Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča na 3. summite Rady Európy, Varšava 16. 5. 2005

Prejav prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča na 3. summite Rady Európy, Varšava 16. – 17. mája 2005


Vaša Excelencia, vážený pán predseda,
Vaše Excelencie, hlavy štátov a vlád,
vážený pán generálny tajomník,
dámy a páni,

mojou účasťou na tomto summite Slovensko chce deklarovať svoj podiel a súhlas na výsledkoch a záväzkoch tohto rokovania, ktoré by mali znamenať pokrok a rozvoj v demokracii európskeho spoločenstva. Chcem deklarovať záujem Slovenska byť pevným článkom tohto spoločenstva a potvrdiť zásadový postoj k dodržiavaniu našich záväzkov voči partnerom.
Pred pár dňami sme oslávili prvé výročie najmasívnejšieho rozšírenia Európskej únie, v rámci ktorého sa aj moja krajina stala aktívnym členom tohto zoskupenia, čo pre Slovensko znamená novú pozitívne znásobenú akceptáciu vo svetovej politike. Som si vedomý, že na tomto úspechu má značný podiel naše členstvo a spolupráca na pôde Rady Európy. Členstvo v tejto organizácii v mnohom prispelo k posilneniu základov, na ktorých sme stavali pri budovaní demokratického, právneho a sociálneho systému v našej krajine. Principiálnosť rovnosti a spravodlivosti pre všetkých občanov bez rozdielu, vláda práva a nestranných rozhodnutí bez politického kontextu, boli tými atribútmi, ktoré stanovili jednoznačnosť a zásadovosť pri ochrane spoločných hodnôt a úcte k ideám slobody, demokracie a ľudských práv.
Rada Európy sa stala záštitou nad ušľachtilými ideálmi demokracie, dala svojim členským krajinám hodnotné normy a s jej asistenciou je možné vytvoriť priaznivé prostredie, v ktorom budúcnosť Európy bude prísľubom prosperity, nádeje a spokojnosti. Úloha to nie je ľahká. Naplniť ju je možné len pri vytvorení rovnakých podmienok, najmä sociálnych, ekonomických, vzdelávacích, kultúrnych a politických. Vysoko oceňujeme, že členské štáty Rady Európy vyvíjajú maximálnu snahu na využitie fóra tejto organizácie, aby nachádzali zhodu na ceste k zachovaniu základných európskych hodnôt, ktorých obrazom je civilizovaný poriadok vyplývajúci z nášho bohatého európskeho dedičstva princípov a postojov.
Občania Slovenska poznajú Radu Európy vďaka Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a predovšetkým vďaka Európskemu súdu pre ľudské práva. Tento inštitút je strážcom a ochrancom ľudských práv a ja by som si veľmi prial, aby nemusel riešiť ani jedno podanie zo Slovenska. Ale ideálny svet neexistuje. Preto chcem svoje úsilie venovať tomu, aby aplikácia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v našej krajine bola maximálne účinná a spoľahlivá. Mienime tak prispieť k zachovaniu poslania Európskeho súdu pre ľudské práva ako jedinečného mechanizmu ochrany ľudských práv. Preťaženie a nízka efektívnosť súdu v princípe neguje jedno z práv, ktoré sám Európsky dohovor chráni. V zdokonaľovaní ochrany ľudských práv na Slovensku vidím veľkú výzvu, ktorej naplnenie bude pokrokom pre slovenskú občiansku spoločnosť, ale aj pre samotný európsky civilizačný priestor. Naviac nie je naším záujmom, aby Európsky súd pre ľudské práva suploval naše domáce kontrolné mechanizmy, a preto Slovenská republika sústredene pracuje na zdokonaľovaní národného systému ochrany ľudských práv. Podporujeme reformné opatrenia na odbremenenie súdu, ktoré boli nedávno schválené na 114. Výbore ministrov Rady Európy.
Vo viere, že Protokol č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pomôže zlepšiť situáciu Európskeho súdu pre ľudské práva, som počas tohto summitu odovzdal ratifikačnú listinu k protokolu a prispel tak k pokroku v riešení obtiažnej situácie súdu. Uvedomujem si samozrejme, že ratifikácia a nadobudnutie platnosti tohto protokolu samé osebe nestačia. Takisto nesystémová pomoc peniazmi, ktorých nikdy nie je a nikdy nebude dosť, nie je ideálnym riešením. Najvýhodnejšie, najefektívnejšie i najmorálnejšie riešenie je ukryté priamo v nás. Nachádzajme ho v úcte k človeku a jeho právu na spravodlivé, čestné a ľudské zaobchádzanie. Snažme sa, aby každodenná ochrana ľudských práv nebola len utópia, o ktorej sa horlivo píše v učebniciach a zápalisto rozpráva na konferenciách. Musíme brať ochranu ľudských práv za bezpodmienečnú realitu, ktorá nemá žiadnu alternatívu. Preto oceňujem záujem štátov Rady Európy pomáhať ochrane ľudských práv dohodou prijímať normy, ktorých dodržiavanie je základným predpokladom k dosiahnutiu želaného cieľa.
Taktiež dôsledné a dobromyseľné plnenie rozsudkov považujeme za samozrejmosť. Rešpektovanie Európskeho dohovoru o ľudských právach a rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva predstavuje aplikáciu princípu „rule of law“ v praxi. Snažíme sa tento princíp uskutočňovať prijímaním niekedy i progresívnej legislatívy. Veríme, že naša snaha prinesie ovocie vo forme zníženého počtu porušení v našej krajine
Dnešná doba prináša so sebou nové výzvy, ktoré nútia demokratické štáty stále k hlbšej a intenzívnejšej spolupráci v záujme zachovania bezpečnosti a prosperity našich obyvateľov. Nemôžem sa preto nevyjadriť k otázke terorizmu a boja proti organizovanej kriminalite. V čase vzniku Rady Európy boli tieto hrozby takmer neznáme a mechanizmy multilateralizmu minulého storočia sa dnes ukazujú ako neúčinné. Vysoko hodnotím, že aj keď úlohou Rady Európy nie je venovať sa otázkam regionálnej alebo svetovej bezpečnosti, hrozba medzinárodného terorizmu nenecháva ani Radu Európy pasívnou. Chcem vyjadriť potešenie nad skutočnosťou, že členské štáty Rady Európy boli schopné sa dohodnúť na spoločných postojoch k desivému fenoménu posledného obdobia – k terorizmu. Aj tento summit prináša v podobe Dohovoru o boji proti terorizmu, veľmi dúfam, užitočný a dôležitý nástroj k potieraniu teroristických atakov a hlavne k ich prevencii.
Chcem Vás v tejto súvislosti uistiť, že Slovenská republika berie záležitosti svetového mieru a bezpečnosti veľmi vážne. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že sme pripravení prispieť aj svojim podielom a aktivitami k plneniu mandátu hlavného orgánu zodpovedného za svetový mier a bezpečnosť - Bezpečnostnej rady OSN, počas obdobia v rokoch 2006 – 2007, kedy sa uchádzame o post nestáleho člena.
Vážení prítomní,
významný slovenský diplomat a štátnik Milan Hodža ešte v prvej polovici 20. storočia povedal: „Treba vidieť, že na stavbe novej Európy sa budú podieľať nielen jednotlivé európske krajiny, ale najmä ich spoločný potenciál, ktorý je jedným z neodškriepiteľných oporných pilierov nadchádzajúceho mieru.“ Dnes, na začiatku 21. storočia, môžeme potvrdiť pravdivosť a víziu jeho slov. Verím, že Európu v zjednotenej podobe, na spoločných princípoch Európskej únie a Rady Európy, čaká oživenie jej globálneho postavenia a nové tisícročie potvrdí výnimočnosť nášho kontinentu. Som presvedčený, že sa vyformuje nová generácia sebavedomých a hrdých Európanov, ktorá na hodnotách duchovného bohatstva rôznorodých európskych kultúr dospeje k životu v mieri a spravodlivosti.
Podporu k týmto myšlienkam nachádzam aj v pripravených dokumentoch, vo Varšavskej deklarácii a Akčnom pláne, kde sa načrtáva možnosť zabezpečiť vzájomne výhodnú komplementaritu existencie európskych štátov vo viacerých medzinárodných zoskupeniach, ako je okrem Rady Európy a Európskej únie aj OSN či OBSE. Jednotlivé členstvo v týchto organizáciách by nemalo predstavovať obmedzenie našich národných záujmov, ale naopak, malo by sa stať silným nástrojom na ich rozvinutie. Chceme dosiahnuť, aby nová Európa bola funkčná, pružná a najmä účelná. Nesmieme pritom zabúdať, že centrom našej pozornosti a adresátom našich rozhodnutí musí byť v konečnom dôsledku občan. Práve on od nás očakáva, že budeme zodpovednými obhajcami civilných a demokratických záruk, ktoré dnešná moderná a štandardná spoločnosť musí zabezpečiť, lebo spravodlivosť, ľudské práva a ochrana demokracie prináležia k základným elementom európskej spoločnosti.
Budujme taký demokratický systém, ktorý ráta s aktívnou účasťou občanov na spoločenskom dianí a vyznačuje sa novými formami sociálnej súdržnosti, ochranou a starostlivosťou o spoločnosť na základoch solidarity, rovnoprávnosti a zodpovednosti.
Vážení prítomní,
keď sa v roku 1993 konal vo Viedni 1. summit Rady Európy, bola Slovenská republika jej novým členom. Druhý summit Rady Európy v roku 1997 sme zažili ako krajina, ktorú Rada Európy ešte intenzívne a aj s istou dávkou nedôvery monitorovala. Dnes, pri 3. summite Rady Európy, sme plnoprávnym členom euro-atlantických štruktúr, ktoré považujeme za najlepšie možné prostredie pre svoj ďalší rozvoj a prosperitu. Chceme dokázať, že Slovensko je schopné a pripravené niesť svoj podiel zodpovednosti za vytvorenie podmienok pre stabilný a slobodný rozvoj občanov a národov Európy. Zásadné geopolitické zmeny, ku ktorým na našom kontinente dochádza, však ovplyvňujú výrazným spôsobom nielen také mladé európske demokracie ako je tá naša. Je nanajvýš nevyhnutné spoločne sa postaviť k rozhodnutiu o spoločensko-politickom smerovaní našich krajín. Rada Európy by mohla byť tým exkluzívnym priestorom, kde by jasnú prioritu dostali oblasti venované ochrane ľudských práv a podpore demokratických princípov. Slovensko vyslovuje podporu jednoznačnému vymedzeniu zamerania Rady Európy, ktorá v synergii s partnerskými medzinárodnými organizáciami, za ktoré považujem v súčasnosti predovšetkým OBSE a Európsku úniu, posilní demokraciu a stabilitu Európy.

Ďakujem za pozornosť.