| |
Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zhromaždení poslancov NR SR pri príležitosti 15. výročia podpísania Ústavy Slovenskej republiky, Bratislava 31. 8. 2007 |
Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2007 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnom zhromaždení poslancov NR SR pri príležitosti 15. výročia podpísania Ústavy Slovenskej republiky, Bratislava 31. 8. 2007
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky,
váženie panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
excelencie,
ctení hostia,
„Suum cuiusque rei tempus“ – hovorí múdry Seneca „Každá vec má svoj čas.“ 1. september 1992 bol časom pre správnu vec, pre našu vec, historicky i časovo nanajvýš aktuálnu vec slovenského národa. Prijatím Ústavy Slovenskej republiky, jej schválením Slovenskou národnou radou, bol tento deň postavený na samý vrchol našich dejinotvorných udalostí.
Viedla k nemu dlhá, namáhavá cesta, poznačená odriekaním, bolesťou, zápasmi i obeťami. Ale inej cesty, vedúcej k svojbytnosti, slobode a suverenite, pre slovenský národ nebolo!
Rok 1992 bol zložitý. Žili sme v nejasnosti, plní sporov a rozporov. A práve v tomto spoločenskom a politickom kvase, zápase o novú tvár našej budúcnosti, sa ozvalo volanie našich najhlbších koreňov, našej kultúrnej a duchovnej podstaty. Vypočuť ho, nebolo také jednoduché, ako sa to mnohým dodnes zdá. Chvalabohu, jeho požiadavky sa začali ujímať aj v politických a intelektuálnych štruktúrach, ktoré pocítili potrebu, záujem a podporu ľudu.
Z pôdy tohto slávnostného zhromaždenia ďakujem v mene slovenského národa všetkým, ktorí sa zaslúžili o prípravu i schválenie Ústavy Slovenskej republiky, a tým aj o samostatnú, suverénnu Slovenskú republiku. Ďakujem aj bratskému českému národu, jeho politickej reprezentácii, ktorá pochopila naše predstavy, akceptovala naše odveké sny a túžby ako prirodzené a neodňateľné.
Moje poďakovanie smeruje aj do tých krajín sveta, ktoré sa snažili pochopiť pevné odhodlanie Slovákov, aby im napokon vyjadrili svoj obdiv a uznanie.
Vážené slávnostné zhromaždenie,
áno, boli aj pochybnosti o tomto historickom kroku, a boli aj jeho odporcovia. Mnohé z týchto názorov nezlomili ani naše úspechy.
Keďže tieto názory berieme ako prirodzenú súčasť nášho života, utvrdzuje nás to v presvedčení, že v boji za naše národno-štátne záujmy – občianske, hospodárske, sociálne, kultúrne, duchovné – musíme vynaložiť ešte väčšie úsilie než doteraz. Tohto úsilia nebude, zrejme, nikdy dosť.
Ako občan i ako prezident Slovenskej republiky som hrdý na to, že Ústava Slovenskej republiky získala uznanie mnohých svetových politikov i odborníkov na ústavné právo. Nečudujem sa. Náš konštitučný dokument spracoval tím rozhľadených, vysoko fundovaných ľudí, ktorí sa tejto oblasti dlhodobo venovali a venujú; boli a sú pripravení riešiť všetky úskalia, ktorými náš najvyšší ústavný dokument prechádzal, prechádza a bude prechádzať.
V súlade s tým, čo som povedal, konštatujem, že za pätnásť rokov našej samostatnosti sme prijali osem novelizačných vstupov.
Pre niekoho to môže znieť ako výčitka, pre mňa je to potvrdenie vývojaschopnosti a vitality našej ústavy.
A ako som už na pôde nášho ústavného súdu zdôraznil, osobitne si cením, že sa ani jediný raz nevstúpilo do jej preambuly. A verím, že sa toho preambula nikdy nedožije. Ona je totiž nielen výrazom politickej vôle národa, ale aj faktickým vyjadrením historických peripetií, hľadania a nachádzania ciest. Tých ciest, ktorými dozreli historické, politické a duchovné podmienky, na základe ktorých sa slovenský národ z objektu stal zvrchovaným subjektom medzinárodného práva.
Ak ma čosi v súvislosti s ústavnosťou trápi, a nielen mňa, potom je absencia dokumentu s ústavnou silou, o akú sa usilovala Zmluva o Ústave pre Európu. Niektoré politické a právne rozhodnutia nie sú vždy podmienené iba odbornosťou ľudských zdrojov v oblasti práva, politiky a kultúry. Na každý rozhodujúci politický krok sú nevyhnutné aj celkové historické a politické podmienky v Európskej únii. I priaznivá politická klíma v špičkovej politike rozhodujúcich subjektov súčasného sveta. Kým sa však Európska únia dopracuje k všeobecne akceptovateľnému riešeniu, musia jej odborné tímy nájsť také znenie nových všeobecných ustanovení, ktoré budú výsledkom prehodnotenia a obnovy celkového právneho fundamentu integračného procesu. Potrebujeme prehĺbiť jeho disponibilnosť a ústretovosť, posilniť jeho záruky. Len po súlade prichádza aj súhlas.
Vážené slávnostné zhromaždenie,
dámy a páni,
pred časom som informoval verejnosť, že sa mi dostalo do rúk viacero odborných stanovísk, ktorá ma podnietili k otázke: Potrebuje Slovenská republika novú ústavu? Zazneli protichodné odpovede. Nikto však nespochybnil, že sme prekonali kus historickej cesty, že sme bohatší o nové skúsenosti. Ani to, že Slovenská republika je súčasťou nových medzinárodno-právnych vzťahov, iného geopolitického usporiadania, než v roku 1992. To znamená, že v súlade s historickým vývojom – ktorý je veľmi dynamický! – treba tieto nové reálie posúdiť. A to komplexne. A ak sa to ukáže ako nevyhnutné, ich vplyv a dosah na našu sociálnu realitu prehĺbiť v novelizovanom znení ústavy. Samozrejme tak, aby Ústava Slovenskej republiky posilnila mravné a solidárne funkcie spolužitia občanov, a to v záujme každého a všetkých. Aby sa posilnila jej vitalita, ako prameň moderného zákonodarstva a kvalitného právneho systému.
Inak povedané: z hľadiska Ústavy Slovenskej republiky je podstatné, aby sme tieto skutočnosti preniesli do koncepcie novej paradigmy hospodársky moderného a prosperujúceho, zvrchovaného a kooperujúceho, mravného a sociálneho slovenského štátu. Nikto nám v tom nebráni. Ani nám neurčuje, kedy to môžeme urobiť. Rozhodnutie je len a len v našich rukách. Musím však pripomenúť: „Suum cuiusgue rei tempus“ – Každá vec má svoj čas.
Ďakujem vám, že ste ma vypočuli... |
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač