Prezident SR - Foto archív Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil na konferencii „Slovensko v zrkadle európskeho sociálneho modelu

Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil na konferencii „Slovensko v zrkadle európskeho sociálneho modelu

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prevzal záštitu nad konferenciou, ktorá reflektovala pozíciu Slovenska v kontexte európskeho sociálneho modelu. Konferenciu organizovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a bola na nej prítomná aj rezortná ministerka Viera Tomanová.

Náš najvyšší predstaviteľ vystúpil na konferencii s príhovorom, v ktorom analyzoval problém, do akej miery štát má alebo by mal zasahovať do riadenia sfér ľudskej činnosti najmä v oblasti sociálnej politiky a zdravotníctva.

V krátkom priemete reformného procesu u nás konštatoval, že „na Slovensku sa začali presadzovať obrovské majetkové a príjmové rozdiely, príkre sociálne nerovnosti. Neobišla nás chudoba, o ktorej sociológovia hovoria, že je dedičná. Máme početné skupiny sociálne vylúčených, doslova „triedu“ s podpriemernými príjmami, dôchodcov, zástup nezamestnaných a nízko kvalifikovaných pracovníkov. Aj preto, že životné náklady najmä v prvých rokoch transformácie rástli príliš rýchlo, no príjmy príliš, príliš pomaly, „ uviedol Ivan Gašparovič.

V príhovore ďalej konštatoval, že štát sa vo fáze transformácie začal prirýchlo vzdávať národného bohatstva, čoho dôsledkom je zápas s dôsledkami zúženia štátnej politiky na ekonomiku. Zdravý vývoj hospodárstva postupne po roku 2006 podľa vyjadrení hlavy štátu mení sociálnu situáciu občanov. „ Výsledky rastu sa začali premietať do riešenia sociálnej situácie obyvateľstva. Zvyšuje sa miera zamestnanosti, ale rast reálnych priemerných miezd ešte stále nekopíruje rast produktivity práce. Rýchlejšie ako rástli priemerne mzdy, rástli reálne a starobné dôchodky. Polepšilo sa aj domácnostiam. Rast príjmov voči výdavkom sa zväčšil. Rast priemernej mzdy v zdravotníctve, poľnohospodárstve, sociálnych službách a školstve bol nad priemernom rastu v SR. Naznačuje to postupné vyrovnávanie extrémnych mzdových rozdielov v týchto odvetviach v porovnaní s priemyslom. Prijaté zákony v sociálnej oblasti po roku 2006 neznížili výkonnosť slovenského hospodárstva, podnietili kladný vplyv na sociálny status obyvateľstva,“ povedal slovenský prezident.

Zároveň však dodal, že úspechy hospodárskeho pokroku nás nezbavujú zodpovednosti za sociálny pokrok, pretože bez sociálneho pokroku sa prínosy ekonomického pokroku vyčerpajú skôr či neskôr. „Preto musíme vkladať svoje sily a prostriedky aj do znalostného a sociálneho rozvoja Slovenska. Vyváženosť týchto vkladov je predpokladom, že sme sa nezmýlili, ak sme prijali spoločnú európsku cestu – cestu otvorenosti a zbližovania,“ povedal prezident SR.

Podľa vyjadrenia vysokých štátnych predstaviteľov Francúzska, ako predsedajúcej krajiny Európskej únie, rok 2008 má byť rokom obnovovania sociálnej Európy. Komisia a francúzske predsedníctvo EÚ to deklarujú ako prioritu na rok 2008. Aj preto francúzsky prezident opakovane zdôrazňuje, že chce Európu viac ochranársku. „Aj Slovensku v prvom rade ide o harmonicky rozvíjajúcu sa spoločnosť. Teda aj solidárnu a sociálne súdržnú. Bez nich sa projekt spoločného európskeho domu môže duchovne i geneticky začať vyprázdňovať. Lenže to vedie náš starý kontinent k osídleniu bez Európanov, teda i bez nás. A takáto hrozba tu je,“ povedal vo svojom vystúpení Ivan Gašparovič. Venoval sa aj téme medzigeneračnej solidarity s ohľadom na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.

“Reformný proces, podľa môjho názoru, zlyhal vo vypracovaní scenára dlhodobého financovania dôchodkového systému ako celku. Istý pozorovateľ to vyjadril takto: vo financovaní verejného dôchodkového piliera sa objavila veľká diera a nikto nepovedal verejnosti, ako sa bude táto diera dať po čase „zaplátať“. Ak k tomu pridáme, že predchádzajúca vláda odložila bokom aj viac ako milión súčasných dôchodcov, tzv. starodôchodcov a invalidov, potom musím povedať, že náprava zle nastaveného systému je poriadne horúcim zemiakom. No úžitok z neho nebude mať, tak ako zodpovednosť zaň nenesie – len súčasná vláda,“ uviedol prezident SR.

Konštatoval, že ideálny dôchodkový systém neexistuje. Existujú však systémy, ktoré znižujú riziká súvisiace so sociálnym vylúčením celých skupín starších občanov a dokážu akumulovať zdroje i na budúce výdavky. „Mňa oslovujú niektoré severské systémy. Lebo, podľa môjho názoru, dominantnými aspektmi dôchodkového systému sú, a aj v budúcnosti budú: medzigeneračná a príjmová solidarita.“

Ivan Gašparovič zastáva názor, že základom našej sociálnej politiky musí byť rozvojová a efektívna rodinná politika. Na margo otvorenej témy sociálneho štátu uviedol, že by to mal byť životný priestor, v ktorom človek žije rád, netvorí hodnoty pod tlakom sociálnej neistoty, nemá existenčné problémy s napĺňaním svojich základných životných potrieb. Podľa jeho slov sa predchádzajúcej vláde podarilo minimalizovať štátnu intervenčnú politiku. Predajom strategických podnikov a stratou rozhodujúceho vplyvu na pracovný trh sa zvolila politika lacnej práce. Aj pomerne vysoký hospodársky rast, ktorý naša ekonomika dosahuje, je vo veľkej miere výsledkom lacnej práce.

Ivan Gašparovič zastáva názor, že Európska únia je schopná zdolať súčasné výzvy vtedy, ak využije svoj ekonomický, vedomostný, vedecký a hlavne ľudský potenciál. „Ak sa čelom postaví k výzvam, ktoré dnes produkujú rýchlo rastúce ekonomiky na Východe. Potenciál na to Európska únia má. Ako inštitucionálna moc sa však bude musieť viacej priblížiť svojim občanom, ich problémom. Ak to dokáže, potom bude môcť, okrem inštitucionálnych otázok, riešiť – a to rázne a systémovo! – aj ekonomické, energetické, surovinové, potravinové a ďalšie naliehavé problémy, medzi nimi aj rastúce sociálne problémy. Ak občania príjmu Európsku úniu za svoju, potom prijmú za svoje aj jej problémy a riešenia, „ dodal Ivan Gašparovič v závere príhovoru na konferencii o európskom sociálnom modeli.

Podľa jeho slov naše problémy však nevyrieši nejaké anonymné spoločenstvo.“ Je predovšetkým na nás, ako zvládneme nároky na život my sami, „ uviedol na záver príhovoru spolu so želaním, aby závery konferencie viedli aj ku konkrétnym realizačným krokom.