Prípitok prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri na počesť nemeckého spolkového prezidenta Christiana Wulffa, Bratislava 26. 9. 2011

Vážený pán spolkový prezident,
vážení páni ministri, Excelencie,
ctení hostia,

je pre mňa osobitnou cťou privítať dnes v prezidentskom paláci vzácneho hosťa. Pán prezident, Vašu návštevu vnímame ako potvrdenie mimoriadne priateľských a intenzívnych vzťahov medzi Slovenskom a Nemeckom, naším kľúčovým – a dovolím si zdôrazniť – strategickým partnerom v Európe.

Na Slovensko neprichádzate prvýkrát. Našu krajinu poznáte z množstva osobných kontaktov a návštev. Tá ostatná sa uskutočnila vo Vašej predošlej funkcii ministerského predsedu spolkovej krajiny Dolné Sasko. Vďaka Vášmu záujmu a angažovanosti ste pre nás privilegovaným hosťom a skutočným priateľom Slovenska.

Potešenie z Vašej návštevy umocňuje i skutočnosť, že sa koná krátko pred 20. výročím podpísania medzištátnej zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci (Dokument bol uzatvorený 27. februára 1992). V tomto základnom právnom akte sme len krátko po páde Berlínskeho múru spečatili rozhodnutie „nadviazať na stáročné plodné tradície spoločných dejín“ a „postaviť svoje vzájomné vzťahy v duchu dobrého susedstva a priateľskej spolupráce na základ zameraný na budúcnosť“.

V tomto zmysle sú od vzniku samostatného Slovenska dvojstranné vzťahy s Nemeckom pestované ako jedna z hlavných priorít našej zahraničnej politiky. Je sympatické, že napriek absencii spoločnej geografickej hranice nás Nemecko, v hierarchii svojich bilaterálnych vzťahov naďalej vníma ako „susednú krajinu“, prijmite opätovanie takéhoto vnímania aj z našej strany. Vieme totiž, že nie spoločná hranica býva rozhodujúcim spojivom, ale široká sieť kontaktov a väzieb prameniacich z tradičných historických prepojení, a to aj v priestore označovanom ako Mitteleuropa. To nás pobáda charakterizovať naše vzťahy aj ako veľmi dobré „susedské“ vzťahy.

Naše krajiny spája príslušnosť k hodnotám európskej civilizácie. Jej prejavom je spoločné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Vstupom Slovenska do týchto integračných štruktúr získali naše bilaterálne vzťahy nový rozmer. Ďalej sa posilnil ich partnerský charakter. Veľmi si vážime, že na tejto integračnej ceste sme v Nemecku vždy nachádzali aktívnu podporu.

V týchto pre Európu hektických časoch, je namieste pripomenúť našu spoločnú, i individuálnu zodpovednosť za uvážené a prezieravé konanie. Práve v tomto čase sa rozhoduje o spoločnom postupe pri riešení problému dlhovej krízy v eurozóne. Celkom jednoznačne tu chcem zdôrazniť, že ako hlava štátu som si vedomý povinností a záväzkov Slovenska ako dobrovoľného člena v EÚ. Preto nalieham na slovenskú politickú špičku, aby aj v zložitej etape existencie nášho európskeho spoločenstva konala v záujme zomknutosti a stabilnej budúcnosti Únie. Pre pokoj Európy dnes niet inej alternatívy.

Vážený pán prezident,
Nemecko je rozhodujúcim hospodárskym partnerom Slovenska. Od roku 1998 si bezkonkurenčne udržuje prvú priečku v našich štatistikách zahraničnoobchodnej výmeny. 17 miliárd eur z minulého roku sa už blíži k rekordným 19 miliardám spred hospodárskej krízy. Takmer pätina slovenského exportu smeruje do Nemecka. Nemecké firmy patria k najvýznamnejším investorom v našej ekonomike. Naším dlhodobým zámerom je inšpirovať sa skúsenosťami Nemecka, ako európskeho lídra v oblasti aplikovaného výskumu, inovácií a nových technológií. Chceme plne využiť potenciál spolupráce v tejto sfére. Váš hospodársky úspech je aj naším úspechom. Chceme, aby sa naším úspechom stal aj Váš úspech v oblasti inovácií.

Naše krajiny majú významné historické väzby. Ich neoddeliteľnou súčasťou, ba, dovolím si povedať, ich leitmotívom je príbeh viac ako osemstoročného plodného spolužitia Slovákov a Nemcov na území dnešného Slovenska.

Nemeckí baníci, remeselníci, obchodníci, ale aj rytieri a duchovní, kládli základný kameň pre neskorší priemyselný rozvoj našej krajiny. Prispeli k výstavbe miest, k rozvoju remesla a obchodu, a v podstatnej miere ovplyvnili ďalší kultúrny vývoj Slovenska. Možno povedať, že ich príchod priniesol silné modernizačné impulzy, ktoré z vtedajšieho územia Slovenska vytvorili hospodársky najrozvinutejšiu časť vtedajšieho Uhorského štátu a jeden z priemyselných pólov rastu celého kontinentu.

Karpatskí Nemci sú zároveň zreteľným príkladom toho, že ani tragické historické udalosti - mám na mysli 2. svetovú vojnu i ňou vyvolaný odsun veľkej časti predstaviteľov nemeckej menšiny – už, chvalabohu, nezaťažujú bilaterálne relácie našich štátov. Prispela k tomu predovšetkým schopnosť spoločnosti a politickej reprezentácie krajiny vysporiadať sa s vlastnou minulosťou. V prípade Nemecka sa táto schopnosť sebareflexie stala inšpiratívnou aj pre nás.

V duchu vyrovnania s našou vlastnou minulosťou bolo pred 20 rokmi koncipované aj Vyhlásenie Slovenskej národnej rady k odsunu slovenských Nemcov (z februára 1991). Predchádzalo mu svojím duchom podobné Vyhlásenie Vlády národného porozumenia Slovenskej republiky (z mája 1990). V týchto dokumentoch nová slovenská vláda, a po nej aj prvý demokraticky zvolený slovenský parlament, odsúdili princíp kolektívnej viny a vyjadrili ľútosť nad stratou spoluobčanov. Bol to dôležitý politický krok, ktorý otvoril novú kapitolu nielen vo vzťahoch s karpatskými Nemcami žijúcimi na Slovensku a v Nemecku, ale aj novú kapitolu v našich bilaterálnych vzťahoch.

Aj teraz na tomto mieste považujem za vhodné zdôrazniť: Vysídlenie karpatských Nemcov a kruté vojnové udalosti, ktoré tomuto poľutovaniahodnému aktu bezprostredne predchádzali, nepochybne patria k temným miestam našich dejín. Tieto temné miesta musia navždy zostať v našej pamäti, musíme poznať a nebáť sa priznať skutočnú pravdu o spoločnej minulosti. Len tak sa nám podarí zavŕšiť projekt slobodnej, mierovej, úspešnej a celistvej Európy.

Hlbokým uspokojením ma napĺňa skutočnosť, že dnes slovensko-nemecká relácia nie je zaťažovaná nespracovanými historickými témami, resp. – ako je tomu v iných prípadoch – pokusmi o ich politickú inštrumentalizáciu. Toto je potrebné opakovane zdôrazňovať. A na pozitívny odkaz viac ako osemstoročného spolužitia Slovákov a Nemcov upozorňovať predovšetkým mladú generáciu v našich krajinách.

Vo veľkej mozaike bilaterálnych vzťahov patrí kontaktom s karpatskými Nemcami, žijúcimi v Nemecku i na Slovensku, osobitné postavenie. Pokým v zahraničnej politike Slovenska možno rok 2011 – vzhľadom na dynamiku stykových aktivít najvyšších predstaviteľov – označiť za rok Nemecka, v bilaterálnych slovensko-nemeckých vzťahoch možno hovoriť o roku karpatských Nemcov. Iste sa o tom presvedčíte aj v priebehu zajtrajšieho dňa.

Vážený pán prezident,
v závere mi dovoľte, aby som v mene slovenských účastníkov tejto večere, no najmä v mene všetkých slovenských občanov, vyslovil úprimné želanie, aby ste sa u nás na Slovensku cítili ako doma. Verím, že už počas Vašich doterajších osobných kontaktov ste mohli nadobudnúť presvedčenie, že na Slovensku ste medzi skutočnými priateľmi, ktorí si blízky vzťah k Nemecku a nemeckému národu vysoko vážia.

Pripíjam na výnimočnosť vzájomných vzťahov našich krajín, na úprimné priateľstvo a trvalú spoluprácu našich národov - v stabilnej a prosperujúcej zjednotenej Európe.

Na zdravie!