Prezident SR Ivan Gašparovič vystúpil s prejavom na Hodnotiacej konferencii zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2010 na Ministerstve zahraničných vecí SR. Na konferencii sa zúčastnila aj premiérka Iveta Radičová, zahraniční diplomati, poprední predstavitelia rezortu diplomacie a ďalší pozvaní hostia.

Prezident SR v prejave uviedol, že Články 101 a 102 Ústavy Slovenskej republiky mu v oblasti zahraničnej politiky vytvárajú priestor, ktorý v spolupráci s ministrom zahraničia i jeho rezortom aktívne využíva. „Viem si predstaviť užšiu komunikáciu aj s ďalšími ústavnými činiteľmi a rezortmi. Lebo vláda spolu s prezidentom, a nie jednotlivé rezorty samostatne, tvoria zahraničnú politiku. Možno by sme sa tým vyhli lapsusom, akým bolo spochybnenie našej vojenskej misie na Cypre,“ pripomenul Ivan Gašparovič.

Konštatoval, že minulý rok bol pre našu zahraničnú politiku ďalším dynamickým rokom, ktorý poznamenala aj predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami a následná zmena vládnej garnitúry. „Nemyslím si, že minuloročná zmena vlád sa v zahraničnej politike prejavila dramaticky. Napriek zmenám niekoľkých akcentov prevládla rozumná kontinuita v zásadných otázkach zahraničnej politiky. To hodnotím kladne,“ povedal slovenský prezident. Slovensko sa podľa hlavy štátu celý rok opieralo o pevné ukotvenie v integračných štruktúrach a o kľúčovú spojeneckú väzbu so Spojenými štátmi americkými. V praxi sme priebežne posilňovali naše zapojenie sa do spojeneckej operácie ISAF v Afganistane.

Ivan Gašparovič zdôraznil, že po celý rok, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, sme spolu s našimi susedmi i partnermi z EÚ politicky podporovali opozičných občianskych a politických aktivistov v Bielorusku - v záujme rešpektovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Z tohto pohľadu teda Slovensko aj počas prvého polroka 2010 viedlo v Európskej únii a v NATO zodpovednú spojeneckú, čitateľnú a predvídateľnú politiku, ktorá sa v zásade neodlišovala od politík iných členských krajín v EÚ a v Aliancii.
„Po nástupe novej vlády v mnohých bodoch naďalej podporujem nastavenie zahraničnopolitických priorít novým vedením ministerstva zahraničných vecí – práve kvôli ich rozumnej kontinuite. Stotožňujem sa s nastavením úloh ministerstva zahraničia, vychádzajúcim zo Zamerania zahraničnej politiky na rok 2011: rozvíjať dobré susedské vzťahy so všetkými susedmi a regionálnu spoluprácu s dôrazom na Vyšehradskú skupinu, vychádzať z nášho hodnotového ukotvenia v EÚ a NATO a byť ich aktívnymi členmi, podporovať integračné procesy na západnom Balkáne a v krajinách Východného partnerstva, hľadať odpovede na nové výzvy cez nástroje multilateralizmu, vrátane OSN, OBSE a Rady Európy, rozvíjať bilaterálne vzťahy s kľúčovými spojencami na západe, ale aj s partnermi na východe, vrátane Ruska, pokračovať v ekonomizácii diplomatickej služby atď.,“ uviedol prezident.

V prejave sa slovenský prezident vyjadril aj k jednej z najdiskutovanejších otázok, akou bola otázka solidarity členov eurozóny vo vzťahu k sanovaniu verejného dlhu Grécka. Podľa neho aj vtedy všetci vedeli, že bývalé grécke vlády, ale aj veľké západné bankové domy, sa svojou politikou v Grécku dopúšťali ľahkovážnych chýb. Dialo sa to i v dôsledku nedôraznej kontroly zo strany EÚ. V tom pochybili všetci v Únii. Vyjadril presvedčenie, že pokiaľ v eurozóne nie sú pre podobné situácie dohodnuté krízové mechanizmy, prednostne treba riešiť akútny problém. A hneď potom v odborných diskusiách hľadať všeobecne prijateľné a ekonomicky odôvodnené nástroje a mechanizmy, vrátane bankrotu, čiže tzv. „reštrukturalizácie dlhov. „Nepochybne práve na takýchto pravidlách sa v súčasnosti pracuje a je na to najvyšší čas. Náš domáci konsenzus na takzvanom Eurovale 2 je v záujme Slovenska i zachovania funkčnosti eurozóny.“

Prezident SR si myslí, že terajšia skúsenosť z Líbye ukazuje, nakoľko je nevyhnutné podstatné zlepšenie spolupráce NATO s Európskou úniou. „Hovoriac o dianí v severnej Afrike a v arabskom svete dovolím si zopakovať, že tam zlyhala politická analýza a prognóza celého medzinárodného spoločenstva. Podľa môjho názoru, v Líbyi sme sa opakovane dopustili chyby, keď sme začali vojenskú operáciu bez vyhodnotenia dopadov a bez dobrého zadefinovania finálneho cieľa. A nie je to prvýkrát, keď si spomenieme na bývalú Juhosláviu, na Irak, na Afganistan,“ povedal slovenský prezident a pokračoval: „Mrzí ma preto, že slovenská politika je niekedy zahľadená do seba, do lokálnych a straníckych záležitostí spravidla ohraničených časovým horizontom jedného volebného obdobia a veľké témy globálnej i európskej politiky jej unikajú.“

V prejave ďalej tlmočil názor, podľa ktorého sme svedkami historického sociálneho a politického pohybu vo väčšine krajín arabského sveta. Je na zváženie, či politickí analytici v renomovaných svetových politologických centrách nepredpokladali tento dramatický vývoj, alebo či výsledky ich analýz svetová politika jednoducho odignorovala. „Mám však pocit, že naše prekvapenie zo súčasného vývoja v severnej Afrike a na Blízkom východe je trochu neúprimné. Je otázne, či povstalci sú pripravení začať riadiť veci verejné vo svojej krajine iným spôsobom. Revolta z biedy a bezvýchodiskovej situácie je nebezpečná práve kvôli nepripravenosti alternatívnych demokratických štruktúr i kvôli ľahkému zneužitiu nedemokratickými silami. Je čas v Európe uvažovať nad zmenou paradigmy prístupu k týmto susedom Európy," konštatoval.

Hlava štátu sa vyjadrila aj k slovensko-maďarským vzťahom. Je presvedčený, že „politický dialóg po zmene vlády u nás pokračoval, atmosféra sa mierne upokojila, bilaterálna spolupráca pokračuje, ale žiadna zo sporných otázok sa nevyriešila. Došlo len k obmedzeniu medializácie výmen názorov. Pred tromi dňami maďarský prezident podpísal novú Ústavu Maďarska. Jej duch i niektoré ustanovenia naznačujú, akoby sa náš južný sused zahľadel iba do svojej národnej politiky a nezaujímajú ho výhrady a obavy z presahu maďarského práva na územie susedných štátov. To navádza maďarskú politiku na opačnú vývojovú trajektóriu, než sme si želali pred rokom,“ zdôraznil prezident. Pripomenul, že Európa už dávno hovorila, že musí byť slobodný občan. A keď je slobodný občan, nemusíme hovoriť o kolektívnych právach. „Prečo ten patetický návrat do histórie, ktorú už zmenili výsledky dvoch najväčších vojen v dejinách ľudstva? Prečo snaha o export maďarskej vnútornej politiky na územie susedných štátov? Máme dosť vlastnej politickej rozpoltenosti a nenávisti. Sú to legitímne otázky, lebo aj keď je slovenská štátnosť relatívne mladá, náš národ má stáročnú historickú pamäť i skúsenosť. A tá ho učí nevnímať veci izolovane od historického a politického kontextu,“ povedal na záver prejavu Ivan Gašparovič.