Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri udeľovaní štátnych vyznamenaní ku Dňu Ústavy SR, Bratislavský hrad 31. 8. 2006

Vážený pán predseda Národnej rady SR,
vážený pán predseda vlády,
vážení laureáti,
Excelencie,
dámy a páni,

zajtra uplynie 14 rokov od tej dejinnej chvíle, keď bol práve v týchto priestoroch prijatý základný zákon štátu - Ústava Slovenskej republiky. Naplnilo sa tak niekoľko storočí trvajúce úsilie nášho národa o vlastnú svojbytnosť a sebaurčenie. Do zrodu samostatného štátu sme museli ešte niekoľko mesiacov počkať, no ten čas prišiel a na mape Európy sa objavila suverénna a zvrchovaná Slovenská republika. Štát medzinárodne akceptovaný a uznávaný, ktorý svoju existenciu založil na pevných pilieroch slobody, demokracie, humanizmu, úcty k zákonom a k človeku. Štát, ktorý sa rýchlo chopil svojich šancí a vďaka vynaloženému úsiliu jeho občanov sa za relatívne krátky čas dokázal plnohodnotne začleniť do európskych i transatlantických štruktúr.

Ešte aj po rokoch, pri vstupe na túto pôdu, veľmi intenzívne prežívam neopakovateľnú slávnostnú atmosféru z 1. septembra 1992. Vždy ma rovnako silno premkne hrejivý pocit šťastia a vlasteneckej hrdosti. Som vďačný osudu, že som stál pri zrode tohto dokumentu, i keď vtedy som ešte nemohol tušiť, že sa sem raz vrátim ako prezident Slovenskej republiky, aby som udelil najvyššie štátne vyznamenania výnimočným občanom, ktorí výsledkami svojej práce vysoko vynikli nad ostatnými a pričinili sa tak o rozvoj odborov svojho pôsobenia.

Cesta k demokracii nie je jednoduchá ani priamočiara a chce svoj čas. Je to dlhodobý proces, ktorý so sebou nesie mnohé úskalia, sprevádzajú ho aj chyby a neúspechy. Aj naša mladá republika sa neustále vyvíja a krok za krokom napreduje, pravda, často aj za cenu omylov, ktoré sú prirodzenou súčasťou evolúcie. Len potvrdzujú, že demokracia má svoje pevné princípy, a tým sa treba učiť a vedieť ich v živote aplikovať.

Som presvedčený o tom, že Slovensko vstúpilo na cestu samostatnosti s modernou ústavou, ktorá zakotvuje všetky základné ľudské práva a slobody a zároveň garantuje a určuje ďalší rozvoj štátu na princípoch demokracie.
Od tejto chvíle uplynulo už niekoľko rokov a je faktom, že na zmeny v spoločnosti je potrebné reagovať aj v základnom zákone štátu. Slovensko musí mať jasne vymedzenú predstavu o svojom postavení v rámci Európskej únie, ale na strane druhej aj vlastnú predstavu o tomto spoločenstve.

Často počúvame i sami hovoríme, že Slovensko je malá krajina. Áno, ale našťastie iba čo do rozlohy a počtu obyvateľov. A predsa taká malá krajina dala svetu mnohých velikánov, na čo môžeme, ba musíme byť právom hrdí. Naši vynikajúci vedci, umelci, lekári, manažéri, ekonómovia, vynálezcovia, politici, bojovníci za ľudské práva, ale aj športovci, učitelia, duchovní - tí všetci dokázali svojím umom, zanietením a obetavosťou presvedčiť, že patria k svetovej špičke.

Pomohli tak svojej vlasti, celej spoločnosti, proste nám všetkým. A sme im vďační i za to, že svojím príkladom v nás prebudili národnú hrdosť a stali sa nám nasledovaniahodným príkladom.
Bohatstvo ako hodnota má mnoho podôb, materiálnych, ale najmä duchovných. Podľa mňa však najväčším bohatstvom každej krajiny sú ľudia, ktorí v nej žijú. Múdri správcovia štátov vytvárajú podmienky pre svojich občanov, aby boli vzdelaní a mohli rozvíjať svoje vedomosti a talenty. Na Slovensku, našťastie, vždy bol a je dostatok takých ľudí, ktorých krédom sa stala láska k vlasti i k svojej práci. Možno až z prílišnej skromnosti neradi rozprávajú o svojich úspechoch, hovoria za nich však dosiahnuté výsledky. Práca je pre nich nevyhnutnosťou, zmyslom života, poslaním. Dnešný slávnostný akt je tou najvhodnejšou príležitosťou, aby sme upozornili na takýchto ľudí a ocenili ich prínos.

Za vyše dva roky pôsobenia vo funkcii prezidenta som už mnohokrát pocítil hrdosť na svoju vlasť a jej občanov, či to už bolo pri významných príležitostiach u nás doma, alebo počas mojich zahraničných pracovných ciest.

V takýchto príjemných chvíľach si akosi intenzívnejšie uvedomujem, že naša prítomnosť, to všetko, čím žijeme, je výsledkom úsilia a práce našich ľudí. Ľudí, ku ktorým patria aj dnešní laureáti a ja som úprimne rád, že ich môžem oceniť a vyjadriť tak našu vďaku.

Vážení držitelia štátnych vyznamenaní,
svoj život ste zasvätili činorodej práci, každý vo svojej, rovnako dôležitej, oblasti života spoločnosti. V tejto chvíli nie je ani tak podstatné to, v akej sfére pracujete, dôležité je hlavne to, že výsledky vášho dlhoročného snaženia priniesli hodnoty nevyčísliteľnej ceny a zaslúžia si celospoločenské uznanie. A zo všetkého najviac chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že svoje celoživotné dielo ste venovali pre blaho nás všetkých, pre túto krajinu, svoju vlasť. Lebo je nesporne veľa talentovaných, šikovných ľudí, ktorí žijú medzi nami, ale my o nich nevieme. Bol by som rád, keby ste sa stali pre nich pozitívnou inšpiráciou.

Dovoľte mi, aby som sa vám ešte raz poďakoval za vaše odhodlanie pracovať čo najlepšie, za to, že ste sa nikdy nespreneverili svojmu presvedčeniu a možno častokrát aj za cenu nepríjemných dôsledkov ste zostali sami sebou. Táto cesta vás napokon priviedla k výsledkom, ktoré ste dosiahli. Verím, že budete aj naďalej pokračovať vo svojom diele pre vlastné sebauspokojenie, ale najmä na prospech celej spoločnosti. K dnešným vyznamenaniam vám zo srdca blahoželám a do budúcnosti vám prajem mnoho síl, veľa ďalších úspechov v práci i spokojnosti v súkromnom živote.