Prezident SR Ivan Gašparovič podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky podpísal tieto zákony:

1. Zákon z 21. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. Zákon z 21. mája 2008, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Zákon z 21. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov
4. Zákon z 21. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil prezident SR Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Prezident Ivan Gašparovič navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní zákon neprijala ako celok.

Dôvody vrátenia zákona:

Návrh schváleného zákona predložili na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Renáta Zmajkovičová a Marián Kovačócy (tlač 534). Jeho cieľom je podľa všeobecnej časti dôvodovej správy doplniť zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov o ustanovenie týkajúce sa územného konania a vydávania územného rozhodnutia stavebným úradom, podľa ktorého, ak v čase od podania žiadosti dôjde k schváleniu nového územného plánu, prípadne k zmene alebo doplneniu územného plánu, podkladom pre územné konanie je ten územný plán, ktorý platil v čase podania žiadosti, ak je to pre navrhovateľa priaznivejšie. Možnosť výberu územného plánu sa vzťahuje aj na konania, ktoré boli začaté pred 1. novembrom 2005. Zámerom schváleného zákona má byť zamedzenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za prieťahy alebo chyby územného konania a územného rozhodnutia, keďže chýba presné ustanovenie, či stavebné úrady majú vydávať územné rozhodnutia na základe územných plánov záväzných v čase vydania územného rozhodnutia alebo podľa tých, ktoré platili v čase, keď boli podané návrhy na začatie územného konania. Podľa predkladateľov návrhu schváleného zákona potreba zmeny a doplnenia týchto ustanovení v stavebnom zákone vyplynula z aplikačnej praxe.

1. Podľa čl. I prvého bodu § 37 ods. 1 schváleného zákona sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia územné plány obcí a zón záväzné v čase vydania rozhodnutia; ak to je pre navrhovateľa priaznivejšie podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón záväzné v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa §7a platné v čase vydania rozhodnutia; ak to je pre navrhovateľa priaznivejšie podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa §7a platné v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa čl. I druhého bodu § 141 doplneného odseku 12 schváleného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia v územných konaniach začatých podľa tohto zákona pred 1. novembrom 2005 sú územné plány obcí a zón záväzné v čase vydania rozhodnutia; ak to je pre navrhovateľa priaznivejšie podkladom pre vydanie územného rozhodnutia v územných konaniach začatých podľa tohto zákona pred 1. novembrom 2005 sú územné plány obcí a zón záväzné v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa §7a platné v čase vydania rozhodnutia; ak to je pre navrhovateľa priaznivejšie podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa §7a platné v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Pri vydávaní územného rozhodnutia stavebný úrad, ktorým je podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona v rámci preneseného výkonu štátnej správy obec, skúma existenciu územného plánu obce a zóny.

Obec podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením a podľa § 27 ods. 4 stavebného zákona zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom a doručením dotknutým orgánom.

Podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) môže vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Podľa čl. 71 ods. 2 prvej vety ústavy môže pri výkone štátnej správy obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenia obcí a vyšších územných celkov (ako to už vyplýva aj z ich názvu) treba rešpektovať pri vydávaní územného rozhodnutia rovnako ako všetky ostatné právne predpisy.

Podľa čl. I § 37 ods. 1 druhej vety schváleného zákona, v prípade ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a. Podľa § 3 stavebného zákona územnoplánovacími podkladmi sú urbanistická štúdia, územný generel, územná prognóza a územno-technické podklady. Podľa § 7a ods. 2 stavebného zákona v územnoplánovacej činnosti sa povinne využívajú stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálne akčné programy a odvetvové koncepcie, projekty pozemkových úprav, lesných, vodohospodárskych, závlahových a melioračných úprav pozemkov, dokumenty územného systému ekologickej stability, územné priemety ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o prírodu a krajinu, programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva, programy odpadového hospodárstva, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obcí a stratégie a programy regionálneho rozvoja.

Pri vydávaní územného rozhodnutia stavebný úrad podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Schválený zákon nerieši situáciu, ako má stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia postupovať v prípade, ak pre obec už bol schválený územný plán obce, ktorý je aj záväzný, ale navrhovateľ požiadal o vydanie územného rozhodnutia v čase, keď obec schválený záväzný územný plán ešte nemala a stavebný úrad preto mohol ex lege vydať územné rozhodnutie na základe územnoplánovacích podkladov podľa § 3 a ostatných existujúcich podkladov podľa § 7a, ktoré sú pre navrhovateľa priaznivejšie.

Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky, pričom neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Na základe uvedeného som toho názoru, že schválený záväzný územný plán má prednosť pred územnoplánovacími podkladmi podľa § 3 a ostatnými existujúcimi podkladmi podľa § 7a stavebného zákona, ak sú tieto v rozpore so schváleným záväzným územným plánom, a to aj v prípade, ak by inak boli pre navrhovateľa priaznivejšie. Túto situáciu však schválený zákon nerieši.

Aplikácia ustanovení čl. I prvého bodu § 37 ods. 1 a druhého bodu § 141 ods. 12 schváleného zákona by podľa môjho názoru mohla vylúčiť uplatňovanie nového záväzného územného plánu.

Podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec pri výkone samosprávy obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón.

Na konanie podľa stavebného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak v stavebnom zákone nie je výslovne ustanovené inak. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Na základe uvedeného mám pochybnosti o súlade čl. I prvého bodu § 37 ods. 1 schváleného zákona a čl. I druhého bodu § 141 ods. 12 schváleného zákona s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

2. Podľa čl. I tretieho bodu nového § 117b schváleného zákona, ak ide o uskutočňovanie stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v konaniach podľa tohto zákona krajský stavebný úrad. Túto pôsobnosť v súlade s § 117 ods. 1 stavebného zákona vykonáva obec ako stavebný úrad v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Schválením čl. I tretieho bodu § 117b sa teda presúva pôsobnosť pri uskutočňovaní stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu z orgánu samosprávy, ktorým je obec, na orgán štátnej správy, ktorým je krajský stavebný úrad.

Podľa článku 4 ods. 3 Európskej charty miestnej samosprávy (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 336/2000 Z. z.), ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonávajú vo všeobecnosti správu verejných vecí prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti. V odseku 6 sa ustanovuje, že všetky záležitosti, ktoré sa priamo týkajú miestnych orgánov, sa v procese plánovania a rozhodovania, pokiaľ je to možné, včas a primerane s nimi prerokujú.
Podľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava aj medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Zákon musí byť v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv a iných medzinárodných dokumentov aj podľa čl. 4 ods. 4 prvej vety Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Je to jedna zo základných požiadaviek kladených na zákon.