Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na XV. summite hláv štátov stredoeurópskeho regiónu „Spoločne v budúcnosti - výzvy rozšírenia EÚ“, Ochrid, Macedónsko 2. - 3. 5. 2008

Náš vzácny hostiteľ pán prezident Crvenkovski!
Vaše Excelencie - kolegovia prezidenti!
Vážené dámy a páni,

Nielen táto zaujímavá a perspektívna oblasť na juhovýchode kontinentu, ktorej sme dnes hosťami, ale fakticky celá Európa stojí už veľa rokov pred mnohými výzvami, ktoré nás spájajú spoločným záujmom na efektívnej reakcii na ne. Jednou z najvýznamnejších je výzva zjednocovania, ako prirodzená reakcia na dlhé desaťročia rozdelenia kontinentu. Už desaťročia sa zjednocovanie realizuje najmä prostredníctvom Európskej únie - zoskupenia, ktoré spája krajiny, zdieľajúce spoločné hodnoty a princípy. Tie vychádzajú zo zásad demokracie, solidarity, právneho štátu a trhového hospodárstva.

Som presvedčený, že je veľmi dôležité nielen to, aby sa európska integrácia prehlbovala, ale aj aby zostala zachovaná jej perspektíva pre krajiny, ktoré sa do nej doposiaľ z rôznych dôvodov plne nezapojili. Navyše je plne v súlade s princípom solidarity, aby rovnakú šancu, akú sme dostali my, dostali v budúcnosti aj krajiny južnej či východnej Európy, ktorým v ich úsilí radi podáme pomocnú ruku tak, ako sme ju so zadosťučinením prijali v predchádzajúcom, historicky azda hektickejšom období aj my.

Chcel by som ale našich budúcich partnerov tak trochu varovať. Nič nedostanete od EÚ zadarmo. Na druhej strane však ukotvenie v bezpečnom prístave únie vám umožní lepšie využiť vlastný potenciál. Na ten sa v prvom rade spoliehajte, ten rozvíjajte.

Rád by som aj touto cestou vyslovil presvedčenie, že EÚ ako celok podnikne všetky potrebné kroky na to, aby sa dobre pripravila na pokračovanie európskej integrácie v budúcnosti. Práve Lisabonská zmluva - ako veríme - vytvorí vhodné podmienky pre demokratickejšie postupy a transparentnejšie rozhodovanie Únie, ako aj pre efektívnejšie konanie členských krajín v otázkach spoločného záujmu, medzi ktoré bezpochyby patrí i jej ďalšie rozširovanie.

Ak hovoríme o výzvach rozšírenia EÚ, dovoľte mi pomenovať jednu takúto veľkú výzvu, za akú ju považujem zrejme nielen ja, ale prinajmenšom väčšina tu prítomných hláv štátov. Je ňou západný Balkán. Práve teraz sa rozhoduje o tom, či si tento región zachová perspektívu integrácie do EÚ, alebo sa od nej vzdiali.

Verejná mienka tu zatiaľ - ako sa zdá - integráciu do EÚ podporuje, o čo sa našťastie môžeme teraz oprieť. Je však potrebné túto perspektívu čo najviac priblížiť radovým občanom, aby uvideli a uverili, že cesta, na ktorú sa ich krajiny v rámci stabilizačného a asociačného procesu vydali, má zmysel. Je v záujme EÚ stabilizovať túto oblasť. Je v záujme EÚ, aby región čo najrýchlejšie pokročil v politických a ekonomických reformách. Európskou víziou pre tento región je členstvo jeho krajín v EÚ.

Som presvedčený, že máme v rukách účinné nástroje podpory smerovania krajín západného Balkánu k EÚ. Je nimi napr. finančná pomoc, zameraná okrem iného aj na podporu rozvoja občianskej spoločnosti, štipendiá pre študentov s cieľom zvýšiť ich účasť na medzinárodných programoch, ale aj vypracovanie tzv. cestovných máp s presne stanovenými podmienkami pre vízovú liberalizáciu, ktorá bude samozrejme závisieť od individuálnej schopnosti krajín splniť stanovené podmienky. Dôležitou súčasťou stratégie priblíženia krajín západného Balkánu k EÚ by mal byť podľa mňa - a tu sa tiež spolieham na zhodu s Vami - aj rozvoj spolupráce v oblasti vedy, výskumu, kultúry a cezhraničnej spolupráce.

Myslím si, že mám právo povedať, že moja krajina sa vzťahom s krajinami západného Balkánu venuje cieľavedome, dlhodobo a prioritne. Dokonca si tým získala značný diel svojej nesporne pozitívnej medzinárodnej reputácie. Aj preto sa usilujeme robiť všetko pre to, aby únijná perspektíva krajín západného Balkánu nadobúdala konkrétnu podobu. Popri pomoci pri plnení predvstupových kritérií sme výraznou mierou zapojení do rozličných aktivít, zameraných na konsolidáciu pomerov v regióne. Máme zastúpenie v mierových misiách EÚ a NATO. Prioritou našej rozvojovej pomoci sú práve balkánske krajiny. Aktívne spolupracujeme s jednotlivými krajinami v oblasti ekonomiky, školstva a pod.

Mimochodom, Slovensko sa v súčasnosti, z postu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu, usiluje skonsolidovať pomery v tejto krajine a napomôcť reformám, ktoré jej umožnia pokročiť v integračných procesoch. Slovenská republika vidí ako jedinú možnosť minimalizovať možné negatívne vplyvy vývoja na západnom Balkáne na samotnú Bosnu a Hercegovinu tým, že pevne zakotví v procese približovania sa k EÚ, čo okrem iného znamená aj skorý podpis jej Stabilizačnej a asociačnej dohody s úniou.

Najpálčivejšou témou súčasnosti je v súvislosti s regiónom západného Balkánu téma, presnejšie problém Kosova a snaha udržať v oblasti nateraz pokoj a stabilitu. Napriek rozdielnym postojom členských krajín únie k uznaniu Kosova vládne v nej však zhoda v názore na potrebu pôsobiť tam a stabilizovať na mieste situáciu. Preto sa podarilo dosiahnuť dohodu o vyslaní misie únie - známej ako EULEX . Tá preberá v Kosove zodpovednosť za bezpečnosť a budovanie výkonných a súdnych štruktúr. Efektívnym výkonom týchto úloh sa môže upevniť jednota Európskej únie ako celku a tiež udržať mier v oblasti.

Chcem tu ďalej v rovnakej súvislosti výslovne zdôrazniť, že Slovenská republika je proti podmieňovaniu integrácie Srbska do EÚ jeho postojom voči Kosovu. Takýto postoj považujeme za kontraproduktívny aj s prihliadnutím k súčasným rastúcim odstredivým tendenciám srbskej populácie a politickej reprezentácie voči integrácii do Únie.

Na rozdiel od nich ja osobne verím, že približovanie sa Srbska k EÚ je preň pozitívnou perspektívou a aj preto by som označil za podstatné, aby sa krajina sústredila na plnenie potrebných prístupových kritérií. Verím, že napriek doterajšej reakcii Srbska na vývoj po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova, ktorú možno pochopiť, ostane proeurópsky kurz Srbska zachovaný aj po parlamentných voľbách. Srbsko, ako jedna z kľúčových krajín západného Balkánu, vstupom do EÚ prispeje k trvalo udržateľnej prosperite a významným faktorom dlhodobej stability v celom regióne.

Pokračujúca európska integrácia sa však nekončí len pri Srbsku a nezastaví sa na západnom Balkáne. Dvere do EÚ by mali zostať naďalej otvorené. Integračné ambície ktorejkoľvek krajiny, geopoliticky prislúchajúcej k európskemu kontinentu, sú limitované jedine splnením známych kodanských kritérií.

A práve za predpokladu ich splnenia podporuje Slovenská republika aj integráciu Chorvátska a Turecka, či Macedónska a Albánska do EÚ. Dúfam tiež, že integrácia nášho kontinentu sa neskončí ani tu a som dokonca presvedčený o tom, že by sa v budúcnosti nemala zastaviť ani pred terajšími východnými hranicami únie - hranicami Ukrajiny, Gruzínska, ba ani Bieloruska.

Rozširovanie EÚ môžeme z dlhodobého hľadiska hodnotiť jednoznačne aj ako jednu z najúspešnejších politík v celej histórii tohto rešpektovaného integračného zoskupenia. Rozširovanie je jedným zo zásadných motivačných faktorov, ktorý urýchlil transformačné a reformné procesy v relevantných krajinách a pozitívne ovplyvňoval ich vývoj smerom k moderným európskym demokraciám. V tomto zmysle je rozširovanie EÚ najsilnejším politickým nástrojom, akým únia sama disponuje. Potvrdzuje to aj skúsenosť mojej krajiny - Slovenska. Z rozšírenia však bezpochyby profitovali aj pôvodné členské krajiny EÚ.

Vaše Excelencie, dámy a páni,
už dnes - myslím si - treba jasne povedať, že popri zdieľaní spoločných hodnôt, tak ako každá vlna rozširovania Úniu zmenila, zmení ju aj tá nasledujúca. Ak sa únia rozhodne prijať nových členov, budú jej terajší členovia musieť rešpektovať aj špecifiká a priority budúcich partnerov. Ich členstvo bude mať priamy dopad na jednotlivé politiky, na rozpočet, výšku dotácií a pod. Treba realisticky rátať aj s tým, že sa priamo dotkne záujmov všetkých súčasných členov EÚ. V tomto zmysle treba - a to je opäť výzva aj do našich radov - viac a lepšie pracovať s verejnou mienkou, ktorá je osobitne významná pri tvorbe rozhodnutí politických reprezentácií v jednotlivých členských krajinách.

Slovenská republika je presvedčená, že pokračovať v rozširovaní bude pre súčasné členské krajiny EÚ výhodné politicky, ekonomicky i z bezpečnostného hľadiska. Rozšírenie priestoru politickej stability, rozšírenie trhov a podnikateľského priestoru, potenciálne možnosti expanzie úspešného európskeho projektu na východ a juhovýchod od súčasných hraníc Únie, väčšia váha hlasu zjednotenej Európy na medzinárodnej scéne - to sú strategické výhody, ktoré nesporne prinesú prospech celej EÚ a jej občanom.

Ďakujem Vám za pozornosť.