Prezident SR na výročnej konferencii zahraničnej politiky Slovenskej republiky

Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil s prejavom na výročnej konferencii o zahraničnej politike Slovenskej republiky – Zahraničná politika SR v piatom roku členstva SR v EÚ a NATO a výzvy, ktoré stoja pred slovenskou zahraničnou politikou. Konferenciu organizovalo Ministerstvo zahraničných vecí SR a okrem hlavy štátu sa na nej zúčastnili aj predseda parlamentu Pavol Paška a premiér Robert Fico.

V prejave slovenský prezident vyzdvihol skutočnosť, že Slovensko si dobre počína v medzinárodných vzťahoch v piatom roku svojho členstva v EÚ a v NATO, že je dôstojným, aktívnym a sebavedomým aktérom v týchto elitných štruktúrach a svojim dielom prispelo k udržaniu mieru a stability na kontinente i v globálnom kontexte. Podľa hlavy štátu zahraničná politika Slovenskej republiky, ktorá vychádza zo zahraničnopolitických cieľov Programového vyhlásenia vlády SR, pokračuje v presadzovaní národnoštátnych záujmov SR.

„Vstup SR do schengenského priestoru a do eurozóny nám oprávnene dávajú pocit hrdosti a zadosťučinenia. Sú to doslova historické úspechy našej mladej republiky v procese európskej integrácie v piatom roku nášho členstva v EÚ. Sme vnímaní ako jedna z najúspešnejších nových členských krajín únie, “ zdôraznil v prejave Ivan Gašparovič. V súvislosti so zavedením jednotnej európskej meny vyzdvihol fakt, že euro nás ochraňuje pred prudkými menovými výkyvmi, ku ktorým dochádza v okolitých krajinách. Vďaka tomuto prezieravému kroku vlády SR sme chránení aj pred neúmerným zvyšovaním úrokovej miery, pred zdražovaním úverov a pred odlivom zahraničného kapitálu. Naše členstvo v EÚ sa teší vysokej podpore našich občanov.

„Pozitívny ohlas obyvateľstva na členstvo v EÚ vyplýva aj zo skúsenosti z nedávnej traumatizujúcej plynovej krízy, keď sme zvládli aj vďaka veľkej miere solidarity medzi členskými štátmi EÚ. Solidarita dostala nový akcent a silný medzinárodný rozmer,“ povedal slovenský prezident. Zároveň nám podľa jeho názoru táto kríza zvýraznila aktuálnu výzvu pre ďalšie obdobie pre celú EÚ – musíme ďaleko systematickejšie, premyslenejšie a intenzívnejšie hľadať cesty energetickej bezpečnosti EÚ, diverzifikovať zdroje pre dodávky energií, budovať nové trasy pre tranzit energie.

Tento rok je tiež rokom piateho výročia nášho členstva v NATO. Sme aktívnym členom Aliancie, ktorá nám dáva plný priestor podieľať sa na spoločnom úsilí predchádzať medzinárodným krízam a konfliktom.

„Máme záujem na zvýšení funkčnosti NATO a chceme ďalej posilňovať transatlantickú väzbu ako výraz strategického partnerstva medzi Severnou Amerikou a Európou,“ pokračoval Ivan Gašparovič.

Prezident SR upozornil na silnejúci hlas extrémizmu, radikalizmu, neonacizmu a xenofóbie, ktorý narastá v Európe, ale najmä v našom bezprostrednom okolí - v strede Európy. „Toto je vážny jav, ktorému musíme odhodlane, rezolútne a spoločne čeliť. Je to hrozba, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky. V tejto súvislosti chcem jednoznačne vyhlásiť, že v Slovenskej republike máme jednoznačné zákony a jasné pravidlá, ktoré sú dostatočnou bariérou pre vznik a šírenie akejkoľvek formy extrémizmu, radikalizmu, neofašizmu a xenofóbie.“

Pripomenul, že slovenská zahraničná politika sa musí podieľať na riešení tohto najvážnejšieho problému súčasného obdobia, ktorým je finančná a hospodárska kríza. Sme otvorenou ekonomikou, sme závislí na exporte našich mnohých výrobkov a kým nedôjde k ozdraveniu finančného a bankového systému v krajine, kde kríza vznikla, nemôžeme očakávať ani ozdravenie v globálnom rozmere a teda aj na Slovensku.

Prezident SR ocenil, že „vláda SR robí maximum možného. Intenzívne rokuje Rada vlády pre hospodársku krízu na čele s premiérom Robertom Ficom. Londýnske zasadnutie G-20 ukázalo, že vláda SR postupuje dobrým smerom a je zhodná aj s doktrínou EÚ požadujúcou posilnenie regulácie globálneho finančného trhu, dohľad nad ním a odmietanie protekcionizmu.“ Prezident SR zdôraznil skutočnosť, že globálnej kríze čelíme ako štát, ktorý sa teší politickej stabilite. Medzi najvyššími ústavnými činiteľmi SR, medzi prezidentom a vládou je plná súčinnosť a zhoda pri hľadaní ozdravných opatrení a v centre nášho snaženia je občan SR.

Slovenský prezident podporil úspešný rozvoj vzťahov s našimi susedmi, s krajinami V-4, na posilňovaní stability stredoeurópskeho priestoru, na zvyšovaní príťažlivosti myšlienky európskej integrácie na západnom Balkáne. „Máme záujem na rozvoji dobrých vzťahov s Maďarskou republikou postavených na praktických krokoch, oprostených v čo najväčšej miere od historických a ideologických nánosov. Otvorene v tejto súvislosti hovorím, že nás znepokojujú niektoré momenty, ako je inštitucionalizácia Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny a silnejúce prejavy extrémizmu a nacionalizmu, lebo sú proti duchu a trendom, ktoré sa presadzujú v rámci európskej integrácie,“ povedal Ivan Gašparovič.


Pavol Paška, predseda NR SR v príhovore vyjadril presvedčenie, že slovensko-maďarské vzťahy sa dostali na „štandardnú úroveň“ a vrátili sa do pôvodných koľají. „Ak EÚ nájde spôsob líderstva, nájde veľmi rýchlo i spôsob na odstránenie dôsledkov hospodárskej krízy. Chýba nám líderstvo s jasne stanovenými pravidlami,“ myslí si predseda NR SR.

Robert Fico, predseda vlády SR ocenil, že na tejto hodnotiacej konferencii MZV SR sa zúčastnili všetci traja najvyšší ústavní činitelia. „Nie všade takto funguje synergia a spolupráca najvyšších predstaviteľov štátu v oblasti zahraničnej politiky,“ povedal premiér SR.

Podľa Roberta Fica sa pri presadzovaní našich záujmov musíme spájať s podobne zmýšľajúcimi a hodnotami blízkymi štátmi.

V súvislosti s hospodárskou krízou premiér uviedol, že „Slovensko má obrovskú šancu uspieť lepšie ako ktorýkoľvek iný štát v Európe.“ Pre Slovenskú republiku sú teraz životne dôležité tzv. PPP projekty na výstavbu diaľnic. Našou povinnosťou je byť aktívnejší v ekonomickej oblasti v rámci zahraničnej politiky.

Za dôležité považuje Robert Fico nadchádzajúce parlamentné voľby. Preto požiadal ministra zahraničných vecí, aby čo najlepšie spropagovali pred občanmi význam Európskeho parlamentu a jeho dôležitosť pri formovaní spoločnej európskej politiky.