Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2009 | Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na výročnej konferencii zahraničnej politiky „Zahraničná politika SR v piatom roku členstva SR v EÚ a NATO a výzvy, ktoré stoja pred slovenskou zahraničnou politikou“, Bratislava 28. 4. 2009
Vážený pán predseda Národnej rady SR, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, excelencie, dámy a páni,
len pred niekoľkými týždňami sme sa na pôde Ministerstva zahraničných vecí SR - v trochu inom zložení - radili o tom, ako zvýšiť súčinnosť všetkých aktérov v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov, aby sme zmiernili dôsledky prebiehajúcej hospodárskej a finančnej krízy.
Dnes sme sa stretli – a ja ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi za pozvanie – aby sme zhodnotili zahraničnú politiku SR za ostatné obdobie a formulovali naše predstavy ako reagovať na výzvy, ktoré stoja pred našim štátom na medzinárodnej scéne.
Zastávam názor, že Slovensko si dobre počína v medzinárodných vzťahoch v piatom roku svojho členstva v EÚ a v NATO, že je dôstojným, aktívnym a sebavedomým aktérom v týchto elitných štruktúrach, že prispelo svojim dielom k udržaniu mieru a stability na kontinente, i v globálnom kontexte.
Zahraničná politika Slovenskej republiky, vychádzajúc zo zahraničnopolitických cieľov Programového vyhlásenia vlády SR, pokračuje v presadzovaní národnoštátnych záujmov SR. Naše zahraničnopolitické pôsobenie je založené na úcte k princípom demokracie a sociálneho štátu, na rešpektovaní ľudských práv a zásad právneho štátu, s dôrazom na sociálnu solidaritu. Slovensku sa darí upevňovať jeho dôveryhodnosť rešpektovaním spojeneckých záväzkov a vnútorných pravidiel organizácií a spoločenstiev, ktorých je členom, predovšetkým EÚ, NATO, OSN, Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Prehĺbili sme našu integráciu v EÚ, konkrétnymi krokmi sme prispeli k rozvoju transatlantického partnerstva, k zachovaniu dobrých a pragmatických vzťahov so susednými krajinami i s významnými aktérmi svetovej politiky a ekonomiky. Svoje zahraničnopolitické pozície Slovensko formuluje jasne, zrozumiteľne a hodnotovo kompatibilne s európskymi i euroatlantickými postojmi. Prípadné osobitosti svojich postojov si vie hodnoverne obhájiť.
Vstup SR do schengenského priestoru a do eurozóny nám oprávnene dávajú pocit hrdosti a zadosťučinenia. Sú to doslova historické úspechy našej mladej republiky v procese európskej integrácie v piatom roku nášho členstva v EÚ. Sme vnímaní ako jedna z najúspešnejších nových členských krajín únie. Zavedenie jednotnej európskej meny nás ochraňuje pred prudkými menovými výkyvmi, ku ktorým dochádza v okolitých krajinách. Vďaka tomuto prezieravému kroku vlády SR sme chránení aj pred neúmerným zvyšovaním úrokovej miery, pred zdražovaním úverov a pred odlivom zahraničného kapitálu. Naše členstvo v EÚ sa teší vysokej podpore našich občanov. Samozrejme viem, že silné Euro môže robiť starosti našim exportérom. S tým sa však musia naši podnikatelia naučiť žiť.
Veď nechceme zostať len zdrojom lacnej pracovnej sily. Naše firmy sa musia naučiť trvale znižovať náklady, zavádzať do praxe výsledky vedy a výskumu, zvyšovať a lepšie využívať kvalifikáciu svojich pracovníkov, zamýšľať sa nad organizáciou výroby. Pozitívny ohlas obyvateľstva na členstvo v EÚ vyplýva aj zo skúsenosti z nedávnej traumatizujúcej plynovej krízy, keď sme zvládli aj vďaka veľkej miere solidarity medzi členskými štátmi EÚ. Solidarita dostala nový akcent a silný medzinárodný rozmer. Na Slovensku si solidárne kroky našich partnerov v EÚ a pomoc Slovensku pri prekonávaní plynovej krízy vysoko vážime.
Zároveň nám táto kríza zvýraznila aktuálnu výzvu pre ďalšie obdobie pre celú EÚ – musíme ďaleko systematickejšie, premyslenejšie a intenzívnejšie hľadať cesty energetickej bezpečnosti EÚ, diverzifikovať zdroje pre dodávky energií, budovať nové trasy pre tranzit energie, hľadať mechanizmy, ktoré by zladili záujmy producentov, prepravcov a spotrebiteľov plynu a ropy v Únii.
Tento rok je tiež rokom piateho výročia nášho členstva v NATO. Sme aktívnym členom Aliancie, ktorá nám dáva plný priestor podieľať sa na spoločnom úsilí predchádzať medzinárodným krízam a konfliktom a čeliť výzvam a hrozbám s potenciálom ohroziť euroatlantický priestor i globálny mier.
Máme záujem na zvýšení funkčnosti NATO a chceme ďalej posilňovať transatlantickú väzbu ako výraz strategického partnerstva medzi Severnou Amerikou a Európou a v rámci nej rozvíjať efektívnu spoluprácu medzi EÚ a NATO. Nástup nového prezidenta USA Baracka Obamu je príležitosťou na oživenie transatlantických vzťahov, ktoré sú teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Aby sme mohli čeliť bezpečnostným hrozbám, ktoré dnes stoja pred svetom potrebujeme silné transatlantické partnerstvo založené na politike spoločných hodnôt a princípov.
Ak hovorím o bezpečnostných hrozbách súčasnosti, dovoľte mi, aby som sa zvlášť zastavil pri jave, ktorý vo mne vyvoláva mimoriadnu obavu.
Je to silnejúci hlas extrémizmu, radikalizmu, neonacizmu a xenofóbie, ktorý narastá v Európe, ale najmä v našom bezprostrednom okolí - v strede Európy. Toto je vážny jav, ktorému musíme odhodlane, rezolútne a spoločne čeliť. Ak sa mu nepostaví principiálna hrádza včas a to priamo z úrovne vlád a prijímaním adekvátnej legislatívy, je to hrozba, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky. Tu niet priestoru ani pre milimeter tolerancie. História nás poučila dostatočne. V tejto súvislosti chcem jednoznačne vyhlásiť, že v Slovenskej republike máme jednoznačné zákony a jasné pravidlá, ktoré sú dostatočnou bariérou pre vznik a šírenie akejkoľvek formy extrémizmu, radikalizmu, neofašizmu a xenofóbie. Prijali sme okrem iného novelu trestného zákona, ktorá rozširuje a sprísňuje postih za popieranie holokaustu a za podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa. Rozhodné kroky vlády v tejto oblasti majú moju plnú podporu.
Dámy a páni, všetci dnes čelíme bezprecedentnej, globálnej a doteraz nepoznanej finančnej a hospodárskej kríze. Tento akútny globálny problém si vyžaduje globálne riešenie.
Medzinárodná finančná kríza ukázala nutnosť posunu medzinárodných vzťahov smerom k efektívnemu multilateralizmu, potrebu rozšíriť zastúpenie krajín a regiónov sveta v medzinárodných rozhodovacích mechanizmoch.
Kľúčovým sa stal formát G-20 - Skupina 20 významných štátov sveta. Výstižne to formuloval americký prezident Barack Obama pred stretnutím G-20 v Londýne, citujem: „Nastal čas pre globálnu akciu.... Je čas pre spoločný postup obnoviť udržateľný rast, ktorý môže vyvierať len z otvorených a stabilných trhov, ktoré podporujú inováciu, podnikanie a nové príležitosti“.
Slovenská zahraničná politika sa musí podieľať na riešení tohto najvážnejšieho problému súčasného obdobia, ktorým je finančná a hospodárska kríza. Aj keď sme do jej prvej etapy vstúpili s relatívne silnou ekonomikou, naša nová mena Euro, ako som už spomínal, nás ochránila pred prudkými menovými výkyvmi a náš bankový sektor je zdravý, určitým negatívnym dopadom krízy sme sa nemohli vyhnúť. Sme otvorenou ekonomikou, sme závislí na exporte našich mnohých výrobkov a kým nedôjde k ozdraveniu finančného a bankového systému v krajine, kde kríza vznikla, nemôžeme očakávať ani ozdravenie v globálnom rozmere a teda aj na Slovensku.
Vláda SR robí maximum možného. Intenzívne rokuje Rada vlády pre hospodársku krízu na čele s premiérom Robertom Ficom. Londýnske zasadnutie G-20 ukázalo, že vláda SR postupuje dobrým smerom a je zhodná aj s doktrínou EÚ požadujúcou posilnenie regulácie globálneho finančného trhu, dohľad nad ním a odmietanie protekcionizmu.
Vláda SR má v tejto činnosti plnú podporu prezidenta SR a na úrovni hlavy štátu urobím všetko, aby som prispel konkrétnym dielom k tomuto úsiliu. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme udržali sociálne istoty pre občanov štátu, aby sme pomáhali tým, ktorí nie z vlastnej viny prichádzajú o prácu, musíme pomáhať slabým, chorým, bezmocným. Toto je krédo aj môjho prezidentského úradu.
Dovoľte mi zdôrazniť jeden mimoriadne významný moment charakteristický pre súčasný zápas Slovenska s krízou: globálnej kríze čelíme ako štát, ktorý sa teší politickej stabilite. Medzi najvyššími ústavnými činiteľmi SR, medzi prezidentom a vládou je plná súčinnosť a zhoda pri hľadaní ozdravných opatrení a v centre nášho snaženia je občan SR.
Dámy a páni, svet čelí v súčasnosti aj ďalším výzvam: pretrvávajú ohniská napätia a konfliktov, visí nad nami hrozba šírenia jadrových zbraní, medzinárodný terorizmus nebol potlačený, šíria sa kybernetické útoky, drogy, detská pornografia, zneužívanie a týranie žien a detí. Hladom a chudobou je postihnutých mnoho krajín sveta, problematika klimatických zmien zostáva neriešená – to je len časť výpočtu negatívnych javov, ktoré tlačíme pred sebou a nádejame sa, že neprepuknú v plnej a ťažko kontrolovateľnej miere.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že sme privítali mierotvorné aktivity, ktoré od nástupu do svojej funkcie urobil nový americký prezident Barack Obama – vo vzťahu k boju s krízou, na stretnutí G-20 v Londýne, na summite EÚ a USA v Prahe a na summite NATO v Kehli a Štrasburgu. Máme veľké očakávania v tom smere, že opatrenia jeho administratívy prinesú ekonomické ozdravenie a posilnenie mieru a stability. Oceňujeme signály o posilňovaní transatlantických vzťahov a silnejšiu kooperáciu medzi USA a EÚ. Vítame významné iniciatívy prezidenta Obamu v zahranično-politickej oblasti a historickú výzvu na svet bez jadrových zbraní, ktorú tlmočil z Hradčanského námestia v Prahe. Čeliť hrozbe jadrovej katastrofy, to je jedna z najväčších výziev, ktoré stoja pred ľudstvom v nadchádzajúcom období.
Verím, že odozva jadrových mocností bude pozitívna a ja budem túto iniciatívu vo všetkých mojich kontaktoch s hlavami iných štátov vehementne podporovať.
Pre úspech tohto historického cieľa bude nesporne dôležitý prístup Ruskej federácie a dnes máme aj tu priaznivejšiu situáciu aj v tom, že pomimo bilaterálneho kontextu Rusko – USA, máme ďalšie efektívne platformy pre dialóg, akými sú EÚ – Rusko, NATO – Rusko a samozrejme OBSE. Ruská federácia je strategickým partnerom EÚ a Severoatlantickej aliancie a je aj našim – pre Slovensko mimoriadne dôležitým partnerom bilaterálnej spolupráce, s ktorým chceme rozvíjať naše vzťahy na všetkých úrovniach, vrátane kľúčovej spolupráce v energetickej oblasti.
Pokiaľ ide o regionálnu dimenziu našej zahraničnej politiky, sme zainteresovaní na stabilnom a úspešnom rozvoji vzťahov s našimi susedmi, s krajinami V-4, na posilňovaní stability stredoeurópskeho priestoru, na zvyšovaní príťažlivosti myšlienky európskej integrácie na západnom Balkáne. Vítame dôležitú skutočnosť, že českému predsedníctvu EÚ sa darí úspešne odštartovať Východnú dimenziu Európskej susedskej politiky. Susedia, stred Európy, Západný Balkán a krajiny Východného partnerstva tvoria náš bezprostredný životný priestor a preto mu venujeme takú pozornosť.
Máme záujem na rozvoji dobrých vzťahov s Maďarskou republikou postavených na praktických krokoch, oprostených v čo najväčšej miere od historických a ideologických nánosov. Otvorene v tejto súvislosti hovorím, že nás znepokojujú niektoré momenty, ako je inštitucionalizácia Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny a silnejúce prejavy extrémizmu a nacionalizmu, lebo sú proti duchu a trendom, ktoré sa presadzujú v rámci európskej integrácie. Som však presvedčený, že na báze existujúcich bilaterálnych mechanizmov, vychádzajúcich zo základnej politickej zmluvy medzi SR a MR, ktorá preukázala za takmer 15 rokov platnosti svoju funkčnosť, vieme nájsť spoločnú reč a postupovať tak, ako sa na dva demokratické a partnerské krajiny – členov EÚ a NATO patrí. Na svojej úrovni budem tak ako doposiaľ viesť pravidelný, otvorený a priateľský dialóg s prezidentom MR Lászlóm Sólyomom a nemám pochýb o tom, že rovnako budú postupovať najvyšší ústavní činitelia SR so svojimi maďarskými partnermi. V efektívnej spolupráci našich krajín, využívajúcej existujúce bilaterálne mechanizmy na všetkých úrovniach, vidím značný ešte nevyužitý potenciál.
Dámy a páni, sme na pôde MZV SR a prítomní sú v tejto sále veľvyslanci a diplomati akreditovaní v SR. Dovoľte mi prosím využiť Vašu prítomnosť, excelencie, aby som Vašim prostredníctvom poďakoval hlavám a vládam Vašich krajín za solidaritu a priateľstvo, ktoré preukazujete Slovensku. Teší nás, že ste súčasťou pevných väzieb, ktorými je dnes Slovensko pevne ukotvené v medzinárodnom spoločenstve. |