Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2006
Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil na stredoeurópskom summite
19. máj 2006
V bulharskej Varne sa za účasti prezidenta SR Ivana Gašparoviča začal 13. summit hláv stredoeurópskych štátov. Plenárne rokovania týkajúce sa prítomnosti a budúcnosti strednej Európy otvoril bulharský prezident Georgi Parvanov. Okrem slovenského prezidenta vystúpili s prejavmi prezidenti Chorvátska, Moldavska, Albánska, Slovinska, Srbska a Čiernej Hory, Česka, Macedónska, Rakúska, Litvy, Ukrajiny , Poľska a Bosny a Hercegoviny.
Prezident SR Ivan Gašparovič vo svojom vystúpení sústredil pozornosť na prítomnosť a budúcnosť už existujúcej spolupráce zúčastnených krajín. Vyslovil sa za posilňovanie vzájomných kontaktov na všetkých úrovniach, výmenu názorov a skúseností, ktorú považuje za jeden z najdôležitejších prostriedkov rastu vzájomného pochopenia, tolerancie a spolupráce. Európsku integráciu v tomto kontexte považuje za unikátny proces, ktorý nemá alternatívu. Zaoberal sa možnosťami a okolnosťami pristúpenia ďalších krajín do Európskej únie a budúcnosťou regiónu Strednej Európy práve v takomto pozitívnom kontexte. V priebehu posledných pätnástich rokov sa podarilo v tomto priestore vytvoriť pre politický dialóg, pre hospodársku a kultúrnu kooperáciu vskutku dôležité a potrebné fóra“ Stredoeurópsku iniciatívu, Vyšehradskú štvorku a tiež Dohodu o voľnom obchode v strednej Európe – CEFTA. Chápe ich ako piliere formovania Strednej Európy. Perspektívu stredoeurópskej spolupráce vnímame podľa Ivana Gašparoviča na Slovensku v širšom celoeurópskom kontexte, v jej prepojení na Európsku úniu. Veď spätosť európskej integrácie a regionálnej kooperácie má pozitívny vplyv na politický a hospodársky vývoj celého kontinentu i jeho jednotlivých častí.
Keď po 1. máji 2004 vzrástol počet členov Európskej únie vnútri Stredoeurópskej iniciatívy z dvoch na sedem – a medzi ne patrí aj Slovensko – Stredoeurópska iniciatíva tým získala nielen kapacitu, nové skúsenosti a poznatky nových členských krajín EÚ, ale sa stala aj silou, ktorá môže efektívnejšie pôsobiť na zostávajúce nečlenské krajiny EÚ v SEI. Medzi hlavné priority Slovenska v tejto súvislosti patrí nadviazanie a inštitucionalizácia vzťahov a spolupráce medzi SEI a EÚ.
Ivan Gašparovič hovoril aj o význame spolupráce v rámci V4. Krajiny V4 vidia jej budúcnosť v schopnosti rozvíjať svoje vnútorné väzby, rozpoznať a využiť podmienky pre spoločné projekty, ktoré budú prínosom tak pre jednotlivé lokality, bezprostredne susediace regióny, ako aj všetky vyšehradské štáty.
Slovenský prezident je presvedčený, že prítomnosť a budúcnosť Strednej Európy je úzko spojená s perspektívou rozširovania Európskej únie. „Pre nás, ktorí sme už jej členmi, rozširovanie EÚ znamenalo a stále by malo znamenať šírenie mieru, slobody, stability a prosperity, ako aj šírenie spoločne zdieľaných hodnôt. Táto premisa musí byť stále platná. Preto je podľa nášho stanoviska pokračovanie procesu rozširovania, ako prirodzeného napredovania EÚ, potrebné a nevyhnutné. Zo skúseností mojej krajiny viem, aká dôležitá a aká motivujúca je európska perspektíva pre občanov krajiny, ašpirujúcej na členstvo v Európskej únii.“, povedal Ivan Gašparovič. Pripomenul, že dva roky po najrozsiahlejšom rozšírení únie o desať krajín sa nevyskytli žiadne problémy v jejfungovaní. Naopak, únia je dynamickejšia, iste aj konkurencieschopnejšia . Je presvedčený, že tomu tak zostane aj po prijatí Bulharska, Rumunska i Chorvátska. Slovenská republika sa podľa neho zasadzuje o to, aby balkánska agenda zostala figurovať medzi prioritami zahraničnej politiky EÚ, čím únia len potvrdí, že svoje balkánske záväzky myslí vážne.
Podľa Ivana Gašparoviča by cieľom zúčastnených krajín malo byť, aby Stredná Európa bola natrvalo organickou súčasťou takejto zjednotenej Európy, politicky stabilnou a hospodársky prosperujúcou. To si vyžaduje posilňovanie jej vnútornej kohézie, vytváranie a upevňovanie politických, hospodárskych a prirodzene aj občianskych väzieb. Zároveň podľa neho treba rozvíjať jej zapojenie do celoeurópskeho kontextu, kde bude zohrávať dôležitú úlohu podpora a pomoc EÚ.
|