Prípitok prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, na slávnostnej večeri podávanej prezidentom Chorvátskej republiky Ivom Josipovićom, Záhreb 11. 7. 2012

Vaša Excelencia, vážený pán prezident,
vážená pani Josipovićová,
ctení hostia, dámy a páni,

s poteším som prijal, spolu s manželkou Silviou, Vaše pozvanie na návštevu krajiny, o ktorej mnohí hovoria ako o mojej „druhej domovine“. A ja nenamietam. Lebo do Chorvátska prichádzam veľmi rád a pomerne často. Nielen preto, aby som si pripomenul svoje korene a časť mojich predkov, ale aj preto, aby som mohol obdivovať skutočne impozantný pokrok Vašej krajiny v oblasti celospoločenských reforiem a európskej integrácie. Každý, kto prešiel v ostatných dvadsiatich rokoch zložitým procesom transformácie spoločnosti, dobre vie, že to vôbec nie je jednoduché, ba ani bezbolestné. Nikdy si neodopriem ani úchvatný pohľad na prírodné krásy Chorvátska, osobitne jeho jadranské pobrežie. V tomto ohľade boli nebesia k Chorvátom veľkorysé!

Naša minulosť, prítomnosť aj budúcnosť sa navzájom doslova prelínajú. Bohatá spleť kontaktov v minulosti vytvorila pevný základ našich súčasných vzťahov. Poznajúc Vašu históriu i Váš národ, pán prezident, som presvedčený, že dlhodobo pevná väzba a spolupráca medzi našimi krajinami sa bude i ďalej dynamicky rozvíjať, predovšetkým v prospech občanov oboch našich štátov.

Vzťahy medzi Slovákmi a Chorvátmi sa formovali a rozvíjali niekoľko storočí. Určite mi dáte za pravdu, vážený pán prezident, že Chorvátom hlboko utkveli v pamäti mená Slovákov, ktorí prispeli k rozvoju Vašej krajiny i našich spoločných vzťahov. Spomeniem len niektorých z nich: zakladateľ Matice slovenskej a spoluzakladateľ Matice chorvátskej Štefan Moyses, ďalší spoluzakladateľ Matice chorvátskej a prvý záhrebský arcibiskup Juraj Haulík, jazykovedec Bohuslav Šulek, či lekár a spisovateľ Martin Kukučín. Opačným smerom: v dejinách Slovenska má nezastupiteľné miesto chorvátsky cirkevný hodnostár, diplomat a renesančná osobnosť Antun Vrančić. Aj zásluhou učiteľov a študentov z Chorvátska sa Trnavská univerzita stala v 16. a 17. storočí dôležitým centrom vzdelávania v regióne strednej Európy. Nemožno opomenúť ani prínos, ktorý rozvoju našich vzťahov dali obe krajanské komunity – Chorváti na Slovensku a Slováci v Chorvátsku, ktorí žijú vo svojom „druhom“ domove kontinuálne od 16., resp. 18. storočia.

Súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Chorvátskom pokladám za výborné. Politický dialóg ústavných činiteľov je na vysokej úrovni, a to tak z hľadiska obsahu, ako aj frekvencie stretnutí. Rovnako rastie naša hospodárska spolupráca, pričom cítime, že máme obojstranný záujem o jej ďalšie rozširovanie. Státisíce Slovákov každoročne navštevujú Vašu nádhernú krajinu. Upevňuje to blízkosť oboch národov a kontakty na občianskej úrovni. Chorvátsko vnímame ako dôveryhodného partnera v Severoatlantickej aliancii. A tešíme sa, že o necelý rok ho budeme môcť privítať aj v Európskej únii, ako plnoprávnu členskú krajinu. Verím, že ratifikačný proces prístupovej zmluvy s Vašou krajinou prebehne hladko vo všetkých členských štátoch, teda tak, aby Chorvátsko mohlo vstúpiť do únie v súlade s plánom – k 1. júlu 2013. V tejto súvislosti s potešením pripomeniem, že v histórii našich vzťahov ostane navždy zapísané, že Národná rada Slovenskej republiky bola vôbec prvým parlamentom v členských štátoch Európskej únie, ktorý schválil prístupovú zmluvu s Chorvátskom. A ja mám česť byť prvou hlavou členského štátu únie, ktorá svojim podpisom túto ratifikáciu potvrdila.

Vážený pán prezident, ubezpečujem Vás, že Slovensko je pripravené s Chorvátskom aktívne spolupracovať aj na pôde inštitúcií Európskej únie, vrátane zdieľania našich skúseností, ktoré sme ako členská krajina doposiaľ nadobudli. Naše partnerstvo a spolupráca tak získajú nový rozmer, čo je osobitne dôležité aj s ohľadom na náročné výzvy, ktorým únia aktuálne čelí, a s ktorými sa musíme spoločne popasovať. Dôraz malých a stredných členov únie na dodržiavanie vlastných pravidiel spoločenstva pri príprave a prijímaní rozhodnutí musí byť výraznejší než doteraz, a to zvlášť v kontexte silnejúcej, a zjavne nevyhnutnej snahy o prehĺbenie európskej integrácie.

Som si istý, že členstvo Chorvátska v Európskej únii bude pozitívne vplývať aj na ambície ďalších krajín v regióne západného Balkánu. Váš úspech sa takto stáva silným impulzom pre realizáciu reforiem s cieľom stabilizovať, demokratizovať a ekonomicky povzniesť tento ťažko skúšaný región. Aj keď Európska únia, a hlavne eurozóna, prežíva v súčasnosti najzložitejšie obdobie od svojho vzniku, vôbec to neznamená, že by myšlienka európskej integrácie a jej príťažlivosť principiálne oslabla.

Jeden z najvýznamnejších politických mysliteľov 20. storočia, vizionár a otec paneurópskej myšlienky, gróf Richard Coudenhove-Kalergi, v predslove k svojej knihe „Pan-Európa“, z roku 1923, jasnozrivo napísal: „Jediná sila, ktorá môže uskutočniť Pan-Európu, je vôľa Európanov; jediná sila, ktorá môže Pan-Európu udržať, je vôľa Európanov“. Plne to platí aj dnes, a ubezpečujem euroskeptikov, že v Európe máme takú vôľu.

V tejto súvislosti by som chcel, vážený pán prezident, oceniť a vyzdvihnúť Váš osobný prínos k jasnej medzinárodnej profilácii Chorvátskej republiky ako dôveryhodného a stabilného partnera. Vaše principiálne postoje a osobnostnú integritu považujem za silnú garanciu slobody a demokratického vývoja, a to s pozitívnym dopadom nielen na Chorvátsko, ale aj na širší región juhovýchodnej Európy.

Vážený pán prezident,
dovoľte mi pozdvihnúť túto čašu a pripiť na Vaše zdravie, na zdravie Vašej pani manželky, na úspechy a prosperitu Chorvátskej republiky, na jej európsku budúcnosť, na priateľstvo medzi našimi štátmi a občanmi, na zdravie všetkých prítomných.