Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slovensko-sýrskom ekonomickom fóre, Bratislava 30. 4. 2009

Vaša Excelencia, vážený pán prezident,
vážení páni ministri,
vážení sýrski podnikatelia a milí hostia,
vážená slovenská podnikateľská obec,
dámy a páni!

Rímsky štátnik a filozof Marcus Tullius Cicero povedal „Deväť desatín múdrosti je byť múdry včas.“ Zišli sme sa tu, aby sme nepremeškali ten správny čas, tú konkrétnu príležitosť, prezentovať navzájom perspektívne možnosti obchodno-ekonomickej spolupráce medzi Sýrskou arabskou republikou a Slovenskou republikou.

Rád by som ubezpečil tu prítomnú podnikateľskú komunitu, že sme o potenciáli slovensko-sýrskej ekonomickej a hospodárskej spolupráci hovorili s pánom prezidentom Al-Assadom počas nášho včerajšieho stretnutia a zhodli sme sa, že je pred nami začiatok novej etapy komunikácie, spolupráce a obchodovania.

Ekonómovia vedia, že dobrí a prezieraví manažéri dokážu práve obdobie krízy využiť na rast svojich podnikov, na získanie konkurenčných výhod a získavanie dobrých štartovacích pozícií do ďalších podnikateľských aktivít.

Áno, svet sa ťažko spamätáva z následkov bezprecedentnej straty dôvery vo finančný systém „krajín západu“. Kríza núti vlády k intervenčným aktivitám na vnútorných trhoch a k prijímaniu podporných a ozdravných opatrení. Imunita ekonomiky Slovenskej republiky voči chorobným prejavom globálnej krízy nie je neobmedzená, ale nie je dôvod k prehnanému pesimizmu.

Vláda Slovenskej republiky je v stave najvyššej pohotovosti, má snahu sanovať dôsledky krízy ešte predtým, ako by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu ekonomiky. Slovensko má veľmi dobré predpoklady, aby z hospodárskej krízy vyšlo bez vážnejšej ujmy. Verím, že obdobie regenerácie slovenskej ekonomiky nastane už v budúcom roku a hrubý domáci produkt Slovenska bude opäť rásť.

Rád by som poukázal na to, že zavedenie euromeny na Slovensku je v tomto období jedným z najmarkantnejších dôvodov vstupu investorov na slovenský trh. Euro mnohým firmám uľahčilo a zefektívnilo vstup do podnikateľského priestoru Slovenska a cez Slovensko i do priestoru Európskej únie.

Motívom takýchto investorov je viera, že, skôr či neskôr, opäť príde konjunktúra a ich podnik získa i s primeraným ziskom to, čo do projektu vložil. V tejto súvislosti sa teda pýtam, či je to len chyba eura, že sme pre našich domácich i zahraničných zákazníkov drahí, alebo je to chyba podnikateľov, že nevedia byť viac flexibilní a ceny prispôsobiť zahraničným trhom, aby boli viac konkurencieschopní. Slovensko sa teší politickej stabilite a aj preto disponuje potenciálom budúceho hospodárskeho rastu. Prečo tento faktor nevyužiť na intenzifikáciu obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Sýriou? Vnímame, a spolu s nami celý ekonomický svet, veľmi pozorne, že Sýria má silný ekonomický potenciál. Preto očakávam, že aj dnešné ekonomické fórum aspoň čiastočne preklenie nedostatok vzájomnej informovanosti a napomôže identifikovať konkrétne záujmy a reálne možnosti spolupráce.

Konečné vysporiadanie zahraničného dlhu Sýrie aj podpis ekonomických dohôd na podporu a ochranu investícií a zabránenie dvojitého zdanenia otvárajú priestor pre posilnenie hospodárskej spolupráce, exportu a prílev nových investícií.

Priestor vidím v zapojení slovenských firiem do viacerých projektov Sýrie v oblasti budovania infraštruktúry, energetiky, zavlažovacích systémov, odpadových vôd a ďalších projektov v prospech rozvoja Sýrskej ekonomiky. Napríklad si myslím, že konkrétne možnosti sú v účasti slovenských firiem na projektoch rozvoja a modernizácie železníc v Sýrii.

Vážený pán prezident,
dámy a páni,
nechcem tu operovať číslami štatistík, prislúcha to skôr expertom z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorí, dúfam, uspokoja aj Vaše konkrétne otázky a požiadavky.

Preto mi len dovoľte popriať Vám veľa úspechov v rokovaní a príjemný pobyt na Slovensku. Využime možnosť: byť včas múdri.