V súvislosti s hromadnými výpoveďami lekárov a alternatívou vyhlásenia núdzového stavu sa zišla na rokovaní mimoriadna Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. Na tomto mimoriadnom zasadnutí bol prítomný aj prezident SR a hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR Ivan Gašparovič. Po skončení rokovania vyhlásil, že vláda nemôže ustúpiť požiadavkám lekárov, ktorí sa ich naplnenie snažia dosiahnuť prostredníctvom hromadných výpovedí. "Ja s tým súhlasím," povedal na margo - podľa neho - neadekvátnych požiadaviek lekárov.
Zvolanie mimoriadnej rady ohlásila premiérka Iveta Radičová po tom, čo vláda v piatok (25. 11.) nedospela k dohode s lekárskymi odbormi.
Bezpečnostná rada podľa slov najvyššieho ústavného činiteľa zvážila súčasnú situáciu.. "Zaoberali sa možnosťou vyhlásenia núdzového stavu s tým, že ak minister predloží ešte niektoré návrhy a možnosti, tak môže ešte vláda na tomto zasadnutí prijať niektoré nové rozhodnutia," doplnil Ivan Gašparovič s tým, že sa napríklad uvažuje o možnosti lekárskej výpomoci zo zahraničia. Pokiaľ sa vláda rozhodne, že vyhlási núdzový stav, ten by mal na Slovensku začať platiť od 29. novembra a trval by do 27. februára 2012, ale kabinet ho môže kedykoľvek zrušiť.
"Som presvedčený, že lekári okrem tých, ktorí tak dogmaticky chcú presadzovať niečo, čo nie je možné, si uvedomia situáciu, ktorá je nebezpečná pre ľudí," povedal prezident. Poznamenal, že súčasný stav nie je výhodný ani pre lekárov, keďže stratia veľké výhody. Pokiaľ by došlo k núdzovému stavu, lekári by podľa piatkových vyjadrení ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika museli nastúpiť do práce pod hrozbou trestného stíhania. V opačnom prípade im môže hroziť pol roka až tri roky väzenia. Lekári by počas núdzového stavu mali robiť za 70 percent mzdy. Hlava štátu je preto presvedčená, že lekári výpovede stiahnu a prijmú kompromis ponúkaný vládou.
K prému októbru tohto roka podalo výpovede vyše 2400 lekárov, ktorí pracujú v slovenských nemocniciach, asi 400 z nich svoje výpovede stiahlo. Vo výpovedi je stále asi 2000 lekárov. Zdravotníci sa rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich štyroch požiadaviek. V nich vyzývajú na dodržiavanie Zákonníka práce a personálnych normatívov v nemocniciach, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.