Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti 85. výročia začatia jej činnosti, 22. 11. 2006

Vážený pán predseda vedeckej rady, Vaša Spektabilita, pán dekan, vážení členovia vedeckej rady,
milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia,

dovoľte srdečne Vás pozdraviť pri príležitosti slávnostného zasadnutia Vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré sa nesie v znamení osláv 85. výročia pôsobenia jednej z najstarších a súčasne najväčšej právnickej fakulty na Slovensku.
Slobodná akademická pôda, hlavne pri takýchto slávnostných príležitostiach, má vo všeobecnosti svoju krásnu a neopakovateľnú atmosféru. Ale akademická pôda práve tejto fakulty je môjmu srdcu osobitne blízka. Pred rokmi som tu ako študent naberal vedomosti, aby som sa sem, po čase, znovu vrátil ako pedagóg. Pri zmienke o Právnickej fakulte UK stále s hrdosťou hovorím, že je to moja škola.

Pri príležitosti tohto významného jubilea Vám všetkým tu prítomným členom vedeckej rady, ale prostredníctvom Vás i všetkým ostatným učiteľom a zamestnancom fakulty a študentom zo srdca prajem, aby už rozbehnutý akademický rok bol rokom úspešným, v ktorom naplníte všetky svoje ciele a predsavzatia.

Niet pochýb, že najdôležitejším atribútom rozvoja, prosperity a konkurencie schopnosti našej krajiny je práve kvalitné vzdelanie.
Tvorivo - humánne vzdelanie v spojení s výchovou predstavuje základnú podmienku sociálneho porozumenia - odstraňovania sociálnych nerovností, problémov, konfliktov, neporozumenia medzi ľuďmi. Vzdelanie je zároveň aj najlepšou prevenciou v boji proti kriminalite, drogám, protispoločenskému správaniu a právnym konfliktom. Súčasne dáva najspoľahlivejšiu záruku pre vytváranie kvalitných podmienok života občanov Slovenskej republiky v budúcnosti.

Integrácia Slovenskej republiky do európskych i transatlantických štruktúr ponúka aj našej fakulte nové možnosti aktivít a predovšetkým medzinárodnej mobility študentov. Na druhej strane však zaväzuje k neustálemu skvalitňovaniu vyučovacieho procesu, odstraňovaniu duplicity vo výučbe s cieľom priblížiť sa k európskemu smerovaniu vysokoškolských systémov.
Rád by som sa vyjadril aj k problematike úlohy a miesta právnej vedy a práva pri budovaní a formovaní vedomostnej spoločnosti.
Mnohí radi a mnoho hovoria o vedomostnej spoločnosti, znalostnej, či poznatkovej ekonomike, pritom často je to len slogan, alebo módne heslo, ktorým sa operuje pri presadzovaní konkrétnych záujmov.

Musíme s istou mierou sebakritiky priznať, že koncepcia vedomostnej spoločnosti v Slovenskej republike, v zmysle všeobecne prijatej stratégie, žiaľ, neexistuje. Problémy a nejasnosti s definovaním vedomostnej spoločnosti sú už od samého začiatku. Zo strany štátnej správy aj zo strany subjektov, ktoré zabezpečujú vzdelávanie a vedecký výskum.

Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo financií SR mali odlišné pohľady na danú oblasť.
Program Minerva, ako oficiálny program rozvoja znalostnej ekonomiky na Slovensku, vyžaduje reálnu akceptáciu vedecko-výskumnými a pedagogickými inštitúciami. Program budovania vedomostnej spoločnosti je, ako už z názvu vyplýva, komplexnejší, zahŕňa všetky sféry života spoločnosti, nielen ekonomiku. Program znalostnej ekonomiky nie je a nemôže byť v rozpore s programom vedomostnej spoločnosti, pretože rozvoj ekonomiky na báze poznatkov nevyhnutne vyžaduje vedecký výskum vo všetkých ostatných oblastiach.

Bolo by potrebné vypracovať koncepciu vedomostnej (vzdelanostnej) spoločnosti ako komplexnej rozvojovej stratégie spoločnosti v Slovenskej republike. Samotná veda o štáte a právo sa môže, ba musí aktívnejšie zapojiť do prípravy takejto stratégie. Jednou z najdôležitejších úloh je však dokončenie obsahovej reformy vysokoškolského vzdelávania.
Veľmi dôležitá oblasť skvalitnenia vedomostného potenciálu slovenských občanov je celoživotné vzdelávanie.
Zvláštna pozornosť sa musí venovať vybudovaniu systému vzdelávania v inštitúciách mimo školskej sústavy, uľahčenie a sprístupnenie všetkých druhov neformálneho vzdelávania, ďalšieho vzdelávania, preškoľovania, zvyšovaniu vzdelávania popri zamestnaní atď.

Vzdelanostná úroveň občanov zvyšuje aj ich sociálnu a mravnú úroveň a sociálny status. Rozvoj vzdelanostnej úrovne občanov je cestou, ktorá vedie k úspechu a prosperite spoločnosti.
Týka sa to samozrejme aj formovania právneho vedomia a právnej zodpovednosti občanov.
Rozvoj spoločnosti stavia pred právnu vedu a právo nové výzvy. Sú to jednak výzvy, ktoré prináša proces integrácie a globalizácie, a vôbec, všeobecný ľudský pokrok. Sme svedkami, že legislatívny proces dobieha a ex post prináša nové právne normy reagujúce na spoločenský a vedecký pokrok. Na to, aby to tak nebolo musíme osobitnú pozornosť venovať aj podpore spoločenskovedného výskumu, najmä v oblasti právnych, sociálnych a politických vied.

Žiadna vysoká škola bez kvalitného vedeckého zázemia nemôže prosperovať. Musíme v tomto smere podniknúť kroky, ktoré by plnohodnotne začlenili vedu do celoeurópskeho kontextu a priestoru.
Dovoľte mi formulovať niekoľko myšlienok, týkajúcich sa konkrétne obsahového zamerania štúdia na našej fakulte.
Prevratné zmeny v spoločnosti vždy vyvolávajú isté zásahy do normatívnych systémov spoločnosti; mám na mysli právo a morálku; v histórii došlo aj k posunom náboženskej a celospoločenskej etiky. V oblasti práva sa to odohráva v procese racionalizácie zákonov i samotnej ústavy a ich novelizáciou. Je to spravidla proces opierajúci sa o legitímnosť zákonodarcu. Problémy vznikajú skôr v otázke účinnosti, osvojenia, aplikácie a vynútenia práva.

Právny poriadok, ako každý iný zložitý systém vzniká zložitým, niekedy trpkým, ale aj nákladným evolučným procesom a učením sa z vlastných chýb.
V každej slobodnej a demokratickej krajine vzniká právny poriadok v rámci snáh politikov o uspokojovanie aj značne protichodných záujmov. Vzniká aktivitami organizovaných nátlakových skupín. Vzniká nedokonalým poznaním mechanizmu unikátneho transformačného procesu, ktorý v tejto podobe nikdy v minulosti nebol uskutočnený.

Problémom pre realitu života sú skôr rýchle a často opakované zmeny jednotlivých právnych noriem, veľký počet prijímaných zákonov. Z nich plynie pre subjekty práva, vrátane občanov, aj nepredstaviteľne veľký rozsah uložených povinností, neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť a niekedy aj nekonzistentnosť. To vyvoláva nespokojnosť aj názory, že zákony sú aj ťažko aplikovateľné.
Môj pohľad na našu realitu je optimistický. Vychádza z presvedčenia o pozitívnom smerovaní, pozitívnej sile evolučného procesu a takýto proces nás vedie k vytváraniu efektívneho právneho poriadku. Určite by sme sa mali usilovať skôr o redukciu dnešného rozsahu zákonov revíziou existujúceho stavu. Nemali by sme podliehať viere, že pomocou najrôznejších regulácií, obmedzení, či selektívnych zvýhodnení dosiahneme dopredu určený cieľ.

Právny štát, to nie je len dobrá ústava, zákonodarstvo a právny systém vôbec. To sú ale fundamentálne podmienky a predpoklady usporiadaného štátu a spoločnosti. Za tým nasleduje včasná, objektívna aplikácia právnych noriem podľa princípu ústavnosti a zákonnosti a včasná realizácia rozhodnutí súdov a iných orgánov. A to je už sféra režimu fungovania štátu, režimu práce štátnych orgánov. Prejav demokracie v praxi.

Vážené slávnostné zhromaždenie,
pri dnešnej slávnostnej príležitosti Vám všetkým prajem veľa zdravia a úspechov v pracovnom aj osobnom živote. Ako pedagógom Vám predovšetkým chcem zaželať, aby sa vám podarilo ešte zvýšiť úroveň, ktorú ste na našej fakulte dosiahli vo vede a v pedagogickom pôsobení. Ďakujem Vám za prácu v nádeji na ďalšie úspechy pre Vás osobne, a tak aj pre slovenskú spoločnosť.