Rok 2011

Prezident Ivan Gašparovič oslavuje 70. narodeniny

Prezident SR Ivan Gašparovič oslavuje svoje životné jubileum. K svojim sedemdesiatym narodeninám si podľa vlastných slov praje zjednotenú a pokojnú politickú scénu na Slovensku. „Na našej politickej scéne panuje nervózna atmosféra. Slovensko však potrebuje stabilitu a mojou snahou je o takúto stabilitu usilovať,“ zdôraznil prezident. Ako sa hlava štátu vyjadrila v rozhovore pre médiá, so svojím životom je spokojná.

Prezident sa po februárovej operácii bedrového kĺbu úspešne zotavuje, denne cvičí a zvláda aj svoje úradné povinnosti. "Po operácii sa cítim vo vynikajúcej kondícii, aj fyzicky aj psychicky a sami lekári hovoria, že veľmi rýchlo sa adaptujem znovu do fyzickej pohody," konštatoval na margo svojho zdravotného stavu Ivan Gašparovič. Ocenil prácu slovenských lekárov a vyjadril presvedčenie, že jeho rehabilitácia po operačnom zákroku nebude dlhá. Ako dodal, teší sa na návrat k niektorým športovým aktivitám, ktoré si pre boľavý kĺb musel odoprieť.

Na svojho jubilanta nezabudli ani pracovníci Kancelárie prezidenta, ktorí mu na čele s vedúcim kancelárie profesorom Milanom Čičom spoločne zablahoželali. Oficiálnu oslavu pre vyše 100 hostí z oblasti politického, spoločenského a kultúrneho života pripravuje Ivan Gašparovič vo štvrtok 31. Marca v bratislavskom hoteli Bôrik. Prezident republiky zároveň aj prostredníctvom médií ďakuje všetkým občanom a gratulantom, ktorí mu k jeho sedemdesiatke zablahoželali početnými listami a emailami. Ako dodal, „aj v mojom ďalšom pôsobení v úrade prezidenta budem klásť dôraz na potreby občana a aby sa život na Slovensku vyvíjal pozitívnym smerom.“

Ivan Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. Pochádza z učiteľskej rodiny. Na základnú školu chodil do Svitu, neskôr žili v Košiciach a v roku 1955 sa presťahovali do Bratislavy. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (1959 - 1964), v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave.

Od roku 1968 pôsobil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. Členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) bol od roku 1992, v júni 1992 bol zvolený za poslanca SNR za HZDS a stal sa predsedom Slovenskej národnej rady, neskôr Národnej rady SR. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

Po parlamentných voľbách v roku 1994 znovu vykonával funkciu predsedu NR SR (1994 - 1998). Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR. V júli 2002 založil Hnutie za demokraciu, ktorého sa stal predsedom. V roku 2002, po skončení volebného obdobia a práce v parlamente, sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. Prezidentom Slovenskej republiky sa Ivan Gašparovič po prvý raz stal v roku 2004 a po druhý raz zvíťazil v prezidentských voľbách 4. apríla 2009. Je prvým prezidentom SR, ktorý vykonáva funkciu súvisle dve päťročné funkčné obdobia za sebou. Ivan a Silvia Gašparovičovci sú manželmi 46 rokov, sú rodičmi dvoch detí, dcéry Denisy - inžinierky ekonómie a syna Iva - kardiochirurga, ktorý má s manželkou Anetou dvoch synov.

Prezident je držiteľom mnohých domácich ocenení a najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní. Významnou poctou je Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau mu udelil veľkovojvoda Luxemburského veľkovojvodstva Henri. Rad Izabely Kastílskej - Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I. Prezidentovi okrem iného patrí za zásluhy o vznik Slovenskej republiky Rad Andreja Hlinku I. triedy a podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.