V Macedónsku sa začal 15. summit hláv štátov stredoeurópskeho regiónu

15. summit stredoeurópskych prezidentov v Ochride otvoril prezident hostiteľskej krajiny Branko Crvenkovski. Na schôdzku pricestovalo sedemnásť hláv štátov z regiónu strednej Európy i blízkeho okolia. Osobitným hosťom summitu je turecký prezident Abdullah Gül.

Prezident Branko Crvenkovski vyzdvihol význam tohto každoročného tradičného stretnutia hláv štátov, ktoré otvára priestor na diskusiu o víziách a budúcnosti dynamicky rastúceho stredoeurópskeho regiónu. Hlavným odkazom pätnásteho summitu v Ochride má byť výzva zjednocovania, ako prirodzená reakcia na dlhé desaťročia rozdelenia kontinentu. „Západný Balkán ešte nie je definitívne stabilizovaný a tento moment netreba podceňovať“, uviedol na margo potreby integrácie balkánskych štátov do euroatlantických štruktúr macedónsky prezident. „Len úspešné a demokratické krajiny majú šancu integrovať sa do EÚ“, povedal hostiteľ v úvodnom prejave. Prezident Crvenkovski poukázal na to, že Macedónsko splnilo všetky podmienky pre vstup do NATO a len kvôli „nešťastným okolnostiam“ Grécko zablokovalo jeho integráciu. Macedónska hlava štátu vyslovila presvedčenie, že spor s Gréckom kvôli názvu krajiny sa podarí vyriešiť a že táto balkánska krajina do NATO i EÚ vstúpi.

Prezident Slovinska, predsedníckej krajiny EÚ, Danilo Turk uviedol, že: „Európska únia nemôže vytvárať z Balkánu čiernu dieru Európy a že krajiny západného Balkánu potrebujú európsku perspektívu.“ Podľa neho Macedónsko smeruje do únie a verí, že problém z názvom si Macedónci a Gréci nakoniec vyriešia. Podľa Turka Európska únia musí posilniť svoju pragmatickú stránku a pokračovať v procese rozširovania.

Na prvom plenárnom zasadnutí vystúpil aj chorvátsky prezident Stipe Mesič, ktorý podporil myšlienku rýchlejšieho rozširovania únie.

Hlava Českej republiky Václav Klaus uviedla, že názov Macedónska by nemal byť prekážkou pre jeho integráciu do EÚ a NATO. Zároveň vysvetlil zdržanlivý postoj Česka k uznaniu Kosova, ktoré česká vláda podmienila „širokou verejnou podporou“ pre tento prípadný krok.

Maďarský prezident László Sólyom uviedol, že Lisabonská zmluva je „istým východiskom pre Európu“. Podľa neho treba dať perspektívu členstva v EÚ všetkým krajinám Európy, vrátane západného Balkánu.

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prednesie svoj prejav na zajtrajšom druhom plenárnom zasadnutí. Vo svojom vystúpení slovenský prezident podporí víziu zjednocovania Európy, pričom zdôrazní potrebu integrácie krajín západného Balkánu do EÚ. Ivan Gašparovič na summite v Ochride vyjadrí aj postoj Slovenska k nezávislosti Kosova. V príhovore zároveň odmietne spájanie integrácie Srbska do EÚ s jeho postojom ku Kosovu.

Idea neformálneho politického fóra prezidentov strednej Európy vznikla v septembri 1993 v rakúskom Salzburgu, kde prezident Rakúskej republiky Thomas Klestil hostil hlavy štátov z Nemecka, Maďarska a Českej republiky. Nasledujúci rok bol summit prezidentov v Českej republike rozšírený o partnerov zo Slovenska, Poľska a Slovinska. Odvtedy sa k Stredoeurópskej iniciatíve pripájali ďalšie hlavy štátov. Slovensko organizovalo summit v roku 1998 v Levoči, kedy hostiteľom bol prezident Michal Kováč.

Prezident SR Ivan Gašparovič v rámci programu absolvuje aj bilaterálne rokovania s tureckým prezidentom Abdullahom Gülom a srbským prezidentom Borisom Tadičom. Zajtra slovenský prezident svojim prejavom otvorí druhé plenárne zasadnutie.