ak moje stretnutia, ktoré vyplývajú z môjho programu s občanmi Slovenskej republiky v rôznych obciach, mestách a krajoch berú za niečo také, tak potom som v tejto kampani od prvého dňa môjho prezidentského úradu."