Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2013 | Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti 20. výročia Ústavného súdu SR, Košice 9. 4. 2013
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky, vážený pán predseda Košického samosprávneho kraja, vážený pán primátor mesta Košíc, Vaše Magnificencie, Spektability, vážení sudcovia Ústavného súdu a vážení zahraniční hostia,
pani predsedníčka, chcem vám poďakovať, že som bol pozvaný na toto slávnostné stretnutie. Na slávnostné zhromaždenie, ktoré sa koná pri príležitosti 20. výročia vzniku Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dnes si pripomíname okrúhle výročie tejto inštitúcie, v ktorého názve figuruje adjektívum "ústavný". Jeho pripomenutie sa preto nedá nevnímať ako súčasť vzniku Slovenskej republiky, ktorej základným atribútom a predpokladom bolo prijatie Ústavy Slovenskej republiky a na jej základe aj kreovanie ústavných inštitúcií Slovenskej republiky, tvoriacich základné piliere slovenskej štátnosti.
Ako jeden z účastníkov týchto historických udalostí po roku ´90 v minulom storočí, ktoré vstúpili do ustanovenia slovenskej štátnosti a boli vyvrcholením národno-emancipačnej snahy Slovákov viacerých generácií, pociťujem ako také veľké zadosťučinenie, fakt, že ústavné inštitúcie samotného štátu začali napĺňať svoje základné poslanie, ktoré prijatím Ústavy Slovenskej republiky získali. Jednou z nich bol aj Ústavný súd. Pri tejto príležitosti mi nedá, tak ako predo mnou aj pani predsedníčka Ústavného súdu pripomenula jednu osobu a to prvého predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, pána Milana Čiča. Pripomenúť ho nielen z pozície v praktickej rovine, ale aj z hľadiska právnej teórie. som presvedčený, že bol ten, ktorý dal základ Ústavnému súdu, ktorý ho navádzal na ceste k dodržiavaniu všetkých princípov ústavného, demokratického štátu.
Môžem to povedať aj z takého osobného hľadiska a pocitu, pretože ako predseda národnej rady v tom čase bol som poverený s ním zakladať, prijať základy pre Ústavný súd. Vážené auditórium, mal som nadnes pripravený prejav, ktorý pri takýchto príležitostiach je samozrejmý. Bol som prítomný pri 10. výročí založenia Ústavného súdu. Dnes moje vystúpenie nebude tradičné. Dnes moje vystúpenie bude ozaj len z pozície prezidenta, ktorý chce poďakovať všetkým tým, ktorí sa doteraz podieľali na pozitívnej činnosti Ústavného súdu a za to, čo doteraz urobili. Určite vám je všetkým známe, prečo sa nechcem v tomto vystúpení dnes zaoberať podrobnejšie činnosťou Ústavného súdu. Chcem zdôrazniť len jedno. Vážim si všetkých sudcov, ktorí si vážia zákon, ktorí sú oddaní svojej nezávislosti, ale ktorí sú oddaní aj svojej závislosti. Pretože nielen nezávislosť sudcu ako osoby pri rozhodovaní je dôležitá, ale niekedy je dôležitejšia aj závislosť sudcu, závislosť sudcu na ústave na zákonoch, na zmluvách a najmä na zodpovednosti voči občanom, o ktorých častokrát rozhoduje v rámci ich životných problémov, tragédií. Preto je postavenie sudcu v každom štáte veľmi dôležité a zodpovedné. Vážim si tých sudcov, ktorí v takýchto intenciách vystupujú.
Na Ústavný súd nepatrí politika, na Ústavný súd patrí zodpovednosť za svoje rozhodnutie, hoci niekedy môže byť ťažké prekonať sám seba. Som presvedčený, tak ako povedala aj pani predsedníčka, že garantovanosť ústavnosti bude zachovaná.
Som presvedčený, že všetci sudcovia, nemám na mysli len sudcov Ústavného súdu, sa snažia využiť toto svoje postavenie v prospech nás všetkých a využiť ho tak, aby výsledky zodpovednosti a zodpovednej a náročnej práce, ktorú musia robiť, slúžili, ako som povedal, na začiatku každému občanovi, celej spoločnosti a dodal by som ešte aj, rozvíjali dobré meno Slovenska v zahraničí. Dobré meno štátu, modernej kultúrnej spoločnosti. Som presvedčený o tom, že Ústavný súd Slovenskej republiky nezadá nikomu pochybnosť, že je a bude garantom ústavnosti. To je úloha vás všetkých. Všetkých, na ktorých sa občania obracajú, aby dosiahli spravodlivosť. To vám prajem do vašej práce všetkým. Ešte raz sa ospravedlňujem, že moje vystúpenie je kratšie, že moje vystúpenie sa nezaoberá konkrétnymi vecami, ktoré by si tiež zaslúžili niekedy aj podrobnejšie rozobrať, na takýchto zasadnutiach, na takýchto zasadnutiach, kde je prítomná verejnosť, kde môžeme pokojne a slobodne uvažovať o našich názoroch, o našich predstavách, ale najmä o realite, ktorá v spoločnosti je a ktorej treba pri riešení dodržiavať práve základný zákon, od ktorého sa odvíjajú ostatné a to je ústava. To vám všetkým prajem a držím vám vo vašej práci prsty, palce. Všetko najlepšie. |