Novoročný príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča, Bratislava 1. 1. 2008

Drahí spoluobčania,

už po tretí raz sa vám z tohto miesta – prostredníctvom rozhlasu a televízie – prihováram na Nový rok, pritom vám vinšujem zdravie, šťastie, spokojnosť v rodinách aj na pracoviskách, viac radosti zo života, ako ste jej mali doposiaľ.

Všeličo sa tohto roku zmenilo, i za posledné desaťročia. V mnohom nepochybne k lepšiemu.

Žijeme slobodnejšie, odvážnejšie. Ale, žiaľ, niekedy k sebe navzájom aj akosi chladnejšie, nevšímavejšie. Ešteže ten chlad zmierňuje teplo Vianoc a Nového roka, ktoré zostali na Slovensku najkrajším obdobím. Aby v nás pretrvalo teplo domova, jeho rodinného krbu, za to patrí naše poďakovanie najmä, tým ktoré nás ochrannou rukou, svojou láskou a starostlivosťou sprevádzajú celý život. Naše mamy, staré mamy, manželky.

Rodina, rod, národ, Slovensko. Štyri slová, štyri hodnoty, ktoré si zachovávame v najhlbšej úcte. Nepochybujem, že aj vy. Dlhé historické obdobie trvalo, kým sme sa stali štátotvorným národom, vďaka čomu máme samostatnú a suverénnu Slovenskú republiku. A dnes si môžeme pripomenúť „Deň jej vzniku“, navyše, i jej dnešné pätnáste narodeniny. A právom sa pri tejto príležitosti pýtame: je taká, akú sme si ju predstavovali? Akú sme ju chceli mať?

Pre niekoho áno, pre niekoho nie. Určite niekto má aj iný pohľad. Ale z našich úspechov v ekonomike a hospodárstve mám dobrý pocit.

Stále nie sme spokojní – a právom! – s úrovňou sociálnych istôt, zdravotníctva, vzdelávania, justície, ale ani s úrovňou starostlivosti o najstaršiu i najmladšiu generáciu. Aj napriek tomu, že sa v každej z týchto oblastí, ako zvykneme hovoriť, ľady pohli.

Urobme všetko, aby sa tieto ľady nezastavili, neprivodili nám zátarasy a zbytočné straty. Ani v tomto období. Aby stranícke záujmy neprevládli nad záujmami občanov nášho štátu. Aby sa k nám nevrátili spôsoby a prostriedky, ktoré sme odmietli. Formovanie politickej kultúry jej písaných i nepísaných pravidiel presahuje hranicu pätnástich rokov existencie štátu.

Ide o nepretržitý dialóg medzi občanom a tými, ktorým delegoval moc, medzi ústavnými inštitúciami a politickými stranami a z tejto pozície chcem všetkých vyzvať: správajme sa a konajme v mene pravdy, slušnosti a názorovej tolerancie. Vyzývam politické strany ku korektnému politickému zápasu, ktorý nepresiahne hranice parlamentu. Slovensko čakajú nové politické, ekonomické a sociálne výzvy. Sústreďme sa na ne a nie na samoúčelný politický zápas.

Dobrého a dobre fungujúceho štátu nikdy nie je dosť. Je ako strecha rodinného domu. Je ako spoločný stôl, za ktorý si sadajú najbližší. Ale na slovenskom stole sa od Štedrej večere až po Troch kráľov vždy prestieralo v rodinách o jeden tanier navyše. Myslelo sa na tých, ktorí by mohli prísť, alebo ktorí už nie sú medzi nami... Tento princíp hlbokej ľudskej spolupatričnosti, úcty k človeku by som uvítal aj ako celospoločenský dôkaz vyspelosti občianskej, sociálnej, mravnej, teda predovšetkým vyspelosti kultúrnej, ľudskej. Bez tejto vyspelosti totiž ťažko môžeme očakávať v štáte, v spoločnosti dobré právo a spravodlivosť, kultúru a mravnosť politiky, ekonomiky a dôstojný život.

Štát patrí nám všetkým, vážení občania, všetci ho spolutvoríme. Jeho sila – ako nás na to upozorňuje z hĺbky dejín Svätopluk – vyviera z našej spoločnej vôle. Ak ju budeme zbytočne trieštiť, lámať prúty, oslabíme sami seba -to je môj novoročný odkaz politickým stranám, ktorým delegujete vlastnú moc!

Iste uznáte, vážení spoluobčania, že jeden nemôže urobiť za všetkých to, čo musí urobiť každý sám. Ako človek i občan. Zostať za každých okolností – ako človek ohľaduplný a ako občan zodpovedný. Život i svet má ešte ďaleko od toho, aby boli takými, ako si ich predstavujeme. Po akých túžime.

Ako občan Slovenska som hrdý na to, že sme dokázali ako národ i štát, prekonať bariéry, ktoré nám stáli v ceste. Keď sme sa 1. mája 2004 stali súčasťou Európskej únie - akoby sme doširoka otvorili všetky naše okná. Len pred pár dňami, 21. decembra minulého roka sme vstupom do schengenského priestoru doširoka otvorili aj naše dvere – spoločné s našimi susedmi, i s celou zbližujúcou sa a integrujúcou sa Európou.

Chcem podčiarknuť, že Slováci vždy boli, vždy sa cítili ako prirodzená súčasť Európy. Európu považujeme za kolísku našej kultúry. Slovensko za svoj domov, vlasť, suverénny štát.

Môžeme byť oprávnene hrdí, že naša vlasť - Slovenská republika - je po krátkom období existencie moderným európskym štátom presadzujúcim spoločné hodnoty. Sme štátom, ktorý nielen na diplomatickom, ale aj bezpečnostnom poli aktívne berie na seba zodpovednosť za osudy ľudí, ktorí žijú v rôznych vojnou zmietaných oblastiach sveta. Spolurozhodovanie Slovenskej republiky o celosvetových otázkach je veľkou morálnou výzvou ako aj zadosťučinením našej 15 – ročnej existencie. Je potvrdením našej politickej vyspelosti a morálno-hodnotovej ukotvenosti v spoločenstve demokratických národov.

Dnešná chvíľa má ešte jednu dôležitú príchuť. Pred pár dňami sme si pripomenuli tridsiate výročie ustanovenia slovenskej cirkevnej provincie – územno-správnej jednotky rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku. Zdôrazňujem to preto, že aj táto historická skutočnosť nám v nemalej miere pomohla k voľbe samostatnosti a suverenity na vlastnom území, k ustanoveniu Slovenskej republiky.

Aby sme neobchádzali úctu k človeku a k svojej vlasti, musíme obnovovať cesty k sebe navzájom. Len cez takéto zomkýnanie, upevňovanie nášho štátu budeme schopní odstraňovať aj prekážky, ktoré stoja medzi nami. Prekážky, o ktoré nestáli minulé generácie, o ktoré nestojíme my, ani naše deti a vnúčatá.

Ako prezident Slovenskej republiky si osobitne cením črtu Slovákov, ktorou je schopnosť presadiť sa v súťaži európskych národov. Ak tomu pridáme viac činorodosti, aktívny prístup k životu, ak podporíme riešenia, ktoré smerujú k zlepšeniu kvality života, verím, že zo Slovenska vytvoríme naozajstný domov.

Úprimne ho želám nám všetkým, bez rozdielu, ktorí na Slovensku žijeme, vytvárame hodnoty. Spoločne odmietnime akýkoľvek extrémizmus, radikalizmus a xenofóbiu a vážme si mier a pokoj, v ktorom Slovenská republika žije už 15 rokov.

Drahí spoluobčania,
ak som sa v dnešný sviatočný čas – a v súvislosti s 15. výročím vzniku Slovenskej republiky – rozhodol pripomenúť nám všetkým to, čo spája rodinu, rod, národ a národnosti do jednotného štátu a včleňuje nás ako štát do európskeho spoločenstva, urobil som tak preto, aby sme ráznejšie upriamili pozornosť na to, čo nám všetkým spoločne chýba – dobré medziľudské vzťahy, ľudská, človečenská dôstojnosť a dobroprajnosť. Záujem človeka o človeka!

Do nového roku 2008 vám preto úprimne želám, aby ste v každý jeho deň stretli dobrého, šľachetného, žičlivého človeka. Aby ste sa tešili zo života.

Našej jubilujúcej Slovenskej republike želám, aby pracovití a tvoriví ľudia posilňovali a rozvíjali jej základy. Všetci jej ľudsky prosperujúcu budúcnosť.

A každému z vás, drahí spoluobčania, vinšujem do Nového roku – tak ako kedysi – veľa zdravia, šťastia a hojného božského požehnania.