Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prijal podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Hlavnou témou rozhovoru bol euroval. Hlava štátu mala záujem o objektívnu informáciu o pozícii Slovenskej republiky v EÚ po dlhodobých názorových a postojových turbulenciách uprostred našej vládnej koalície, „kedy sa u nás vedie nie plodná debata o tom, či podporíme alebo nepodporíme euroval, " uviedol prezident. Vyslovil názor, že aj občania už sú zmätení z protichodných informácií, ktoré na tému euroval dostávajú.
Ivan Gašparovič apeloval, že v tomto prípade „už nejde o záujem politických strán, ale o záujem EÚ a myslím si ,že v v prvom rade ide o záujem Slovenska – aby nebolo vyčlenené z európskej rodiny, " uviedol prezident. Opakovane prízvukoval, že do EÚ sme sa usilovali vstúpiť, nikto nás do únie neintegroval nasilu, museli sme pre členstvo splniť náročné kritériá a „zaviazali sme sa k plneniu všetkého, čo z tohto členstva vyplýva.“
Ivan Gašparovič zdôraznil, že Slovensko doteraz z členstva v EÚ profitovalo a získalo omnoho viac ako poskytlo. „Preto som vyzval všetky politické strany k solidarite a k spoločnému rozhodnutiu podporiť euroval,“ uviedol prezident. Doplnil, že problém nespočíva v tom, že by musel presviedčať politické strany, ktoré sú v parlamente,“ale že musíme presviedčať len jednu z politických strán a že musíme presviedčať možno len jedného politika a to je predseda Národnej rady SR. A aby slovenská zahraničná politika, aby Slovensko mohlo prosperovať v rámci EÚ záviselo na jednom človeku, nepovažujem za dobré, „ povedal prezident. Aj po stretnutí s podpredsedom Európskej komisie vyzval Richarda Sulíka k opätovnému rokovaniu, aby zvážili dopady, ktoré by nastali v prípade pozitívneho alebo negatívneho stanoviska k eurovalu.
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič sa stotožnil s prezidentovými slovami a vyjadril želanie, aby „Slovensko tak ako vždy doteraz potvrdilo proeurópske cítenie a smerovanie," povedal. Uviedol tiež, že Slovensko sa v rámci EÚ dostalo do negatívnych konotácií v politickej, mediálnej i spoločenskej rovine a „musím povedať, že sa dramaticky zahráva so svojou dôveryhodnosťou.“ Zdôraznil, že vynaloží všetko úsilie, aby presvedčil politických lídrov o tom, že Slovenská republika je schopná niesť globálnu zodpovednosť, ktorú nesie ako člen eurozóny; že je schopná prijímať rozhodnutia, ktoré sú kľúčové už nielen pre slovenskú, európsku, ale aj globálnu ekonomiku.
Maroš Šefčovič pripomenul zodpovedný prístup pri schvaľovaní eurovalu zo strany ostatných členských krajín EÚ a to i napriek tiež nejednoznačných názorom na túto otázku vo vnútri týchto krajín. „Všetci ostatní partneri cítia dôležitosť tohto rozhodnutia, ktorým sa snažíme odvrátiť prípadnú ďalšiu recesiu a nebolo by dobré, keby Slovensko – vo svojej krátkej histórii v eurozóne- prevzalo na seba zodpovednosť a bremeno toho, že by bolo spúšťačom veľmi dramatických ekonomických scenárov, ktoré si neželáme,“ uviedol Šefčovič.
Podpredseda Európskej komisie zároveň na pôde Prezidentského paláca apeloval na slovenské politické špičky, aby v tejto situácii hľadali riešenie a našli potrebnú väčšinu na schválenie eurovalu.