Vyhlásenie prezidenta SR k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení, 19. 2. 2015

Dnes som podpísal zmenu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá sporiteľom opätovne umožní vystúpiť z druhého piliera.

Musím, žiaľ, pri tejto príležitosti konštatovať, že spor o dôchodkoch medzi vládou a opozíciou na Slovensku pokračuje už celých desať rokov od zavedenia druhého piliera.

Je to spor, ktorý je málokedy konštruktívny a nepomáha stabilite dôchodkového systému. Znova a znova sa vracia k vzájomnému obviňovaniu, kto, kedy, akú chybu v minulosti urobil. Prináša všetko možné, len nie istotu pre ľudí, ktorí pôjdu do penzie.

Tento týždeň som o tom hovoril s niektorými opozičnými poslancami, s ministrom práce aj s ministrom financií. Rozhodol som sa, že nebudem vrátením novely zákona do parlamentu túto debatu predlžovať. Pretože len prekrýva a odďaľuje inú, podstatnejšiu tému.

Momentálne nevieme, koľko ľudí do leta využije možnosť vystúpiť z  druhého piliera. Niet pochybností o tom, že v systéme starobného dôchodkového sporenia sú takí sporitelia, pre ktorých  je za súčasných podmienok 2. Pilier nevýhodný.

Želám si, aby zodpovedné inštitúcie využili tieto tri mesiace do 15. júna, dokedy budú môcť ľudia vystúpiť z 2. piliera, na férové a zrozumiteľné informovanie  o tom, aké možnosti majú, aby sa dokázali rozhodnúť správne a vo svoj prospech.

No zároveň chcem zdôrazniť: keď sa 15. júna druhý pilier opätovne uzavrie, nastane podľa mňa najvyšší čas na hľadanie širokej politickej zhody na kľúčových parametroch nášho dôchodkového systému.

Ľudia oprávnene očakávajú, že dôchodkový systém od ktorého závisí ich zabezpečenie v starobe — 1. aj 2. pilier — bude stabilný, predvídateľný a spravodlivý. Mal by sa spájať s pojmom istota. Na základe skúseností z posledných desiatich rokov slovenskí občania vidia hlavne že to, čo dnes platí, zajtra už platiť nemusí.

Myslím si, že tento stav je dlhodobo neudržateľný a vo vzťahu k ľuďom neférový.

Viaceré vlády od zavedenia systému dvoch povinných pilierov prispeli rozumnými opatreniami k zlepšeniu či už toho prvého, alebo druhého piliera.

Dokonca, po vypočutí argumentov viacerých strán, si myslím, že v prípade niektorých základných prvkov týkajúcich sa nastavenia dôchodkov existujú napriek politickej rétorike podobné názory.

Ale zároveň sa objavili zmeny, ktoré ľudí zneisťovali. Nemôžeme od nikoho chcieť, aby sa zmysluplne  a zodpovedne rozhodol o tom, čo bude s jeho dôchodkom o päť, desať, alebo dvadsať rokov, keď nemá istotu v tom, že o niekoľko rokov, možno o rok,  zasa nebude všetko inak.

Prajem si, a rád by som vyzval vládnych aj opozičných politikov, aby sa  po 15. júni pokúsili dospieť k širokej, spoločnej dohode o základných pravidlách a parametroch slovenského dôchodkového systému.  Aby sa stal garantom istoty.

Bez toho, aby som si nárokoval miešať sa v tomto smere do práce expertov, predmetom takejto spoločnej dohody vlády a opozície by mohli patriť napríklad: spôsob určovania veku odchodu do dôchodku, pravidlá valorizácie penzií, právo na minimálny dôchodok po odpracovaní určitého počtu rokov, ale aj stanovenie minimálnej, či maximálnej hranice pre odvody do druhého piliera.

Nie tak dávno sa dokázali vládni a opoziční politici dohodnúť na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Myslím si, že dôchodky, dôstojné zabezpečenie ľudí v starobe sú minimálne rovnako dôležitá téma, aby sa politici pokúsili nájsť podobne širokú politickú zhodu. Ktorá by mala platiť pre akúkoľvek vládu bez ohľadu na politické tričko.  

Zhodu na takých pravidlách, ktoré by ľuďom na Slovensku garantovali zmysluplný, predpovedateľný, stabilný a férový podiel dôchodkov z priebežného systému a z dôchodkového sporenia.