Do hlavného mesta Slovenskej republiky pricestovali prezidenti z krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy.

Pozvanie prezidenta Ivana Gašparoviča prijali český prezident Miloš Zeman, slovinský prezident Borut Pahor, predseda Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Nebojša Radmanović , albánsky prezident Bujar Nishani, srbský prezident Tomislav Nikolić, maďarský prezident János Áder , moldavský prezident Nicolae Timofti, bulharský prezident Rosen Plevneliev, lotyšský prezident Andris Bērziņš, poľský prezident Bronisław Komorowski, ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, chorvátsky prezident Ivo Josipović, litovská prezidentka Dalia Grybauskaitė, macedónsky prezident Gjorge Ivanov, estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves, čiernohorský prezident Filip Vujanović, rumunský prezident Traian Băsescu, rakúsky prezident Heinz Fischer a pani Atifete Jahjaga z Kosova.

Prvý deň samitu sa začal v priestoroch bratislavskej Reduty a zúčastnil sa na ňom aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý vystúpil s príhovorom.

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v slávnostnom príhovore privítal vzácnych hostí a vyjadril zadosťučinenie za možnosť privítať symbolickú dvadsiatku najvyšších predstaviteľov z krajín nášho regiónu. „Potvrdzuje to, že chceme byť súčasťou celoeurópskeho hľadania širšej vízie pozitívnych zmien v Európe.“

Ivan Gašparovič označil dve dekády modernej štátnosti Slovenska za obdobie veľmi dynamického vývoja a zásadných zmien v domácom i európskom kontexte.“ Za ten čas sme na Slovensku úspešne dokončili prechod k demokracii, právnemu štátu a trhovej ekonomike. Zároveň sme našu krajinu pevne ukotvili v európskych a euroatlantických integračných zoskupeniach. V rámci eurozóny dnes patríme k najužšiemu jadru európskej integrácie a aktívne sa podieľame na formovaní budúcej podoby únie, „ uviedol prezident.

V príhovore pokračoval konštatovaním, že napriek existencii viacerých regionálnych zoskupení v strednej, juhovýchodnej a východnej Európe sú samity prezidentov sú fakticky jediným prezidentským formátom, na ktorom sa každoročne stretávajú najvyšší predstavitelia z celého regiónu, teda z členských, kandidátskych i ašpirantských krajín Európskej únie. „Motto nášho aktuálneho samitu – „Stratégiou rastu k pokrízovej obnove“ bolo vybrané po zrelej úvahe. Už piaty rok zápasíme s dôsledkami finančnej a dlhovej krízy, ktorá sa týka celej Európy. Bez ohľadu na aktuálnu politickú geografiu nášho kontinentu. Zdá sa, že veľkú časť našej práce už máme za sebou. Čakajú nás však ďalšie úlohy, aby víťazstvo nad krízou bolo nezvratné. Ako si v našom úsilí počíname tu, v regióne od Baltu po Jadran? Čo by sme mohli robiť lepšie a efektívnejšie? Ako posilniť synergiu v úsilí členských a nečlenských krajín Európskej únie? Ako vrátiť občanom nádej, elán a dôveru v systém, ktorý prechádza zložitým vnútorným vývojom?“ povedal Ivan Gašparovič.

Na všetky tieto otázky sa účastníci samitu pokúsia nájsť odpovede počas zajtrajších plenárnych rokovaní.
Ivan Gašparovič v slávnostnom príhovore ďalej konštatoval, že dynamický región strednej, východnej a juhovýchodnej Európy má v rámci celoeurópskej diskusie o východiskách z krízy právo ponúknuť aj vlastné autentické riešenia. „Riešenia, vychádzajúce z našich skúseností. Oprávňujú nás na to výsledky obrovského úsilia, ktoré sme po rozpade bipolárneho rozdelenia Európy investovali, možno s rôznou mierou úspešnosti, do procesov celospoločenskej transformácie. Do integrácie s priestorom tzv. vyspelého Západu. Aj preto by hlas nášho regiónu mal v celoeurópskej diskusii zaznieť oveľa naliehavejšie, „ zdôraznil slovenský prezident.

V závere svojho príhovoru  prezident Slovenskej republiky ocenil prítomnosť predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya. „Prítomnosť „prvého muža“ Európskej únie medzi nami považujem za veľmi dôležitú. Sú to predovšetkým inštitúcie Európskej únie, ktoré spolu s jej členskými krajinami, definujú stratégie, nástroje, vektory i dynamiku reforiem a protikrízových opatrení na celom našom kontinente,“ uviedol Ivan Gašparovič a odovzdal slovo predsedovi Európskej rady.

Herman Van Rompuy sa v úvode svojho príhovoru poďakoval za pozvanie na samit takejto výnimočnej skupiny hláv štátov. Predseda Európskej rady pripomenul aj 20. výročie samostatnosti Slovenskej republiky. Spoločný európsky priestor a jeho budúcnosť, ktorá bude predmetom rokovaní na samite bola  podľa jeho slov už víziou českého politika, historika, spisovateľa a organizátora verejného, kultúrneho a vedeckého života 19. storočia Františka Palackého o zjednotení stredoeurópskych národov.

Herman van Rompuy v príhovore ďalej vysoko vyzdvihol úsilie slovenských hostiteľov najmä v kontexte prítomnosti predstaviteľov Srbska a Kosova, „Toto je historický prielom. Tento obrovský krok je úplne v súlade s neúnavným úsilím EÚ aby sme dosiahli trvalý mier na Balkáne. Belehrad a Priština ukázali odvahu ducha, „ uviedol predseda Európskej rady. V príhovore ďalej vyjadril potešenie, že v priebehu niekoľkých týždňov EÚ bude bohatšia o Chorvátsko ako ďalšieho člena. „Náš spoločný cieľ je vytvoriť politické asociácie a prehĺbiť hospodársku integráciu, aby sme zvýšili mobilitu a kontakty medzi občanmi týchto krajín.“

Herman Van Rompuy ďalej v príhovore ocenil pokrok v rokovaní na úrovni hospodárskych dohôd s Gruzínskom Azerbajdžanom, Moldavskom, prístupovej dohody s Ukrajinou.
EÚ podľa jeho vyjadrení intenzívne pracuje na tom, aby prekonala následky globálnej ekonomickej a finančnej krízy „Dúfam, že táto stagnácia je len dočasná všetky štáty ju prekonajú. My sa odrazíme od dna, “ pokračoval predseda Európskej rady.

Na margo spoločnej stratégie EÚ pri prekonávaní krízy a anticipovaní ďalšieho vývoja deklaroval Herman Van Rompuy jej základné atribúty – ochranu finančnej stability, štrukturálne reformy, boj proti nezamestnanosti, posilnenie monetárnej a bankovej únie. Herman Van Rompuy na záver svojho vystúpenia zaželal pestrú a plodnú diskusiu všetkým účastníkom 18. samitu krajín strednej a východnej Európy.


Hostia samitu sa večer zúčastnili na slávnostnom koncerte Slovenskej filharmónie.

Osemnásty stredoeurópsky samit hláv štátov pokračuje zajtra rokovaniami na Bratislavskom hrade o kľúčových politických, hospodárskych, sociálnych a bezpečnostných otázkach spojených s pokrízovým vývojom nášho regiónu i kontinentu.