Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na 40. ročníku národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková, 26. 4. 2007

Vážený pán starosta,
vážení členovia prípravného výboru a odbornej poroty,
vážení divadelní ochotníci,
milé dámy, vážení páni!

Umenie je prameňom, v ktorom človek hľadá zdroj novej vitality. Ako hovorí básnik – z ktorého si dobíjame naše citové baterky. V dňoch všedných i sviatočných. Umenie nám odkrýva to, čo v závale každodenných starostí akosi prehliadame. Ponúka nám tajomstvá krásy, cibrí náš vkus a estetické cítenie, prináša nové zážitky, skultúrňuje, zmravňuje a zušľachťuje nás. A pomáha nám aj žiť, prekonávať ťažké životné situácie. Zbližovať sa s ľuďmi, hľadať porozumenie medzi nimi, ale aj medzi národmi a civilizáciami.
Umenie a kultúra nás sprevádzajú od detstva až po neskoršie roky života.

Je len na nás, ako sa im otvoríme, čo urobíme preto, aby sme žili kultúrnejšie. Lebo umenie a kultúra, ktorú sme zdedili ako naše kultúrne dedičstvo, tu je. Je len na nás, v akom stave si ich zachovávame, ako ich udržiavame, rozvíjame, kultivujeme, odovzdávame novým generáciám. Aby umenie a kultúra boli živé medzi živými. Len tak pretrváva národ – svojou kultúrou a tradíciami. Jednou z výziev, ktoré sú pred dnešnou kultúrnou obcou, je – nájsť cesty ako urobiť naše bohaté kultúrne tradície príťažlivými, aktuálnymi a atraktívnymi. Najmä pre mladú generáciu.

Hlboko si vážim a skláňam sa pred prácou, ktorú pre slovenskú kultúru robia ochotnícke divadelné súbory. Obdivujem ich, vlastne vašu vitalitu. Veď pracujete a pôsobíte v zložitých podmienkach. Materiálnych i priestorových. Tvoríte a hráte z čistej lásky k divadlu. Keď som pred dvomi týždňami otváral novostavbu Slovenského národného divadla, myslel som aj na vás, slovenských divadelných ochotníkov.

Tak ako vaši predchodcovia stáli pri kolíske Slovenského národného divadla, pri jeho vzniku, tak aj vy ste pokračovateľmi ich diela. Veď čím by bolo slovenské divadelníctvo bez ochotníckeho zázemia? Pred časom jeden z divadelných teoretikov povedal, že národné divadlo je všade tam, kde sa hrá pre národ. Áno, národnú kultúru zveľaďujeme každý tam, kde pôsobíme, v prostredí, v meste či dedine, kde žijeme.

Teší ma, že na tejto reprezentatívnej prehliadke ochotníckych divadelných súborov súťažia svojimi predstaveniami súbory z východu aj západu Slovenska, zo severu a juhu, z okresných miest, ale aj z dedín. To je najlepším znakom toho, že ľudia majú o vaše umenie záujem a vážia si ho. Aj ja osobne vám chcem vyjadriť uznanie za to, že šírite kultúru, že posilňujete našu kultúrnosť. Že bojujete proti nekultúrnosti, ktorá na nás útočí zo všetkých strán.

Človek, ktorý stráca kultúru, svoju identitu a tradície, prichádza aj o príležitosť prežiť, zabojovať o dôstojný život pre všetkých. Hovorím to aj napriek tomu, že sa v súčasnosti zdôrazňuje najmä význam vzdelávania, vedy, inovácií, ale aj myslenia. Pretože nekultúrny človek je schopný použiť, presnejšie zneužiť nové poznatky aj proti človeku. A o taký svet nestojíme, ide proti našim predstavám. Aj v súčasnosti musia veda a umenie stáť blízko seba, navzájom sa inšpirovať.

Možno si v tejto chvíli myslíte, že by som to mal hovoriť iným, ktorí nesú väčší diel zodpovednosti za chod sveta. Hovorím to aj im. Záleží mi na tom, kam smerujeme, ako budeme (budete) zajtra žiť. Budúci čas sa vždy rodí z času prítomného. Milujte svoje divadlo, hľadajte v ňom aj naďalej krásu a múdrosť, ktoré nám prináša. Niet živšieho, bezprostrednejšieho a spontánnejšieho umenia, ako je umenie divadelné.

A nič nemení na význame tohto konštatovania ani fakt, že ho robíte len v ochotníckych podmienkach. Práve naopak. Svojou blízkosťou k životu ste možno autentickejší, než profesionáli. Stačí si spomenúť, aký význam zohrávalo divadlo vo vzdialenejšej i bližšej minulosti, v zložitom zápase o národné bytie, o národnú, slovenskú štátnosť.

Ďakujem Vám za udelenie pamätnej medaily Jána Palárika. Cením si ju, pretože mám hlbokú úctu k jeho práci pre slovenský národ a jeho kultúru. Jej udelenie si vážim o to viac, že je to v roku, ktorý je jeho jubilejný. Ale aj v roku, ktorý je jubilejným pre vašu, pre našu národnú prehliadku ochotníckeho divadla.

Želám Palárikovej Rakovej veľa dobrých inscenácií a výkonov, nezabudnuteľných umeleckých zážitkov. Ale aj veľa radosti z toho, čo robíte pre iných i pre seba. Ďakujem vám za skultúrňovanie Slovenska.

Ďakujem aj predstaviteľom obce a všetkým občanom Rakovej za úctu k svojmu slávnemu rodákovi a za vytváranie podmienok pre jeho návraty do rodiska.