Rozhovor pre Slovenský rozhlas, 3. 11. 2007

SRo: Pán prezident, od nášho posledného stretnutia ubehli len tri týždne, ale počas tohto obdobia poslanci stihli zmeniť podobu zdravotnej aj dôchodkovej reformy. Začnime najskôr zákonom, ktorý obmedzuje zisk zdravotným poisťovniam. Protestovala opozícia aj súkromné poisťovne, Národná rada ale napokon tento kontroverzný zákon prijala. Poisťovne teraz hrozia medzinárodnou arbitrážou. Vy ste právnik. Malo by sa Slovensko obávať o výsledok takéhoto sporu?

Ten pohľad je potrebné zamerať na celé zdravotníctvo a na výsledky, ktoré sa dosiahli po reforme, ktorú začala uskutočňovať v zdravotníctve predošlá vláda. Zdravotnú reformu v zdravotníctve z môjho pohľadu nepovažujem vôbec za šťastnú. Od začiatku som sa jednoznačne vyjadroval, že táto reforma je skôr zameraná na privatizáciu celého zdravotníctva a že neberie do úvahy aj Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že o zdravie svojho občana sa štát musí postarať. Čo sa zmenilo a čo zaregistruje každý, to je finančné postavenie zdravotných poisťovní. To sa pozitívne a jednoznačne zlepšilo. V systéme zdravotníctva vznikol nie celkom logický pomer. Dnes opäť zdravotníci hovoria o tom, aké majú zlé podmienky. Riešenie sa musí nájsť najmä prísunom peňazí do zdravotníctva. Jedným z týchto rozhodnutí je to, aby sa tie peniaze, ktoré poisťovne získajú a môžu získať vrátili do systému zdravotníctva. Myslím si že to nie je zlá myšlienka.

SRo: Pán prezident, ale napriek tomu faktom zostáva, že nám hrozí medzinárodná arbitráž?

Medzinárodná arbitráž môže hroziť vždy, ak sa niekto obráti na medzinárodné ustanovizne, ktoré rozhodujú. Ale výsledok takejto medzinárodnej arbitráže závisí od zhodnotenia všetkých skutočnosti a podmienok, všetkých následkov, či už politických, ekonomických, ale najmä právnych. Ak je systém nastavený tak, že ziskové peniaze zo zdravotných poisťovní, či sú to súkromné alebo štátne, sa vrátia opäť do systému zdravotníctva, že na prevádzku budú mať všetky tieto poisťovne rovnaké podmienky, vyčlenené v percentách zo zisku, tak si myslím, že nie je potrebné mať až také veľké obavy.

SRo: Kritici zákona ale hovoria o porušení nedotknuteľnosti vlastníckeho práva a hovoria teda o tom, že už teraz je táto novela protiústavná. Vy v tom teda nevidíte problém?

To je vec, aby o tom rozhodol Ústavný súd a nie prezident republiky.

SRo: Ale teraz, keby som sa vás spýtala ako právnika, myslíte si, že v takomto prípade nedôjde k porušeniu vlastníckych práv?

Nechcem prejudikovať rozhodnutia a názory Ústavného súdu, ale z toho, čo som povedal, dá sa vydedukovať môj názor.

SRo: A keby ste to mohli povedať konkrétnejšie?

Nie, nenúťte ma, aby som ozaj vyslovil svoj názor za Ústavný súd.

SRo: Vy spomínate Ústavný súd, ale Ústavný súd vydal judikát, podľa ktorého - ja to teraz odcitujem: "riadne nadobudnuté právo nesmie byť odňaté neskoršie prijatým predpisom". A práve aj na tento judikát Ústavného súdu upozorňovalo ešte v pripomienkovom konaní k tejto spornej novele aj ministerstvo spravodlivosti?

To je judikát, ktorý sa týka úplne niečoho iného. Nedá sa stotožňovať. A pokiaľ ide o riadne nadobudnuté právo, to riadne nadobudnuté právo sa nezmení ani v tejto situácii tak jednoznačne, keďže subjekty v tomto konaní budú mať rovnaké podmienky pre výkon svojej práce.

SRo: Opozícia však už teraz hovorí, že táto novela poruší medzinárodné dohody, ktorými je Slovensko viazané s inými krajinami o ochrane investícií - konkrétne - a že dokonca môže ohroziť príchod nových investorov?

Vyjadrím k vašej druhej otázke. Som presvedčený, že príchod investorov neohrozí a investori na Slovensku budú ďalej hľadať možnosti ako investovať a rozvíjať svoje podniky.

SRo: Prijímanie tohto zákona v parlamente ale poznačili tvrdé politické vyjednávania. Analytici dokonca hovorili o zatiaľ najvážnejšej vnútrokoaličnej kríze, pretože SNS a Ľudová strana - HZDS napokon ustúpili Smeru pod hrozbou porušenia koaličnej zmluvy a opozícia potom vravela, že jej to pripomína výpalnícke metódy a rôzne politické obchody. Do akej miery ide - podľa vás - ešte o štandardný spôsob politického boja, ak máme na mysli aj tento prípad?

To by som musel byť účastníkom koaličných rokovaní, aby som na to mohol zareagovať. Je to názor iných politických strán vo vzťahu ku koaličným politickým stranám. Ale vyjednávanie a rokovanie, to nie je nič nenormálne.

SRo: Smer avizuje, že zdravotné poisťovne napokon nemusia byť jedinými subjektmi, ktorým vláda zakáže tvorbu zisku. Na rad by mali prísť aj ďalšie podnikajúce subjekty, napr. lekárnici alebo farmaceutické firmy. Súhlasíte teda s názorom, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti by nemalo byť predmetom čistej trhovej súťaže?

Sú to otázky, ktoré bude riešiť exekutíva. Ak budú zhmotnené v zákone a zákon príde ku prezidentovi, potom sa k tomu môžem vyjadriť.

SRo: Už teraz vám plynie lehota na to, aby ste rozhodli, či podpíšete alebo nepodpíšete zákon o zdravotných poisťovniach. Viete už teraz prejudikovať ako sa rozhodnete?

Myslím si, že okolo zdravotných poisťovní je viacej politického šumu ako určitých reálií, ktoré budú nasledovať. Bývalí ministri zdravotníctva - pán Kováč a pán Šagát začali prví s rozširovaním zdravotných poisťovní. Vtedy komplexne hlasovalo celé Hnutie za demokratické Slovensko, aj ja, aj Slovenská národná strana a SDĽ proti. Takže môj názor je, že jedna zdravotná poisťovňa to môže zvládnuť.

SRo: Takže to je v podstate aj odpoveď na moju otázku, či ten zákon podpíšete?

To som povedal len svoj názor, že zbytočne je veľa kriku o tom, či má byť jedna, alebo štyri, alebo päť a jedna štátna a súkromné alebo opačne. Tvrdím, že jedna to môže zvládnuť.

SRo: Poslanci zmenili aj tvar dôchodkovej reformy. V posledných dňoch prijali návrh novely zákona o sociálnom poisetní. Opozícia zasa varuje, že ten zákon je zlý, dokonca, že sa prijali aj protichodné, protirečivé ustanovenia. Opäť rovnaká otázka - viete už teraz povedať, či tento zákon podpíšete?

Zákon si musím najskôr preštudovať. Aj o tej chybe, o ktorej som sa dozvedel a ktorú som si pozrel, bude treba rozhodnúť. Mslím si, že Národná rada urobila chybu. Urobil chybu aj - neviem kto viedol zasadnutie Národnej rady - ale, myslím si, že v takomto prípade bolo potrebné hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu vyhlásiť za zmätočné. Takže neviem, v akej forme dostanem návrh zákona z Národnej rady.

SRo: V tejto súvislosti - teraz mám na mysli aj zákon o zdravotných poisťovniach, aj o sociálnom poistení - sa objavili špekulácie, podľa ktorých si možným podpisom oboch noviel zaviažete Smer k podpore vašej budúcej prezidentskej kandidatúry?

To nemá vôbec s tým nič spoločné. Vždy som hovoril, že v tomto momente kandidovať môžem a na druhej strane je slobodné rozhodnutie Smeru, či bude podporovať mňa, alebo či bude iný kandidát. Samozrejme, že každá takáto podpora je pre kandidáta veľmi potrebná, ale so Smerom, ak chcete hovoriť ako s politickou stranou, moje stretnutia nie sú. Ja sa stretávam s predstaviteľmi vlády. Vykonávam svoju funkciu ako prezident, ktorý išiel do volieb nie ako predstaviteľ politickej strany, ale ako nezávislý.

SRo: Zostaňme ešte chvíľu na Slovensku. Vláda chce zrušiť pracovné kvóty pre občanov Ukrajiny. Argumentuje nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl. Momentálne je toto ale pre nás nová téma, lebo doteraz sme pracovnú silu iba vyvážali. Sme na túto zmenu situácie - podľa vás - pripravení?

Pravdepodobne budeme donútení. Už dnes je strednoeodborných profesií, kde je nedostatok pracovných síl. Aj v dôsledku toho, že stredné odborné školy a učilištia sme pod ekonomickým tlakom, samozrejme, zrušili. Dnes sa tá situácia javí trochu inak. Na druhej strane je pravda aj to, že títo pracovníci hľadajú lepšie ekonomické ohodnotenie za svoju prácu mimo Slovenska. Čiže v prvom rade bude potrebné, aby sme sa vrátili do pozície, kedy my budeme mať dostatok vlastných pracovných síl. No a kým ich nebudeme mať dostatok, nevidím žiaden problém v tom, že takmer všetky štáty v Európe hľadajú pracovníkov na tie miesta, kde nestačia pokryť svojimi občanmi.

SRo: Presuňme sa teraz na pole susedských vzťahov. Úroveň slovensko- maďarských vzťahov je naozaj vážna téma posledných týždňov a mesiacov. Napätie teraz vyvolal aj sľub nových členov Maďarskej gardy. Paradoxne, podobná organizácia pod názvom Národná garda, vznikla aj v susednej Českej republike. Minulý rok sa zasa u nás riešil problém so Slovenskou pospolitosťou. Ide podľa vás o nárast prejavov extrémizmu v strednej Európe?

Oživiť túto gardu tak, ako sa o to snaží maďarská strana, je nebezpečné nie pre Slovensko, nebezpečné nie pre Európu, ale vôbec pre celý svet. Bolo by zlé, ak by si novovznikajúca česká garda brala vzor alebo vznikla práve na základe vzniku Maďarskej gardy. Česká strana nemôže bez povšimnutia akceptovať, že niečo také vzniká.

SRo: Týka sa to aj Slovenska?

Na Slovensku sme mali tiež vytvorenú politickú stranu. Som veľmi rád, že štátne orgány túto politickú stranu zakázali. Ale takáto akcia môže vyvolať reakciu aj na slovenskej strane, a preto si musíme dávať pozor.

SRo: Nemôže napríklad aj na Slovensku vyvolávať napätie a rozdeľovať spoločnosť aj prijímanie zákonov, ktoré hovoria o kontroverzných osobnostiach? A takéto delenie na dobrých a zlých Slovákov, akého sme boli svedkami v posledných dňoch?

Hlinka je súčasťou slovenských dejín a už by sme mali prestať, aby sme si slovenské dejiny preciedzali cez sito, čo áno a čo nie.

SRo: V posledných dňoch sa u nás veľmi často skloňovala slovenská história, ale aj osobnosti. Zdá sa však, že na tú našu spoločnú s Čechmi sa ako keby zabúdalo. Dokazuje to a výročie vzniku prvej Československej republiky, ktoré si ale nepripomenul nikto z ústavných činiteľov, vrátane vás, pán prezident?

Každý rok som sa k tejto otázke vyjadril a nikdy som nemal problém povedať jednou vetou, že vznik Československej republiky v roku 1918 bol záchranou Slovákov ako takých. Beriem vznik Československej republiky za základ vzniku dnešnej modernej, demokratickej Slovenskej republiky.

SRo: To sú nespochybniteľné fakty, ktoré ste teraz uviedli, ale faktom zostáva aj to, že Slováci ako keby nehlásili k spoločnej minulosti a majú tendenciu na túto spoločnú minulosť zabúdať. V Českej republike je tento deň štátnym sviatkom a u nás prešiel mlčaním. Prečo?

Možno nedávame taký dôraz na to, aby sme zvýraznili nutnosť vtedajšieho vzniku Československa, keďže Česko-Slovensko sa rozdelilo práve aj na základe určitých nedostatkov, ktorý táto spoločná republika mala. A tie nedostatky pociťovali viacej Slováci ako Česi. Čiže z tohto titulu možno zo slovenskej strany je aj taký menší akcent na dôležitosť vzniku tohto štátu. Ale to nič nezmení na tom, že vznik Československej republiky bol začiatkom formovania sa nového slovenského štátu.

SRo: A nechcete ho napríklad aj zmeniť? Na budúci rok si pripomenieme okrúhle výročie vzniku Československa. Nechcete iniciovať, aby sa tento deň, rovnako ako v Českej republike aj u nás stal štátnym sviatkom?

S Čechmi sme pochopili situáciu, ktorá môže byť dobrá a pozitívna len ak vzájomne budeme dobre vychádzať, ak budeme spolu súťažiť, ak si budeme pomáhať. Myslím si, že dnes to funguje ako v ekonomike, tak v otázkach politických, domácich i v zahraničnej politike. Ako príklad by som mohol pokojne uviesť môj vzťah s prezidentom Klausom. Vzťahy sú nadštandardné a som presvedčený, že nepotrebujem mať s pánom prezidentom Klausom nejaké výročie, aby sme sa stretli. My sa stretávame pravidelne a aj tak, že niekedy vieme o tom len my dvaja. Hovoríme o otázkach, ktoré sú v prospech oboch našich národov. Je to potvrdením práve toho, čo sa stalo v roku 1918. Ako poznámku by som dodal - veľmi rád by som privítal a bolo by to dobré, ak by sa takto vzťahy vyvíjali aj s Maďarmi.

SRo: Vy ste pred časom povedali, že čakáte na pozvanie maďarského prezidenta. Už sa v tejto veci pohli ľady dopredu?

Nie, ja nečakám. Je to vec maďarskej strany.

SRo: Takže zatiaľ sa maďarská strana neozvala?

Nie, oficiálne nie.

SRo: A pripravujte napríklad inú formu kontaktov s vaším maďarským partnerom?

S pánom prezidentom Sólyomom sme sa stretli takisto niekoľkokrát a moja iniciatíva spolu diskutovať s mladými ľuďmi na univerzitách na Slovensku a v Maďarsku sa už začala. Budem len rád, ak by pokračovala. A tu by som mohol na okraj spomenúť, že som bol v utorok v Hurbanove, kde som sa stretol s predstaviteľmi obcí, s podnikateľmi, s predstaviteľmi cirkví a nakoniec som mal stretnutie so žiakmi stredných a odborných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, maďarským. Hovorili sme otvorene o týchto otázkach, ktoré sú na juhu Slovenska. Vyzýval som ich, aby oni prezentovali tú jednotu a spoluprácu, keď už to nechcú prezentovať niektorí predstavitelia politických strán a politického života. A, myslím si, že sme si rozumeli.