Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na konferencii „Zvýšenie súčinnosti v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy na Slovensku“, Bratislava 17. 3. 2009

Vážený pán predseda vlády,
vážení páni ministri a páni poslanci,
ctení hostia,

Na úvod sa chcem poďakovať nášmu hostiteľovi – pánovi ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi – za iniciatívu zvolať túto konferenciu, ktorá má za cieľ ešte viac zmobilizovať súčinnosť všetkých štátnych i ekonomických aktérov v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy.

Vnímam to tak, že jeho rezort, rovnako ako rezort hospodárstva pána ministra Jahnátka i zástupcovia podnikateľského sektora, nanajvýš správne pochopili najväčšiu výzvu pre dnešné Slovensko – prekonať hospodársku krízu a pomôcť vláde čo najviac zmierniť jej dôsledky. Podporuje to doterajšie enormné protikrízové úsilie slovenskej vlády a vysiela dobrý povzbudzujúci signál občanovi – veď niet v tejto chvíli závažnejšej úlohy pre nás všetkých, ktorým bola zverená zodpovednosť za riadenie štátu, než spoločným úsilím v jeho vnútri i za jeho hranicami vytrvalo pracovať na zmiernení a otočení nepriaznivého ekonomického vývoja.

Ako viete, posilňovanie ekonomického rozmeru zahraničnopolitických aktivít prezidenta je jednou z priorít, ktoré som si vytýčil pri nástupe do funkcie v r. 2004. Aj v tejto sále je prítomných niekoľko z takmer 300 podnikateľov, ktorí sa spolu so mnou zúčastňovali mojich zahraničných ciest i osemnástich podnikateľských ekonomických fór v zahraničí. Práve v prehĺbení prepojenia ekonomickej diplomacie ústavných činiteľov a vládnych rezortov so záujmami a potrebami slovenských podnikov a ich pracovníkov v ekonomicky ťažkých časoch musí byť, nielen podľa môjho názoru, aj jedným z cieľov našej dnešnej konferencie. Preto ju vítam a oceňujem.

Chcem zdôrazniť, že konať rýchlo a spoločne, promptne vysielať správne, jednotné a dôveryhodné posolstvá celého spektra ústavného politického establišmentu i sociálnych partnerov, nám dáva komparatívnu výhodu pre dnešok i do budúcnosti. Uvedomujem si, že odhodlanosť a dôveryhodnosť našich spoločných krokov zvyšuje vnútornú i vonkajšiu dôveryhodnosť nášho štátu. Práve toto by malo byť silné posolstvo tejto konferencie.

Vážení prítomní,

medzinárodné vzťahy vošli do nervóznejšieho obdobia svojho vývoja. Svet zneistel, pretože zisťuje a uvedomuje si, že nemá pripravené rýchle a zaručene účinné lieky na všetky svoje choroby a zlyhania. Je očividné, že terajší vývoj vo svete naznačuje odchod od neoliberálneho prístupu k riadeniu hospodárstva a sociálnych vecí, v ktorom dominoval finančný kapitál. Zároveň sme svedkami a dokonca spolutvorcami začiatku transformácie ekonomického modelu smerom k dôrazu na reálnu výrobu a obchod, tzn. k oblasti, kde sa tvoria reálne, nie virtuálne hodnoty.

Toto je dobrá správa. Horšia je, že nevieme odhadnúť dĺžku trvania takejto premeny politiky. Zlou správou je aj skutočnosť, že krízové procesy uchovávajú v sebe potenciál spoločenskej a politickej destabilizácie, radikalizácie života najviac postihnutých krajín, ba celých regiónov. Tomu sa svet musí snažiť vyhnúť, aj keď to bude veľmi ťažké, náročné.

Globálna ekonomická kríza má priamy vplyv na politickú stabilitu mnohých krajín a regiónov sveta, môže narušiť globálnu mocenskú rovnováhu. Kríza je teda očividná hrozba pre celý medzinárodný systém.

Viac než kedykoľvek predtým sa potvrdzuje, že krajiny sveta sú od seba strategicky navzájom závislé. Táto skutočnosť by mala určovať konanie medzinárodného spoločenstva.

Musíme sa naučiť žiť s vedomím, že náš svet je navzájom prepojený, podobá sa na krehký systém spojených nádob, v ktorých všetko so všetkým súvisí. Dianie v jedinej krajine môže podstatne ovplyvniť politickú, bezpečnostnú, finančnú alebo hospodársku situáciu v iných krajinách. Navyše, časový interval, v ktorom sa to môže stať, sa skracuje.

Dramaticky sa zmenšuje časový priestor na hľadanie adekvátnych odpovedí na rodiace sa výzvy. Tento vývoj kladie naliehavú otázku: aké má byť v tejto situácii zodpovedné konanie aktérov medzinárodného diania?

Zastávam názor, že život nám ukázal schodnú cestu v podobe užšej medzinárodnej spolupráce, súčinnosti a solidarity.

Slovensko ako pevná súčasť medzinárodných štruktúr a výrazne proexportne orientovaná ekonomika, nemá možnosť vyhnúť sa negatívnym dopadom krízy.

Má však možnosť ich zmierniť, ba povinnosť zapojiť sa do multilaterálnych ozdravných procesov a zároveň hľadať a prijímať opatrenia na štátnej úrovni. V tomto zmysle Slovensko nemá inú rozumnú alternatívu, než byť aktívnym a iniciatívnym členom Európskej únie. Oceňujem, že v tomto duchu vystupovala naša diplomacia na mimoriadnom summite EÚ začiatkom marca t.r., a v rovnakom duchu sa pripravuje na ďalšie, aprílové rokovanie. Realita jednoznačne demonštruje, že nástrahám súčasnosti i budúcnosti vieme najlepšie čeliť spoločne s inými krajinami či organizáciami, s ktorými nás spájajú spoločné hodnoty a ochota vzájomne si pomáhať.

Domnievam sa, že dokonca i v čase krízy Slovensko má šancu so svojou relatívne zdravou ekonomikou i bankovým sektorom upevniť svoje medzinárodné postavenie. A to obozretnou a zodpovednou hospodárskou a sociálnou politikou, založenou na vytváraní podmienok pre zdravý ekonomický rast so silným sociálnym akcentom. Na zvyšovaní konkurencieschopnosti, posilňovaní dopytu verejnými investíciami, vytváraní nových pracovných príležitostí a na kontrole výdavkov verejných financií.

Som v kontakte s hlavami krajín našich susedov, s prezidentmi ďalších štátov, so šéfmi medzinárodných organizácií, s diplomatmi.

Často počúvam, že nie sme na tom najhoršie, že si nepočíname v európskom priestore vôbec zle, práve naopak. Začiatkom februára t.r. som prijal generálneho tajomníka Organizácie pre spoluprácu a rozvoj Angela Gurríu, ktorý mi povedal, že Slovensko bude spomedzi 30 členov tohto klubu najvyspelejších ekonomík sveta jednou z mála krajín, ktoré tento rok vôbec porastú. Pán Gurría ocenil, že naša vláda zatiaľ zadlženie krajiny nezvyšuje a drží sa plánu udržania akceptovateľného schodku štátneho rozpočtu. Opatrenia našej vlády proti kríze považujem za rozumné.

Priznám sa, že ma to teší, ale nie je to dôvod na sebauspokojenie. Je to výzva k zodpovednému úsiliu na udržanie takéhoto hodnotenia.

Sme odhodlaní urobiť to, čo závisí od nás. Ale očakávame, že iní nebudú robiť kroky, ktoré by toto naše úsilie brzdili alebo spochybňovali.

V tejto súvislosti si neodpustím jednu výčitku. Je ťažké rozumieť niektorým západným médiám a analytikom, ktorí príliš ľahkým perom píšu o akejsi paušálnej kríze, či dokonca hroziacej ekonomickej a finančnej deštrukcii strednej a východnej Európy. Neuvedomujú si, ako jedným šmahom pera prečiarkujú mnoho rokov sociálne ťažkých až neúnosných reforiem, ktorými musela prejsť väčšina krajín svojho bývalého systému, aby si vytvorili so západným svetom kompatibilné právne, hospodárske, finančné, obranné a sociálne štruktúry.

Veď to bol proces otvárania sa, z ktorého sme profitovali nielen my, ale vo veľkej miere aj mnohí z našich partnerov. Paušalizovať vývoj týchto krajín v čase krízy nepovažujeme za korektné.

Uvedomujeme si, že miera progresu nie je rovnaká vo všetkých krajinách regiónu. V niektorých z nich je cítiť únavu či rezignáciu na reformy, únavu z politiky. Mrzí nás to, lebo vo viacerých prípadoch ide o našich blízkych spojencov, ktorým chceme úzko spolupracovať a spoločne čeliť úskaliam krízy. Je to totiž i v našom bytostnom záujme.

Ale rozhodne odmietame nastavovanie rovnakej „politickej clony“, akéhosi „tmavého sklíčka“, na všetky krajiny strednej Európy, pretože to niektoré z nich evidentne priamo poškodzuje: tak z hľadiska medzinárodného vnímania, ako aj z pohľadu obáv možných zahraničných investorov.

Vážené auditórium,

chcem, aby aj z tejto konferencie zreteľne zaznelo, že sme si vedomí rizík prebiehajúcej krízy, že si uvedomujeme psychickú traumu, ktorú prežívajú mnohí občania, pozerajúci sa s obavami do budúcnosti.

Očakávajú od nás, politikov, že ju zmiernime našou vôľou hľadať spoločné konsenzuálne riešenia, schopnosťou dohodnúť sa a dokázať, že vieme spoločne nájsť víziu bezpečnejšieho a stabilnejšieho sveta.

Iste, v prebiehajúcej kríze je mnoho vecí, ktoré veľmi málo závisia od krokov jedinej krajiny. Neovplyvníme hĺbku a dĺžku krízy, nemôžeme závažne zvýšiť spotrebu v krajinách Európskej únie, ktoré sú najväčšími odberateľmi našich výrobkov. To však v žiadnom prípade neznižuje význam individuálneho úsilia každej krajiny, každého politika i diplomata. Len tak možno zmierniť váhu dopadov krízy na občana, i na udržanie jeho zamestnanosti.

Rád by som upozornil na ďalšiu dôležitú skutočnosť. Hovorme otvorene aj o tom, že teraz pod tlakom krízy si náš občan viac než kedykoľvek predtým kladie otázku, či nám život potvrdí zmysluplnosť mnohoročnej snahy i obetí pri plnení podmienok na plné integrovanie sa Slovenska do Európskej únie. Či členstvo v únii skutočne prináša osoh v čase núdze. Ja som rozhodne za pozitívnu odpoveď, pretože pribúdajú pozitívne príklady. Vstup do eurozóny nám priniesol dôležitú mieru ochrany našej meny pred negatívnymi dopadmi krízy. Solidarita našich spojencov a partnerov z únie nám pomohla prekonať situáciu zásadného ohrozenia ekonomickej bezpečnosti krajiny počas januárovej plynovej krízy.

V tejto situácii sme povinní – my všetci, ktorí sa každý svojím dielom a spôsobom podieľame na tvorbe zahraničnej politiky – naďalej aktívne pôsobiť v Európskej únii tak, aby sme využili všetok jej potenciál k zmierneniu krízy. Týka sa to rovnako naliehavo skvalitnenia čerpania fondov EÚ vyčlenených pre Slovensko. Ako aj našich iniciatív na podporu kľúčových sektorov nášho hospodárstva. Samozrejme, predovšetkým s dôrazom na automobilový, hutnícky, chemický či potravinársky priemysel a energetiku. Nepochybujem, že o týchto otázkach bude dnes podrobnejšie hovoriť pán premiér, i páni ministri a ostatní vystupujúci.

Vážení prítomní,

hospodárska kríza, rozšírená globalizáciou, nás znova postavila na začiatok obdobia nových skúšok. V našej novodobej histórii sme doteraz všetkými prešli úspešne a táto skúsenosť ma podnecuje, aby som veril, že zvládneme aj túto. Uvediem, prečo.
Súčasná slovenská politická garnitúra v ostatných rokoch dokázala, že vie konať sústredene, cielene a zodpovedne.

Ako inak by sa nám podarilo dosiahnuť taký významný historický míľnik v medzinárodnom politickom i ekonomickom postavení Slovenska, akým bol náš nedávny vstup do eurozóny. Vnímam to ako ukážku schopností slovenskej vlády, jej hospodárskej, finančnej i zahraničnej politiky, ako aj odhodlania drvivej časti slovenskej spoločnosti nachádzať primerané odpovede na vážne výzvy doby. Ukázali sme, že Slovensko vie, čo chce dosiahnuť, a má na to, aby to dosiahlo.

Iste sa nezmýlim, keď poviem, že výsledok tejto snahy upevnil postavenie Slovenska v spoločenstve moderných a vyspelých európskych krajín, ale aj ich ekonomických komunít mnohonásobne viac, ako desiatky vystúpení na medzinárodných ekonomických konferenciách.

Som hlboko presvedčený, že aj toto je cesta prekonávania dôsledkov krízy. Parciálne politické záujmy musia ísť nabok. V ťažkých chvíľach fungovania hospodárstva štátu musia všetci kľúčoví aktéri politického vedenia krajiny – prezident, parlament i vláda – rovnako i sociálni partneri preukázať jednotu mysle, jednotu v hľadaní riešení, jednotu v postupoch, ale i jednotu v nazeraní na všeľudské hodnoty.

To od nás očakáva náš občan, toto od nás čaká naša podnikateľská sféra, toto si budú ceniť a vážiť si naši zahraniční partneri.

Myslime teda spoločne na naše koordinované postupy ako na najvyšší imperatív týchto dní. Ale podstatne viac sa už začnime zamýšľať i nad stratégiou, ako postupovať po kríze, ako postupne diverzifikovať štruktúru investícií, výroby i exportu, ako klásť väčší dôraz na rozvoj vyspelých technológií prostredníctvom podstatného skvalitnenia vzdelávania a orientácie na vedomostnú spoločnosť, ale aj ako viac podporovať živnostníkov, malé a stredné podniky.

To bude najlepšia príprava Slovenska na obdobie po hospodárskej kríze, tu sa núka využitie šance, ktorú kríza paradoxne ponúka, to bude garancia kontinuity doterajšieho úspešného príbehu Slovenska. Som pripravený na tejto ceste ďalej pomáhať.