Rozhovor pre Parlamentní listy, 10. 2. 2011

Bylo pro Vás náročnější první zvolení prezidentem v roce 2004 nebo předloňská obhajoba?

I. Gašparovič: Obhajoba je vždy ťažšia, než prvé víťazstvo. No mal som už nemalé skúsenosti z politického súperenia. Tá prvá prišla už po novembri 1989, keď som sa stal generálnym prokurátorom ČSFR a pán prezident Havel ma po nejakom čase odvolal, pretože som nenaplnil jeho požiadavky, ktoré nemali oporu v zákone. Skúsenosti z HZDS ma posilnili v presvedčení, že národný a sociálny rozmer politiky začína udávať na Slovensku základný tón komunikácie s občanmi. Ako viete, rozišiel som sa so stupňujúcimi straníckymi záujmami HZDS a pokúsil som sa nájsť silu na obnovenie pôvodných ideálov novembra v novozaloženom hnutí – HZD. Nebola to jednoduchá cesta. Bolo na nej veľa, veľa prekážok. Ale chodil som veľa medzi ľudí, ktorí podporovali moje úsilie, vyjadrené v predvolebnom a stále aktuálnom kréde – „Myslím národne, cítim sociálne“. Ukázalo sa, že v týchto štyroch slovách je základ toho, čo občania požadovali v tom čase od politiky. Vlaňajšie víťazstvo ukázalo, že tento môj program treba rozvíjať, posilňovať jeho dosah na každého občana, a tak som k pôvodnému krédu dodal – „dôstojný život pre všetkých“.

Sledujete dění na české politické scéně? Co na něj říkáte?

I. Gašparovič: Samozrejme. A pri každej príležitosti, na to vhodnej, pripomínam vzťahy medzi slovenským a českým národom, ktoré by mali byť prototypom vzťahov medzi národmi Európy, ba celého sveta. Pokiaľ ide o súčasný pohyb na českej politickej scéne, musím povedať, že sa až veľmi podobá tomu slovenskému. Vládna štvorkoalícia u nás má iba krehkú väčšinu a jej vládnutie je nervózne. To sa potom odzrkadľuje aj v hľadaní kompromisných riešení, ktoré sa mnohokrát minú účinku. Ak to bude takto pokračovať, slovenská vláda bude len veľmi ťažko môcť presadiť svoj program. To čo my na Slovensku, ale aj vy v Česku, najviac potrebujeme je politická stabilita. Iba v stabilnej politickej klíme sa dajú prijímať zásadné rozhodnutia, ktoré sa opierajú o väčšinu mandátov v parlamente.

Aj my ako vy zápasíme s problémami sociálnej, zvlášť dôchodkovej reformy, s rozsiahlymi ťažkosťami školstva a vedy. Pokiaľ ide o zdravotníctvo, my sme vás predbehli, my už zbierame plody reformy, ktorá sa uskutočnila za druhej Dzurindovej vlády. Musím vás sklamať, ale tie plody sú trpké. Často rozmýšľam aj o tom, či je náš sociálno-ekonomický systém, tak veľmi zdôrazňujúci občiansky princíp, dostatočne blízko práve k občanovi. Či je schopný nielen vidieť problémy a starosti občanov, ich oprávnené požiadavky, ale ich aj riešiť k všeobecnej spokojnosti.

Je podle Vás v České republice dostatečně vyvinutá politická kultura?

I.Gašparovič: Na túto otázku si musia dať odpoveď predovšetkým občania Českej republiky. Chcem však povedať, že vo všeobecnosti nie sme spokojní s politickou kultúrou my, a ak to vnímam správne, ani vy. Kde hľadať príčiny tohto javu? Podľa mňa, politici nie sú ochotní, ba mnohí ani schopní pozrieť sa do zrkadla, ktoré im nastavujú dennodenne občania. Teda, podstata problému je v neúcte k občanovi, k jeho tradíciám a kultúre. Povedané inak: spochybnili sme náš historicky daný, tradičný hodnotový systém a teraz žneme búrku nedôvery a opovrhovania. Nemali by sme však zabúdať, že etika dnes odkrýva všetky vrstvy nášho ekonomického, sociálneho a duchovného jestvovania. Teda nekultúrnosť nie je prejavom len určitých politikov, ktorí nezvládajú zložité zadania a zakrývajú svoju neschopnosť.

Věříte, že se současné slovenské koaliční vládě podaří prosadit potřebné reformy?

I.Gašparovič: Vláda má svoj program, schválený parlamentom. Či je dobrý, a či sa jej ho podarí naplniť tak, aby bol občan spokojný s jeho realizáciou, to ukáže až čas. Osobne si však myslím, že tento program je v istom napätí, i spochybňovaní, lebo sa v ňom stretli protichodné záujmové tendencie. Podľa toho, čo dnes sledujeme, aké vývojové tendencie sa stretávajú vo vnútri koalície, jej program nestojí na takých pevných nohách, v aké verili jej osnovatelia a priaznivci. Mám však isté výhrady k niektorým reformám, napríklad predvolebné vyhlásenia o tom, že vláda nebude privatizovať, zostávajú ako nezodpovedné sľuby. A to zakladá prvé vážne pochybnosti o dôvere v politiku terajšej vlády. A mohol by som uviesť ďalšie príklady, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti, dokonca aj také príklady, ktoré sa dotýkajú rešpektovania štátotvorných princípov Slovenskej republiky (dvojité občianstvo, jazykový zákon). A to ma, podčiarkujem, znepokojuje najviac.

Myslíte, že se to podaří i rozhádanému českému kabinetu?

I.Gašparovič: Nemyslím si, že o úspechu potrebných reforiem rozhodujú len politici. Aspoň tak dôležitá ako politická vôľa, je aj podpora občanov. Teda rozhoduje aj únosnosť, záťaž, odriekanie, ktoré je s takýmito významnými krokmi spojené. Žičím vašim občanom, aby sa poučili aj z našich reforiem. Aby ste nezopakovali chyby, ktorých sme sa dopustili my. Buďte múdri a ohľaduplní, no v prvom rade pred aplikovaním reforiem vždy hľadajte odpovede na otázku, aké budú ich dopady na občanov?!

V České republice se politici zaříkávají, že v tomto funkčním období Parlamentu prosadí přímou volbu prezidenta. Často se však objevují skeptické hlasy, že se své výsady volit hlavu státu nakonec nevzdají? Podaří se to podle Vás?

I.Gašparovič: Politické strany sa budú, podľa môjho názoru, do krajnosti usilovať o udržanie tohto nástroja politickej moci vo svojich rukách. Na druhej strane by však mali rešpektovať, že priamou a tajnou voľbou prezidenta sa výrazne posilňuje demokratizácia spoločnosti. Ak teda tvrdíme o sebe, že sme štátom demokratickým, nemali by sme sa vyhýbať jeho základným občianskym prejavom. Podotýkam, že zo slovenských skúseností viem, že ak sa nepodarí zmeniť volebný zákon krátko po voľbách, s blížiacim sa termínom tých nasledujúcich to bude už len ťažšie.

Jsou podle Vás současné pravomoci prezidenta Slovenské republiky dostačující, nebo by se měli v nějakých oblastech posílit, či naopak oslabit?

I.Gašparovič: K tejto problematike sa vyjadrujem často a zdôrazňujem, že súčasné kompetencie sú dostatočné. Pravda, to neznamená, že pri hľadaní ďalších možností prehlbovania demokratického fungovania nášho ústavného systému, nemožno uvažovať o ich rozšírení, ale aj zúžení, či – a to považujem za stále aktuálny problém – o ich precizovaní. V tejto súvislosti napríklad často diskutujem s odborníkmi na ústavné právo o tom, ako posilniť právo veta prezidenta, pretože u nás nemáme druhú komoru parlamentu. Stáva sa totiž, že nasledujú novely noviel ako nekonečné pokračovania len preto, že parlament neprijal veto prezidenta, ktoré upozorňovalo na zákonné (vecné) a ústavné nezrovnalosti.

Český prezident Václav Klaus působil jako tmelící prvek české vlády, která to měla nahnuté v důsledku korupční aféře spojené s ministrem životního prostředí Pavlem Drobilem. Zažíváte také někdy obdobné situace, kdy zklidňujete vyhrocené vztahy v koalici?

I.Gašparovič: Prezident republiky, najmä ak je volený občanmi, musí tlmiť vyostrené rozpory, hľadať vzájomné rešpektovanie a relatívny súlad, politický kompromis. Je to jedna z jeho prvoradých úloh, pretože ide o hlavu štátu. Preto jednou z mojich priorít je, aby dobre fungovala spolupráca v trojuholníku prezident – premiér – predseda parlamentu. Naša dobrá komunikácia je kľúčovou pri tlmení napätia vo vnútornej politike štátu.

Koho vnímáte jako největší slovenskou osobnost v historii?

I.Gašparovič: Tých osobností je viacero. Najdôležitejšie, z hľadiska slovenských národných dejín, sú vyzdvihnuté v pomenovaní našich štátnych vyznamenaní. Teda ide o osobnosť Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku. Hovorím to aj napriek tomu takto priamo, že sú rozdielne názory na tieto osobnosti. Ale pýtam sa našich historikov, koho nespochybnili v mene politických záujmov. Naposledy to urobili prednedávnom, keď sme odhalením sochy kráľa Svätopluka vyzdvihli jeho historický význam a dosah na vývoj slovenského národa.