Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča na slávnostnom otvorení 18. stredoeurópskeho samitu hláv štátov, Bratislava, Reduta 12. 6. 2013

dnes, 20 rokov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a 20 rokov po vzniku idey organizovať naše samity, je pre mňa cťou a veľkým zadosťučinením privítať Vás – symbolickú dvadsiatku najvyšších predstaviteľov z krajín nášho regiónu. S vďakou konštatujem, že moje pozvanie na 18. stredoeurópsky samit hláv štátov prijal taký vysoký počet vážených hostí. Potvrdzuje to, že chceme byť súčasťou celoeurópskeho hľadania širšej vízie pozitívnych zmien v Európe.

Dve dekády modernej štátnosti sú z pohľadu Slovenska obdobím veľmi dynamického vývoja a zásadných zmien. V domácom i európskom kontexte. Za ten čas sme na Slovensku úspešne dokončili prechod k demokracii, právnemu štátu a trhovej ekonomike. Zároveň sme našu krajinu pevne ukotvili v európskych a euroatlantických integračných zoskupeniach.

V rámci eurozóny dnes patríme k najužšiemu jadru európskej integrácie a aktívne sa podieľame na formovaní budúcej podoby únie. Nedávna historická skúsenosť nás na Slovensku naučila, že úspech nám nikto nedaruje, musíme si ho zaslúžiť a spravidla aj tvrdo vybojovať. Máme na to aj veľmi vhodné príslovie: „Človeče pomôž si sám, aj Pán Boh Ti pomôže!“. Ostatné dve dekády sú preto pre Slovensko a jeho občanov jednoznačne úspešným príbehom.

Dámy a páni, napriek existencii viacerých regionálnych zoskupení v strednej, juhovýchodnej a východnej Európe, naše samity sú fakticky jediným prezidentským formátom, na ktorom sa každoročne stretávajú najvyšší predstavitelia z celého nášho regiónu, tzn. z členských, kandidátskych i ašpirantských krajín Európskej únie. Motto nášho aktuálneho samitu – „Stratégiou rastu k pokrízovej obnove“ bolo vybrané po zrelej úvahe. Už piaty rok zápasíme s dôsledkami finančnej a dlhovej krízy, ktorá sa týka celej Európy. Bez ohľadu na aktuálnu politickú geografiu nášho kontinentu. 

Zdá sa, že veľkú časť našej práce už máme za sebou. Čakajú nás však ďalšie úlohy, aby víťazstvo nad krízou bolo nezvratné. Ako si v našom úsilí počíname tu, v regióne od Baltu po Jadran? Čo by sme mohli robiť lepšie a efektívnejšie? Ako posilniť synergiu v úsilí členských a nečlenských krajín Európskej únie? Ako vrátiť občanom nádej, elán a dôveru v systém, ktorý prechádza zložitým vnútorným vývojom?

Aj na tieto otázky sa pokúsime nájsť odpovede počas zajtrajších plenárnych rokovaní.

Dynamický región strednej, východnej a juhovýchodnej  Európy má v rámci celoeurópskej diskusie o východiskách z krízy právo ponúknuť aj vlastné autentické riešenia. Riešenia, vychádzajúce z našich skúseností. Oprávňujú nás na to výsledky obrovského úsilia, ktoré sme po rozpade bipolárneho rozdelenia Európy investovali, možno s rôznou mierou úspešnosti, do procesov celospoločenskej transformácie. Do integrácie s priestorom tzv. vyspelého Západu.

Aj preto by hlas nášho regiónu mal v celoeurópskej diskusii zaznieť naliehavejšie. S ambíciou dosiahnuť vyššiu mieru vnímania u našich partnerov na západe kontinentu. Teším sa na našu zajtrajšiu diskusiu v pléne a verím, že bude zaujímavá, interaktívna a zároveň bohatá na podnetné závery.

Vážené dámy a páni,

vážim si, že moje pozvanie prijal aj predseda Európskej rady pán Herman Van Rompuy. Prítomnosť „prvého muža“ Európskej únie medzi nami považujem za veľmi dôležitú. Sú to predovšetkým inštitúcie Európskej únie, ktoré spolu s jej členskými krajinami, definujú stratégie, nástroje, vektory i dynamiku reforiem a protikrízových opatrení na celom našom kontinente. Aj preto teraz s potešením odovzdávam slovo predsedovi Európskej rady, aby vyslovil svoje hodnotenie aktuálnej situácie a zároveň predstavil, ako jej promotér, aspoň základné kontúry strategickej vízie pokrízovej Európy.