Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Slávnostných spomienkových službách Božích pri príležitosti vyvrcholenia a ukončenia Roka Jozefa Miloslava Hurbana, Hlboké 22. 2. 2008

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážená pani podpredsedníčka Národnej rady a poslanci NR SR,
vážený pán predseda Trnavského samosprávneho kraja,
vážený pán generálny dozorca evanjelickej cirkvi augsburského vyznania,
milí občania Hlbokého,

Štyri generácie Slovákov sa narodili a zomreli od pamätného 21. februára 1888. 120 rokov je dlhá doba, je to čas, ktorý preverí trvácnosť diela každého človeka.

Môžeme s hrdosťou a veľkou dávkou obdivu povedať, že Jozef Miloslav Hurban, evanjelický duchovný, farár v Hlbokom, bol tvorcom veľkého diela.

Toto dielo, dielo boja za národné práva a sebaurčenie, pri zrode ktorého stáli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža a ďalší generační druhovia, pretrvalo generácie, rozvinulo sa a našlo svoje naplnenie v slobodnom, demokratickom a právnom štáte, Slovenskej republike.

Ak chceme hovoriť o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, musíme nevdojak hľadať slová len medzi superlatívmi. Hurban bol všestrannou osobnosťou a ovplyvnil národný život v mnohých oblastiach. Bol Hurban politik, Hurban spisovateľ, Hurban novinár, vydavateľ a redaktor, Hurban vojak a Hurban kňaz. Bol neúnavným organizátorom národného života a národného hnutia. Bol osobnosťou silnej vôle a nevšednej odvahy.

V otázkach uplatnenia a vydobytia národných práv Slovákov nepoznal kompromis.

Vďaka jeho pevnému a neochvejnému postoju, jeho morálnej a osobnostnej autorite sa slovenský politický život vyhranil a vykryštalizoval. Myslenie a politika šovinistickej maďarskej vládnucej vrstvy v druhej polovici 19. storočia sa odcudzili Slovákom. Plameň národného uvedomenia a národného hnutia, zažatý Hurbanom zahorel v srdciach matičnej, či hlasistickej generácie, ale aj v ľudovom a sociálnodemokratickom hnutí.

Slováci hľadali a našli východisko z národného a sociálneho útlaku, keď sa rozišli so štátom, ktorý im nebol ochotný a schopný vytvoriť elementárne podmienky pre ich národný rozvoj.

Ako politik presiahol dobu, v ktorej žil. Bol spoluautorom oboch národnopolitických programov Slovákov v 19. storočí, tak Žiadostí slovenského národa z meruôsmeho roku, ako aj Memoranda národa slovenského z roku 1861. Tento program pretrval až do prvej svetovej vojny, po ktorej Slováci získali možnosť svojho ďalšieho slobodného rozvoja v Československej republike. Bol jedným z tých, ktorým ďakujeme za spisovný jazyk, štúrovskú slovenčinu. Kodifikovaná slovenčina spojila a zjednotila Slovákov, predtým rozdelených jazykovo a konfesionálne do niekoľkých táborov.

Je pre nás stále živým vzorom zásadovosti a oddanosti veci. Do slovenského verejného života, politického a konfesionálneho myslenia, do vedeckej a literárnej práce i publicistiky prinášal nový spôsob kritickej náročnosti, hurbanovský štýl polemiky. Bol všeobecne známy svojím umením viesť zásadné a vecné spory. Pre svoje nezmieriteľné postoje bol prenasledovaný, väznený a pokutovaný. V revolučných rokoch musel opustiť svoju vlasť, pretože nemohol uniknúť pred svojím svedomím a zodpovednosťou brániť slovenskú vec. Aj so zbraňou v ruke. Farár so šabľou.

Každý duchovný ovplyvňuje jedinečným spôsobom svet okolo seba. Svojím životom, príkladom, voľbou ciest hlásania a šírenia viery, vnímania Božieho Slova, ako aj osobným prístupom k ľuďom. Hurban, ale aj mnohí ďalší evanjelickí kňazi vtlačili svoju nezmazateľnú pečať evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Táto cirkev, verná ich odkazu, bola a je pevným pilierom formovania národnej identity a liahňou osobností, držiacich a preberajúcich štafetu národného hnutia.

Hurbana si vážime aj ako zástancu slovanskej vzájomnosti, ktorej myšlienka progresívne stimulovala rozvoj národných hnutí slovanských národov strednej a južnej Európy.

Súčasťou Hurbanovho odkazu je aj jeho zápas proti sebectvu, hmotárskym záujmom, nezáujmu o národné a kultúrne veci. Podporoval sociálnejšie správanie v čase nastupujúceho trhu voľnej súťaže, hlásal vyšší citový a spoločenský princíp v ľudskom konaní.

Dôveroval zdravým silám a hodnotám, ktoré predstavuje pospolitý ľud. Pre tento ľud neúnavne a odvážne bojoval za národnú rovnoprávnosť a spravodlivosť.

Boj za naplnenie ideálov rovnoprávnosti a sociálnej spravodlivosti je nepretržitý proces. Jeho podoby sa menia s ohľadom na okolnosti a dejinné súvislosti, ktoré podliehajú zmenám, ale podstata zostáva. Tou podstatou je ochrana národných a ľudských práv.
Rok Jozefa Miloslava Hurbana bol skvelou príležitosťou pripomenúť si jeho zásluhy o slovenskú politiku, kultúru a duchovný život. Vzdali sme úctu tejto veľkej osobnosti nášho národa. Všetky obce a mestá, kde počas svojho života Jozef Miloslav Hurban pôsobil, mu vzdali poctu svojím podujatím. Tým ukázali sebe aj svetu, že nezabúdajú na tohto velikána slovenských dejín.

Oslávili sme dôstojným spôsobom obe jeho životné jubileá.

Manifestovali sme tým vernosť jeho myšlienkam, ktoré sú pre nás neustálym prameňom inšpirácie – slúžiť verne a oddane národu, všetkým občanom tejto krajiny, Slovenskej republiky.