Úvod | Prezident SR | Prezidenti SR 1993 - 2004 | Michal Kováč | Vybrané prejavy | Prejav pri príležitosti 53. výročia SNP
Vážení spoluobčania, vážení predstavitelia zahraničných zastupiteľstiev, milí Bratislavčania!
Ak sa každoročne v tento pamätný deň stretávame na Námestí Slovenského národného povstania, aby sme si pripomenuli jednu z najvýznamnejších udalostí našich novodobých dejín, určite to nie je iba z formálnych dôvodov. A ak sa s týmto výročím spája pocit povinnosti, potom je to povinnosť vychádzajúca z historickej skúsenosti nášho národa, z čias, keď sa rozhodovalo, na ktorú stranu sa postavia Slováci - na stranu zločinného temna alebo na stranu slobody a demokracie.
Áno, sme zaviazaní vďačnou spomienkou na všetkých tých, ktorí sa rozhodli vstúpiť do ozbrojeného boja a brániť svoju krajinu pred nacistickými okupantmi a v tomto boji stratili svoje životy. Naša vďaka patrí, pravdaže, aj všetkým tým, ktorí sa usilovali odkaz a duch povstania niesť povojnovými desaťročiami, hoci to vtedy nebývalo ľahké a bez rizika. Rád by som preto aj dnes vyslovil poďakovanie tým účastníkom povstania, ktorí si spolu s nami, dedičmi povstaleckého odkazu, pripomínajú udalosť, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou tradície demokratického, pokrokového, slobodymilovného Slovenska.
A nezabúdame ani na občanov z krajín protifašistickej koalície, ktorí sa neraz v prvých bojových líniách stretli so spoločným nepriateľom a na slovenskej pôde položili svoje životy. Naša vďačná spomienka patrí spojeneckým veľmociam, ktoré sa rozhodujúcou mierou zaslúžili o porážku nacizmu a o naše oslobodenie.
Milí spoluobčania,
za vyše päťdesiat rokov, čo uplynuli od antifašistického vystúpenia slovenského ľudu, bol demokratický odkaz povstania neraz vystavený skúške a v časoch totalitného režimu bol dokonca v reálnom živote popieraný. Ten čas je už za nami, a predsa sa ani dnes nemôžeme uspokojiť s takými javmi v našom spoločenskom živote, ktoré sú očividne v rozpore s demokratickým duchom povstania. Aj v tomto roku musím s poľutovaním a znepokojením konštatovať rôzne pokusy politicky a mravne očisťovať predstaviteľov satelitného režimu vojnového slovenského štátu a vyzdvihovať ich ako záchrancov slovenského národa. Na takéto pokusy treba jasne odpovedať, že zločin alebo spoluúčasť na zločine proti ľudskosti nemožno ani morálne ani politicky premlčať. Taký postoj by bol v rozpore s elementárnou morálkou, ale aj v rozpore so záujmami našej krajiny, a niečo také jednoducho nemožeme pripustiť. Tým nechcem povedať, že netreba dať plný priechod pravdivému a objektívnemu hodnoteniu obdobia vojnového slovenského štátu a jeho hlavných aktérov, najmä keď vieme, že v období totality nebolo možné ani historikom, aby postupovali k hodnoteniu bez patetických a ideologických vplyvov.
Zdroje našej hrdosti treba hľadať nie medzi reprezentantmi vojnového štátu, ale medzi tými, ktorí riskovali vlastný život, aby bránili ľudskú dôstojnosť a životy prenasledovaných a diskriminovaných. Z obdobia vojnového slovenského štátu poznáme mnoho statočných hrdinov, ktorí dodnes žijú medzi nami a ktorým izraelská vláda udelila a aj v tomto roku udelí medaily Yad Vashem - Spravodliví medzi národmi.
Neslúži nám ku cti, ak nedostatočne oceňujeme, ba až ignorujeme, statočnosť a hrdinské činy tých, ktorí odporovali nacizmu a jeho slovenskému satelitnému režimu a ktorí zachraňovali životy rasovo a politicky prenasledovaných spoluobčanov.
Ďalší významný odkaz povstania - úzka spolupráca s krajinami demokratického sveta - sa dnes realizuje v našom úsilí o integráciu do európskych a atlantických politických, hospodárskych a obranných štruktúr. A opäť platí, že všetky vnútropolitické kroky, ktoré smerujú proti tomuto úsiliu a teda nás vedú do medzinárodnej izolácie, znamenajú popieranie myšlienok a ducha Slovenského národného povstania a ohrozujú medzinárodné postavenie a stabilitu našej republiky.
Vážení prítomní,
vyslovil som isté varovné slová v presvedčení, že v našom spoločenskom a politickom živote sú javy, či dokonca tendencie, o ktorých nemožno mlčať ani pri slávnostných príležitostiach. Súčasne však chcem vysloviť oveľa silnejšie presvedčenie, že Slovensko si aj v duchu povstaleckej tradície poradí so svojimi problémami, že sa zaradí medzi slobodné, demokratické krajiny nášho kontinentu ako rovnocenný a rovnoprávny partner. |
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač