Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na zhromaždení občanov pri príležitosti 64. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, Bratislava 8. 5. 2009

Vážený pán predseda vlády SR,
vážení podpredsedovia a poslanci Národnej rady,
vážení členovia vlády,
excelencie,
vážený pán predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov,
vážení priami účastníci bojov v druhej svetovej vojne,
vážené dámy a páni, drahí spoluobčania,

považujem za dôstojné, že si práve dnes, a práve na tomto mieste, spoločne pripomíname 64. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Práve toľko rokov dnes uplynulo od chvíle, čo dlho očakávané slovo mier naplnilo radosťou srdcia Európanov. Prinášal im vytúžený koniec utrpenia a kynoženia vojakov i civilov. Detí, žien i starcov. Na frontoch i v zázemí správa o mieri prinášala novú nádej. Nádej na pokojný život po šiestich tragických rokoch.

Druhá svetová vojna si vybrala veľkú daň na ľudskej civilizácii. Dejiny nám pripomínajú desiatky miliónov padlých, stovky miliónov hladujúcich a ponižovaných. Zničené mestá, dediny, priemyselné centrá i dopravné trasy. Zamínované polia i pobrežné vody. Zničené i stratené pamiatky. Vydrancované zdroje, zničená príroda.

S úctou sa skláňame najmä pred tými, ktorí obetovali svoje životy, aby zastavili fašistické plienenie, zlomili jeho jarmo. Boli to ľudia, ktorí však mali svoje rodiny. Doma po nich ostali vdovy a siroty. Matky a otcovia, ktorí sa nedočkali návratu svojich synov, ktorým vojenský rozkaz a vlastenecký cit prikázal ísť brániť vlasť a poraziť jej nepriateľa. Ľudia, ktorí mali svoje sny a svoje predstavy ako žiť slobodný život v mieri. Ich životy vyhasli, aby ho v mieri mohli žiť ich spoluobčania.

Aj Slovensko poznačila realita druhej svetovej vojny. Bola tu zložitá existencia totalitného režimu, ktorý dovolil vyviesť svojich občanov do nacistických koncentračných táborov, ktorý sa zúčastnil útoku na Poľsko, vyslal svoje divízie na východný front. Ale bol tu aj občiansky i vojenský podzemný odboj, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním proti pokusu Wermachtu o okupáciu Slovenska. A potom dlhých 8 mesiacov prechodu frontu.

Ťažké boje o Duklu, v Dargovskom priesmyku, pri Liptovskom Mikuláši, či na brehoch Hrona skropili krvou túto krajinu. Po celom Slovensku máme vojenské cintoríny. Hroby Slovákov, Rusov, Ukrajincov, Rusínov, Rumunov, Poliakov, Francúzov, Nemcov i príslušníkov iných národov. Tieto hroby sú pre nás mementom. Aby sme nedovolili šíriť ideologickú nenávisť, ktorá vyúsťuje do konfliktov a vojen.

Slovensko si musí a chce pamätať obete, ktoré si vyžiadala druhá svetová vojna. Slováci si musia a chcú pamätať zverstvá, ktoré napáchal fašizmus.

8. máj 1945 nadobro skoncoval s časmi, keď fašizmus vstupoval do európskej politiky. Vojenskou silou spojencov definitívne porazil ideológiu, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta, ktorá nehanebne určovala: ten je nadčlovek, ten podradná rasa. I to, kto nemá právo na život. Aj preto sa dnes staviame na odpor každej ideológii, v duchu ktorej sa jej predstavitelia neštítia ubíjať milióny ľudí, robiť na nich zverské pokusy, zabíjať nevinných a ničiť všetko, k čomu pociťujú nenávisť.

Druhá svetová vojna sa v máji 1945 v Európe skončila. No jej následky sme museli prekonávať ešte veľmi dlho. Žiaľ, aj rozdelenie sfér vplyvu medzi víťazné mocnosti zabrzdilo viaceré krajiny v slobodnom demokratickom rozvoji. Patrili sme medzi ne i my. Mier, sloboda a demokracia. To sú sny a túžby protifašistických bojovníkov, ktoré v krajinách strednej a východnej Európy hľadajú svoju skutočnú tvár. Odvrátenú tvár železnej opony.

My sa dnes naše predstavy o slobodnom, demokratickom a mierovom živote snažíme realizovať v samostatnom štáte, v suverénnej a zvrchovanej Slovenskej republike. Zostávame verní ideálom, ktoré stmelili spojencov proti Hitlerovi a jeho mašinérii. Trvávame na ceste slobody ako zvrchovaný a zodpovedný národ.

Koniec druhej svetovej vojny, porážka fašizmu a nastolenie stabilných demokratických politických pomerov otvorili cestu k spolupráci a integrácii v Európe. Ešte pred časom rozdelené národy dnes úzko spolupracujú, vytvárajú bezpečnú a prosperujúcu Európu. Európa so spoločnou bezpečnostnou a zahraničnou politikou, so spoločnými hodnotami je základným predpokladom, že také konflikty, akým bola druhá svetová vojna, Európu už druhýkrát neponížia. Naša angažovanosť v Európskej únii je jasným svedectvom, ako veľmi nám na hodnotách slobody, politickej a sociálnej stability, medzinárodnej spolupráce a demokracie záleží.

Vážení prítomní,
drahí spoluobčania,

pri tomto pamätníku osloboditeľov sa v hlbokej úcte klaniame pamiatke tých, ktorí nám vybojovali koniec druhej svetovej vojny a prispeli svojím hrdinstvom k nastoleniu mieru. Ďakujeme im za to, že dnes môžeme žiť v stabilnej a rozvíjajúcej sa krajine, v tej časti sveta, ktorá bola dlho skúšaná, no obstála so cťou.

Nikdy nezabudneme na vojnové obete, ani na utrpenie civilného obyvateľstva. Nezabudneme na nepopierateľnú skutočnosť, že aj ich zásluhou je dnes Slovensko uznávanou a rešpektovanou krajinou, ktorá stojí na strane demokracie a slobody pre všetkých.