Aktuality
   

Rok 2014

Úvod | Aktuality | Archív správ tlačového oddelenia | Rok 2014

Prezident SR udelil štátne vyznamenania

Prezident SR udelil štátne vyznamenania

17. november 2014

Pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie udelil Andrej Kiska štátne vyznamenanie – Medailu prezidenta SR bojovníkom za slobodu a demokraciu nasledovným osobnostiam: Jaroslavovi Fabokovi, Jánovi Zemanovi, Alexandrovi Bachnárovi, Marcelovi Strýkovi in memoriam, vyznamenanie prevzal syn Martin Strýko.
Za Agnešu Kalinovú in memoriam vyznamenanie prevzala dcéra Júlia Sherwood.
Štátne vyznamenanie udelila hlava štátu za významné zásluhy v protifašistickom odboji
a celoživotné úsilie pri obrane demokracie.

Prezident SR v príhovore ocenil zásluhy vyznamenaných osobností ktoré vzdorovali totalitným pomerom, ktoré dokázali čeliť fašistickej alebo komunistickej zvôli, a v niektorých prípadoch dokonca obom násilníckym režimom. Spájali ich vlastne rovnaké ciele: zápas o slobodu a demokraciu, teda o hodnoty, ktoré si u nás uctievame štátnym sviatkom Slovenskej republiky, Dňom boja za slobodu a demokraciu.
Je mi potešením, že na túto slávnostnú udalosť prijali pozvanie ľudia, ktorí budú prvými ocenenými a pomôžu tak založiť tradíciu pamätať pri výročí Novembra 1989 na tých, ktorí si zaslúžia našu úctu. Rád dnes medzi nami vidím aj príbuzných tých ocenených osobností, ktoré sa takéhoto symbolického uznania nedožili,“ povedal Andrej Kiska.
Osudy dnešných vyznamenaných sú podľa jeho slov dramatickým svedectvom dejín Slovenska a celej strednej Európy, tragických aj heroických udalostí, ktoré sa v tomto priestore odohrali. Brutalita mocných, prenasledovanie, väznenie, roztrhnuté rodiny; a tvárou v tvár tomu všetkému hrdinský vzdor slabších, no odhodlaných. Prezident SR ďalej v príhovore osobne vyjadril úctu a rešpekt každému z vyznamenaných osobitne:

Medzi bojovníkov, ktorý sa postavil proti obom diktatúram, patrí muž veľkého formátu, pán Jaroslav Fabok. Ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania pôsobil v odbojovej organizácii Flora, napojenej na Veľkú Britániu. Tlmočil partizánom v Povstaní, za čo sa ocitol v nemeckom zajatí. Po vojne pomáhal budovať Demokratickú stranu a stal sa jej tajomníkom. Po nástupe komunistov k moci ho zatkli a odsúdili, podarilo sa mu však dostať sa za hranice. V Nemecku sa zapojil do spravodajskej činnosti a keď sa v roku 1949 vrátil do Československa, chytili ho a odsúdili na smrť. Trest neskôr zmenili na doživotie; v lágroch a uránových baniach strávil šestnásť rokov.

Aj Jána Zemana, účastníka protikomunistického odboja, odsúdil totalitný režim najprv na smrť. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd a odsúdený trištvrte roka čakal v cele smrti na výkon vlastnej popravy. Potom mu trest zmenili a vo väzení strávil ďalších štrnásť rokov. Spolu s ním odsúdili aj jeho manželku, ktorú väznili osem rokov.

Alexander Bachnár je dnes posledným žijúcim veliteľom slávnej židovskej jednotky bojujúcej v Slovenskom národnom povstaní. Skupina sa zrodila v koncentračnom a pracovnom tábore Nováky, tajne zhromažďovala zbrane a udržiavala kontakty s partizánmi v okolí. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol veliteľom roty. Po vojne pracoval ako novinár. V päťdesiatych rokoch ho však poslali do výroby a o prácu novinára prišiel druhýkrát po sovietskej okupácii v roku 1969. Po Novembri 1989 bol tajomníkom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Napriek útrapám a často neľudským podmienkam títo traja muži prejavili vo svojom živote statočnosť, výdrž a pevnú vieru v slobodu.
Ďalšie dve osobnosti už dnes nie sú medzi nami.

Marcel Strýko bol košickým undergroundovým umelcom, filozofom a predstaviteľom disentu. Rozmnožoval a šíril samizdatové diela, v Košiciach usporadúval neformálne výstavy a filozofické semináre. ŠTB ho za obdobie neslobody predvolala na 282 výsluchov. Do Nežnej revolúcie sa zapojil hneď od začiatku, bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra v Košiciach, neskôr bol poslancom Slovenskej národnej rady.

Agneša Kalinová bola jedinečnou žurnalistkou a výnimočnou kultúrnou osobnosťou. Prešla ťažkými životnými skúškami a prenasledovaním dvoch despotických režimov. Pre „neárijský" pôvod nesmela študovať a na jar 1942 ušla pred deportáciami do Budapešti, kde ju prichýlili v kláštore. Po vojne pracovala ako redaktorka, presadila sa v týždenníku Kultúrny život, ktorý bol po okupácii v auguste 1968 zakázaný. V roku 1978 sa po rokoch prenasledovania vysťahovala s rodinou do Mníchova. Tisícky poslucháčov majú dodnes v pamäti jej hlas z rádia Slobodná Európa, ktorým v časoch neslobody komentovala domáce udalosti a povzbudzovala tých, ktorí sa dokázali vzoprieť.

Alexander Bachnár za ocenených povedal, že toto ohodnotenie považujú za prejav uznania myšlienok a cieľov, za ktoré bojovali. "Podarilo sa nám to až v roku 1989, keď sa idey a ciele, za ktoré sme tiahli do boja, mohli začať uskutočňovať," povedal.





Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 - 2015 Kancelária prezidenta SR. WebDesign, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.  [Technické informácie]