Ako tretí v poradí vystúpil na plenárnom zasadnutí 17. summitu prezidentov krajín strednej Európy prezident Ivan Gašparovič. Vo svojom prejave na tému „Spoločná skúsenosť z demokratickej transformácie a jej využitie v južnom a východnom susedstve Európy“ prezident SR poukázal na skutočnosť, že polovica z prítomných európskych krajín a regiónov ešte stále rieši otázky svojej vlastnej transformácie.

Vo vystúpení sa podrobnejšie venoval problematike identifikácie možností efektívnej pomoci krajinám severnej Afriky a Blízkeho východu. „Demokatizáciu arabského sveta budeme môcť ovplyvniť len v prípade, že my sami sa stotožníme s novou a odvážnou a ambicióznou víziou zjednotenej Európy. Skúsenosť strednej Európy z procesu spoločenskej transformácie od autoritarizmu k demokracii a od centrálneho plánovania k voľnému trhu nemožno v krajinách nášho susedstva uplatňovať automaticky“, konštatoval Ivan Gašparovič.

Prezident SR taktiež zmienil, že nás tzv. arabská jar našla nepripravených a že komplexnosti vývoja v našom južnom susedstve v dostatočnej miere stále nerozumieme. Vyjadril presvedčenie, že „v prípade arabského sveta bude potrebná celková zmena paradigmy nášho prístupu. Hovorme o investíciách, o postupnej ekonomickej integrácii regiónu....pokúsme sa o uvoľňovanie stále platných obchodných bariér, ako sú clá, dovozné kvóty, licencie...“ Len tak, podľa Ivana Gašparoviča, podporíme rast arabských ekonomík a životnej úrovne obyvateľov týchto krajín. Za nemenej dôležité považuje hlava štátu podporu vzdelávania, informatizácie a modernizácie arabskej spoločnosti, ako aj intenzívnejšiu prácu s mladšou „internetovou“ generáciou. Prezident svoje vystúpenie uzavrel, že náš prístup k susedom by mal byť novátorský, úprimný, dôsledný a geograficky vybalansovaný.

Maďarský prezident Pál Schmitt vo svojom vystúpení poukázal na potrebu zlepšenia životnej úrovne v krajinách susedstva, pretože chudobu vníma ako destabilizujúci faktor. V tejto súvislosti zdôraznil aj ambíciu maďarského predsedníctva v Rade EÚ prijať rámcovú Európsku stratégiu pre Rómov. Podporil myšlienku pokračovania európskej integrácie a uviedol, že „zjednotenie Európy bude dokončené len vstupom všetkých krajín západného Balkánu.“ Poukázal aj na pozitívny príklad regionálnej spolupráce vo formáte V4, ktorý môže byť pre našich susedov na východe i juhu inšpiratívny.

Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves vo svojom vystúpení podporil názor Ivana Gašparoviča, že treba zmeniť náš prístup v rámci pomoci arabským susedom. A to z poskytovania priamej finančnej a často nedostatočne efektívnej pomoci na postupné otváranie európskeho trhu pre produkciu z arabských ekonomík. Takáto zmena podľa názoru estónskeho prezidenta prinesie hmatateľnejšie výsledky v podobe zvyšovania zamestnanosti a životnej úrovne v arabskom svete.

Hostiteľ summitu poľský prezident Bronislaw Komorowski zhrnul plenárne zasadnutie konštatovaním, že perspektíva regiónu strednej a juhovýchodnej Európy je značná. „Naše krajiny dosiahli v procese tranzície reálne výsledky a nadobudli reálne skúsenosti. Disponujeme dôležitými informáciami pre ašpirantov v susedstve.“ Poukázal, že demokratizačné zmeny sú aj napriek objektívnym ťažkostiam realizovateľné. V rámci európskeho projektu Východného partnerstva za kľúčovú označil Ukrajinu. Zdôraznil, že aktuálne problémy arabského sveta by sme nemali riešiť na úkor našej nižšej angažovanosti vo východnom susedstve.