Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil na konferencii o hospodárskej kríze

Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil na konferencii „Zvýšenie súčinnosti v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy na Slovensku“

Na konferencii bol prítomný aj premiér Robert Fico. Náš najvyšší predstaviteľ vystúpil s prejavom, v ktorom zdôraznil, že posilňovanie ekonomického rozmeru zahraničnopolitických aktivít prezidenta je jednou z priorít, ktoré si vytýčil pri nástupe do funkcie v r. 2004.

Prezident Ivan Gašparovič podčiarkol, že „medzinárodné vzťahy vošli do nervóznejšieho obdobia svojho vývoja. Svet zneistel, pretože zisťuje a uvedomuje si, že nemá pripravené rýchle a zaručene účinné lieky na všetky svoje choroby a zlyhania. Je očividné, že terajší vývoj vo svete naznačuje odchod od neoliberálneho prístupu k riadeniu hospodárstva a sociálnych vecí, v ktorom dominoval finančný kapitál. Zároveň sme svedkami a dokonca spolutvorcami začiatku transformácie ekonomického modelu smerom k dôrazu na reálnu výrobu a obchod, tzn. k oblasti, kde sa tvoria reálne, nie virtuálne hodnoty.

Toto je dobrá správa. Horšia je, že nevieme odhadnúť dĺžku trvania takejto premeny politiky. Zlou správou je aj skutočnosť, že krízové procesy uchovávajú v sebe potenciál spoločenskej a politickej destabilizácie, radikalizácie života najviac postihnutých krajín, ba celých regiónov. Tomu sa svet musí snažiť vyhnúť, aj keď to bude veľmi ťažké, náročné.“

Prezident SR v prejave ďalej uviedol, že viac než kedykoľvek predtým sa potvrdzuje, že krajiny sveta sú od seba strategicky navzájom závislé. Táto skutočnosť by mala určovať konanie medzinárodného spoločenstva.

„Musíme sa naučiť žiť s vedomím, že náš svet je navzájom prepojený, podobá sa na krehký systém spojených nádob, v ktorých všetko so všetkým súvisí. Dianie v jedinej krajine môže podstatne ovplyvniť politickú, bezpečnostnú, finančnú alebo hospodársku situáciu v iných krajinách. Navyše, časový interval, v ktorom sa to môže stať, sa skracuje.

Dramaticky sa zmenšuje časový priestor na hľadanie adekvátnych odpovedí na rodiace sa výzvy. Tento vývoj kladie naliehavú otázku: aké má byť v tejto situácii zodpovedné konanie aktérov medzinárodného diania?

Zastávam názor, že život nám ukázal schodnú cestu v podobe užšej medzinárodnej spolupráce, súčinnosti a solidarity.

Slovensko ako pevná súčasť medzinárodných štruktúr a výrazne proexportne orientovaná ekonomika, nemá možnosť vyhnúť sa negatívnym dopadom krízy.“

Prezident Ivan Gašparovič však dodal, že má však možnosť ich zmierniť, ba povinnosť zapojiť sa do multilaterálnych ozdravných procesov a zároveň hľadať a prijímať opatrenia na štátnej úrovni. „V tomto zmysle Slovensko nemá inú rozumnú alternatívu, než byť aktívnym a iniciatívnym členom Európskej únie. Oceňujem, že v tomto duchu vystupovala naša diplomacia na mimoriadnom summite EÚ začiatkom marca t.r., a v rovnakom duchu sa pripravuje na ďalšie, aprílové rokovanie. Realita jednoznačne demonštruje, že nástrahám súčasnosti i budúcnosti vieme najlepšie čeliť spoločne s inými krajinami či organizáciami, s ktorými nás spájajú spoločné hodnoty a ochota vzájomne si pomáhať.“

Prezident SR sa domnieva, že dokonca i v čase krízy Slovensko má šancu so svojou relatívne zdravou ekonomikou i bankovým sektorom upevniť svoje medzinárodné postavenie. A to obozretnou a zodpovednou hospodárskou a sociálnou politikou, založenou na vytváraní podmienok pre zdravý ekonomický rast so silným sociálnym akcentom. Na zvyšovaní konkurencieschopnosti, posilňovaní dopytu verejnými investíciami, vytváraní nových pracovných príležitostí a na kontrole výdavkov verejných financií.

Náš najvyšší predstaviteľ pripomenul, že je v kontakte s hlavami krajín našich susedov, s prezidentmi ďalších štátov, so šéfmi medzinárodných organizácií, s diplomatmi.

„Často počúvam, že nie sme na tom najhoršie, že si nepočíname v európskom priestore vôbec zle, práve naopak. Začiatkom februára t.r. som prijal generálneho tajomníka Organizácie pre spoluprácu a rozvoj Angela Gurríu, ktorý mi povedal, že Slovensko bude spomedzi 30 členov tohto klubu najvyspelejších ekonomík sveta jednou z mála krajín, ktoré tento rok vôbec porastú. Pán Gurría ocenil, že naša vláda zatiaľ zadlženie krajiny nezvyšuje a drží sa plánu udržania akceptovateľného schodku štátneho rozpočtu. Opatrenia našej vlády proti kríze považujem za rozumné.

Priznám sa, že ma to teší, ale nie je to dôvod na sebauspokojenie. Je to výzva k zodpovednému úsiliu na udržanie takéhoto hodnotenia,“ povedal Ivan Gašparovič.

V prejave zvlášť zdôraznil, želanie, aby aj z tejto konferencie zreteľne zaznelo, že sme si vedomí rizík prebiehajúcej krízy, že si uvedomujeme psychickú traumu, ktorú prežívajú mnohí občania, pozerajúci sa s obavami do budúcnosti.

„Očakávajú od nás, politikov, že ju zmiernime našou vôľou hľadať spoločné konsenzuálne riešenia, schopnosťou dohodnúť sa a dokázať, že vieme spoločne nájsť víziu bezpečnejšieho a stabilnejšieho sveta.

Iste, v prebiehajúcej kríze je mnoho vecí, ktoré veľmi málo závisia od krokov jedinej krajiny. Neovplyvníme hĺbku a dĺžku krízy, nemôžeme závažne zvýšiť spotrebu v krajinách Európskej únie, ktoré sú najväčšími odberateľmi našich výrobkov. To však v žiadnom prípade neznižuje význam individuálneho úsilia každej krajiny, každého politika i diplomata. Len tak možno zmierniť váhu dopadov krízy na občana, i na udržanie jeho zamestnanosti.

Rád by som upozornil na ďalšiu dôležitú skutočnosť. Hovorme otvorene aj o tom, že teraz pod tlakom krízy si náš občan viac než kedykoľvek predtým kladie otázku, či nám život potvrdí zmysluplnosť mnohoročnej snahy i obetí pri plnení podmienok na plné integrovanie sa Slovenska do Európskej únie. Či členstvo v únii skutočne prináša osoh v čase núdze. Ja som rozhodne za pozitívnu odpoveď, pretože pribúdajú pozitívne príklady. Vstup do eurozóny nám priniesol dôležitú mieru ochrany našej meny pred negatívnymi dopadmi krízy. Solidarita našich spojencov a partnerov z únie nám pomohla prekonať situáciu zásadného ohrozenia ekonomickej bezpečnosti krajiny počas januárovej plynovej krízy.

V tejto situácii sme povinní – my všetci, ktorí sa každý svojím dielom a spôsobom podieľame na tvorbe zahraničnej politiky – naďalej aktívne pôsobiť v Európskej únii tak, aby sme využili všetok jej potenciál k zmierneniu krízy. Týka sa to rovnako naliehavo skvalitnenia čerpania fondov EÚ vyčlenených pre Slovensko. Ako aj našich iniciatív na podporu kľúčových sektorov nášho hospodárstva. Samozrejme, predovšetkým s dôrazom na automobilový, hutnícky, chemický či potravinársky priemysel a energetiku. Nepochybujem, že o týchto otázkach bude dnes podrobnejšie hovoriť pán premiér, i páni ministri a ostatní vystupujúci,“ povedal Ivan Gašparovič.

Prezident Ivan Gašparovič v prejave ďalej ocenil, že súčasná slovenská politická garnitúra v ostatných rokoch dokázala, že vie konať sústredene, cielene a zodpovedne.

„Ako inak by sa nám podarilo dosiahnuť taký významný historický míľnik v medzinárodnom politickom i ekonomickom postavení Slovenska, akým bol náš nedávny vstup do eurozóny. Vnímam to ako ukážku schopností slovenskej vlády, jej hospodárskej, finančnej i zahraničnej politiky, ako aj odhodlania drvivej časti slovenskej spoločnosti nachádzať primerané odpovede na vážne výzvy doby.

Ukázali sme, že Slovensko vie, čo chce dosiahnuť, a má na to, aby to dosiahlo.

Iste sa nezmýlim, keď poviem, že výsledok tejto snahy upevnil postavenie Slovenska v spoločenstve moderných a vyspelých európskych krajín, ale aj ich ekonomických komunít mnohonásobne viac, ako desiatky vystúpení na medzinárodných ekonomických konferenciách,“ povedal prezident.

Vyjadril tiež presvedčenie, že aj toto je cesta prekonávania dôsledkov krízy. Parciálne politické záujmy musia ísť nabok. V ťažkých chvíľach fungovania hospodárstva štátu musia podľa slov Ivana Gašparoviča všetci kľúčoví aktéri politického vedenia krajiny – prezident, parlament i vláda – rovnako i sociálni partneri preukázať jednotu mysle, jednotu v hľadaní riešení, jednotu v postupoch, ale i jednotu v nazeraní na všeľudské hodnoty.

Premiér Roberto Fico vyjadril súhlas s názorom prezidenta Ivana Gašparoviča, že za obrovský úspech SR označil aj úspešné zavedenie eura na SK: "Niet takej krajiny v Európe, ktorá tak hladko a bezproblémovo vstúpila do eurozóny ako Slovensko!"

Premiér zdôraznil, že pre súčasné riešenie hospodárskej krízy vláda prijíma rovnaký scenár, ako pri zavedení novej meny. To znamená, že vláda opätovne spolu so všetkými sociálnymi partnermi, bankami, firmami i spoločenskými združeniami spolupracuje a prijala spoločenskú dohodu - memorandum o spoločnom postupe proti hospodárskej kríze.

Podľa premiéra R. Fica si vláda v boji proti kríze stanovila tri ciele: "zachovať zamestnanosť, udržať sociálne programy za každú cenu a vynaložiť energiu na oživenie rastu slovenskej ekonomiky."