Úvod | Aktuality | Správy tlačového oddelenia | Správy tlačového oddelenia
Príhovor prezidenta na konferencii hodnotiacej zahraničnú politiku
14. apríl 2015
Keď som sa rozhodol pred troma rokmi kandidovať do úradu prezidenta, základné ukotvenie slovenskej zahraničnej politiky bolo dané, bolo považované za samozrejmosť a panoval na ňom základný vnútropolitický konsenzus. Napriek tomu, že v októbri roku 2011 u nás padla vláda na európskej téme.
Európska únia - a Slovensko ako jej súčasť - sa v tom čase predovšetkým učila riešiť problémy spojené s európskou menou a ekonomickou krízou - a ako tomu prispôsobiť svoje vnútorné usporiadanie. A naše oficiálne štátne dokumenty definovali ďalšie ciele slovenskej zahraničnej politiky všestranne, a záujmy Slovenska, ako aj ciele slovenskej zahraničnej politiky boli opisované naširoko.
Budem úprimný. V tom čase sa aj mne javilo, že úlohou prezidenta na tomto poli bude hlavne potvrdzovať tieto ciele a že mojím osobným príspevkom navyše môže byť napríklad posilňovanie našej zahraničnej politiky ako politiky príležitostí. Myslím tým osobitne ekonomickú diplomaciu. Vyhľadávanie konkrétnych príležitostí a konkrétnych inšpirácií.
Zajtra to bude presne 10 mesiacov, odkedy som nastúpil do úradu prezidenta. Tento čas - teda od prezidentských volieb a mojej inaugurácie - sa naplno prekrýva s obdobím, keď sa zásadným spôsobom zmenilo prostredie, v ktorom žijeme. Aj otázky, ktoré si musíme klásť a na ktoré musíme odpovedať principiálne. Aj ohrozenia, ku ktorým sa musíme postaviť. A v dôsledku toho vznikajú aj pochybnosti, či ešte stále máme u nás vnútropolitický konsenzus o základných otázkach našej zahraničnej politiky.
Aj dnes sú pritom východiská slovenskej zahraničnej politiky definované oficiálnymi dokumentmi, vrátane schváleného zamerania zahraničnej politiky.
Ale určite so mnou budete súhlasiť, že výsledkom zahraničnej politiky Slovenska je a bude nakoniec vždy až to, čo robia tí predstavitelia štátu, ktorí ju uskutočňujú: svojimi konkrétnymi aktivitami, záväzkami, rozhodnutiami, iniciatívami, stanoviskami a vyhláseniami. Tým, ako sú ich aktivity vnímané, prijímané a interpretované nielen u nás doma, ale hlavne v cieľových krajinách a zoskupeniach - a zvlášť u našich spojencov, priateľov a partnerov. Ako sa nimi vytvárajú príležitosti pre Slovensko, ako sa zohľadňujú naše životné záujmy pre bezpečnosť Slovenska, pre naše ekonomické záujmy -a či sami sebe a našim deťom pripravujeme najlepšiu prítomnosť a budúcnosť. Okrem našej diplomatickej služby mám na mysli predovšetkým vládu a jej predstaviteľov, ale aj parlament, lídrov politických strán -a samozrejme prezidenta v súlade s jeho ústavným postavením, povinnosťami a zodpovednosťou.
Preto mi dovoľte hovoriť najmä o tom, ako som sa snažil k tejto povinnosti a zodpovednosti postaviť ja sám počas tých desiatich mesiacov - a ako ju vnímam do nasledujúceho obdobia.
Neteší ma, tak ako predpokladám nikoho z nás, že na prvom mieste musím hovoriť o tom, že jednou zo základných úloh štátu - ak nie úplne prvou úlohou - je bezpečnosť, ktorú štát garantuje svojím občanom. Udalosti posledného roka nám pripomenuli, že členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii neznamená len garancie bezpečnosti v zmysle princípu 'všetci za jedného', ale že to znamená aj princíp 'jeden za všetkých'.
Bezpečnosť členských krajín Aliancie - a mám na mysli všetkých členských krajín -, bezpečnosť praktická aj psychologická je vec, ktorá sa nás týka a bude týkať. Chcem sa v tejto súvislosti poďakovať vláde, že mi umožnila ísť za Slovensko na minuloročný septembrový summit Aliancie s dohodnutými a konkrétnymi záväzkami. Myslím, že tieto záväzky, ktoré sme tam spolu s ministrom zahraničných vecí a ministrom obrany prezentovali, posilnili prestíž Slovenska. Dnes považujem za samozrejmosť, že ich Slovensko splní v tom rozsahu a v tých termínoch, ako boli dohodnuté.
Bol som veľmi rád, že sa mi minulý rok podarilo nájsť pochopenie u prezidentov V4 pre moju iniciatívu prizvať na naše spoločné stretnutie v Bratislave - pri príležitosti 25. výročia Novembra 1989 - aj prezidenta Ukrajiny. Išlo o prvé stretnutie v tomto formáte, ktoré som považoval za prirodzené a užitočné, pretože Ukrajina je naším susedom - a budúcnosť Ukrajiny je do veľkej miery aj našou budúcnosťou.
Hovorím o tom preto, lebo Ukrajinu považujem za prioritu našej zahraničnej politiky z úplne rovnakých dôvodov, ako slovenská zahraničná politika považovala a naďalej považuje za prioritu svojej zahraničnej politiky západný Balkán. Nejde len o princípy a hodnoty - že každá krajina musí mať právo slobodne sa rozhodovať o svojej ceste. Nejde len o bezpečnosť - že v našom bezprostrednom susedstve došlo k anexii a rozpútala sa vojna. Ide aj o náš slovenský záujem rozširovať priestor demokracie, stability a prosperity v našom bezprostrednom okolí, v našom susedstve. Pritom by sme pred blížiacim sa summitom Východného partnerstva nemali zabúdať ani na iné partnerské krajiny východnej Európy, ktoré sa rozhodli pre európsku cestu reforiem a modernizácie.
Tak ako pomoc a príspevok Slovenska voči Balkánu bola a zostala nesporná a praktická, taká by mala byť dnes aj pomoc Ukrajine. A mala by sa stať strategicky trvalou súčasťou našej zahraničnej politiky. Myslím, že Slovensko má kompetenciu pomôcť Ukrajine odborne - a už to aj robíme, a malo by mať trvalú ambíciu hovoriť k tejto téme aj na celoeurópskej úrovni. Je to v našom záujme.
Počas mojej nedávnej cesty do Bruselu, kde má sprevádzal pán minister Lajčák sme navrhli – v rozhovoroch s predsedami Európskej rady pánom Tuskom, Európskej komisie pánom Junckerom a Európskeho parlamentu pánom Schultzom – zvážiť vytvorenie pozície osobitného splnomocnenca Európskej únie pre pomoc Ukrajine pri jej reformnom úsilí. Aj nám, členským štátom EÚ a jej vrcholným inštitúciám, ale aj vedeniu štátu v Kyjeve by to mohlo pomôcť v tomto kritickom období pre Ukrajinu. Z úplne praktických každodenných aj operatívnych dôvodov.
Pretože som na začiatku svojho vystúpenia avizoval hovoriť o praktickom príspevku prezidenta k prioritám slovenskej zahraničnej politiky, a pretože v tomto období Slovensko predsedá formátu V4 - niekoľko slov k tomu.
Zhodou okolností môj prvý pracovný deň ako prezidenta hneď po inaugurácii bolo stretnutie prezidentov V4 a nemeckého prezidenta, pána prezidenta Gaucka. Dokopy sme sa za toto obdobie posledných desiatich mesiacov stretli prezidenti V4 už štyrikrát - a naposledy v Prahe partneri súhlasili s mojím návrhom, aby sme zosynchronizovali cykly predsedníctva V4 s organizovaním prezidentských summitov.
Čo je ale podstatné, to je moje presvedčenie, že tento regionálny formát potrebujeme. Že je toho oveľa viac, čo nás spája, ako to, kde máme niekedy rozdielne názory - a chcem aj dnes potvrdiť, že urobím všetko, čo bude v silách prezidenta Slovenskej republiky, aby sme V4 uchránili pred pochybnosťami. Veľmi často na túto tému hovorím s poľským prezidentom pánom Komorowskim. Pretože V4 nebude úspešne existovať a pôsobiť bez vôle ktorejkoľvek z našich štyroch krajín, ale udržanie pozornosti a angažovanosti Poľska v tomto formáte považujem v tomto období – a zo zrozumiteľných dôvodov - za osobitne dôležité.
Za svoju osobnú úlohu preto považujem naďalej pestovať tento dialóg na úrovni prezidentov, vrátane tém, kde si potrebujeme veci vysvetľovať. Budeme trpezliví a empatickí. Zároveň verím, že potvrdíme praktický úžitok tohto nášho regionálneho zoskupenia aj v tomto roku – teda, že na úrovni vlád a jednotlivých rezortov uzavrieme slovenské predsedníctvo so cťou a výsledkami, ktoré sme na toto obdobie sami navrhli.
Často presviedčame občanov aj samých seba, že našu európsku politiku by sme už vlastne nemali považovať za zahraničnú, ale za súčasť našej vnútornej politiky. Obdobie posledného roka, o ktorom je dnes táto hodnotiaca konferencia, to v skutočnosti potvrdzuje. A nielen na Slovensku.
Sme v období, kedy vidíme zreteľnú snahu Ruska oslabovať jednotu členských štátov Európskej únie po tom, čo schopnosť Európskej únie aktívne reagovať na udalosti na Ukrajine zaskočila mnohých mimo Únie, alebo dokonca prekvapila. A tu je namieste tiež pripomenúť, že rozhodnutia Únie boli prijaté konsenzom a za účasti Slovenska a so súhlasom našej vlády.
Poznáte aj môj osobný názor, ktorý často opakujem, a moje hlboké osobné presvedčenie, ktorým sa netajím: To, čo je v našom najvlastnejšom záujme, v záujme Slovenska, to je práve naša schopnosť, schopnosť Európskej únie, zachovať jednotu.
Ale vnímam tiež, že mnohí ľudia v našej krajine sú zneistení udalosťami za našou východnou hranicou a politikou Ruska. A myslím, že aj táto téma patrí na takúto konferenciu. Slovenská zahraničná politika bola správna, zodpovedná a úspešná z hľadiska záujmov Slovenska - to je jedna stránka veci. Ale bola tiež takto prijatá, akceptovaná a podporovaná s porozumením aj verejnosťou? Spravili sme všetci všetko preto, aby naši občania pochopili zahraničnú politiku Slovenska? Iste so mnou budete súhlasiť, že ide o dve dlhodobo neoddeliteľné stránky tej istej veci. A je to teda otázka pre všetkých aktérov zahraničnej politiky.
Rovnako ako za jednotou EÚ stojím a budem stáť na strane tých, ktorí sú presvedčení, že Európska únia predstavuje riešenie, a nie problém. Nemusíme hovoriť len všeobecne o desiatich rokoch nášho členstva v Únii. Zhodou okolností práve v tomto období Európska únia pripravila a pripravuje jednotné politiky, ktoré sú pre nás zvlášť dôležité. Spomeniem dve: jednotnú energetickú politiku, energetickú úniu, a single digital market - jednotný digitálny trh. A na oboch sa Slovensko aktívne podieľa.
V tom prvom prípade okrem iného aj v osobe špičkového slovenského diplomata dnes v službách Európskej komisie. V tom druhom prípade aktívnymi návrhmi, spracovanými pod slovenským predsedníctvom V4.
Prvá politika patrí medzi strategické otázky našej bezpečnosti. Druhá predstavuje obrovský potenciál aj pre slovenskú ekonomiku budúcnosti a pre celý región. V tom sa napríklad ukázala aj prezieravosť slovenského predsedníctva V4, ktoré túto agendu presadilo – a dnes môžeme za V4 presadzovať naše názory spoločne a účinnejšie.
Pokiaľ ide o Slovensko, stratégia 'From iron to silicon' - ako som o nej často hovoril počas mojej pracovnej cesty v Spojených štátoch amerických - iste nie je riešením na všetky naše domáce problémy a pre všetky regióny Slovenska. Ale som presvedčený, som si dokonca istý, že je to správna cesta a správna voľba.
Chcem tým aj pri tejto príležitosti povedať, že Slovensko má mnohých špičkových ľudí, ktorými sa dokážeme presadzovať na prospech našej krajiny, našich ľudí, aj na prospech Európskej únie - a za seba môžem prisľúbiť, že je a bude mojím záujmom takýmto ľuďom a ich projektom pomáhať v rámci možností prezidenta.
Rovnaký prísľub z mojej strany sa týka aj slovenského predsedníctva EÚ v druhom polroku budúceho roku. Som pripravený aj nad rámec svojich ústavných povinností prispieť k tomu, aby Slovensko obstálo ako schopná, kompetentná, prívetivá a sebavedomá krajina. Slovenské predsedníctvo EÚ bude unikátna príležitosť aj voči našim občanom, pre drvivú väčšinu ktorých je európska politika v Bruseli totálne vzdialená. A bude to aj príležitosť predstaviť Slovensko Európe ako krajinu osobitých regiónov s pozoruhodnou európskou históriou a potenciálom pre investície, turistický ruch, pre poznávanie málo známych pokladov.
Pán minister zahraničných vecí to vie, pretože sme na tú tému už hovorili veľakrát, ale chcem to potvrdiť aj na tomto širšom fóre: moje dvere sú otvorené a môj telefón pripravený pre všetky podnety, ktorými môžem ako prezident prispieť k úspechu slovenského predsedníctva EÚ v roku 2016.
Nakoniec sa vrátim k téme, ktorou som začal.
Máme slovenských diplomatov, ktorých meno je v zahraničí známe. Máme diplomatické úspechy, slovenská diplomacia sa angažuje pri riešení konfliktov vo svete. Slovensko bolo a je spoľahlivým partnerom vo viacerých zahraničných misiách - a má dobré meno v mnohých krajinách. Zdá sa mi ale, že ešte stále nevieme tieto úspešné príbehy pretaviť do ekonomickej oblasti. Aby zahraničná diplomacia bola aj diplomaciou ekonomických príležitostí.
Moja minuloročná cesta po Spojených štátoch mala jasný cieľ - pomôcť otvoriť dvere a podporiť ekonomické príležitosti, osobitne pre nové perspektívne projekty. Bola to moja osobná iniciatíva. A budem v tom pokračovať. Musím ale tiež povedať, že privítam oveľa viac podnetov zo strany našej zahraničnej služby, na ktorú sa s takouto výzvou obraciam opakovane.
Celkom na záver môjho vystúpenia chcem oceniť výbornú spoluprácu s pánom ministrom zahraničných vecí a spoluprácu s viacerými z vás pri mojich zahraničných cestách alebo prijatiach tu na Slovensku.
Často spolu debatujeme aj o tom, ako zohľadniť správny diplomatický takt, ale zároveň v ňom neutopiť a neposchovávať pravdu. Lebo slušne hovoriť pravdu je jedna z vecí, na ktorých mi záležalo a záleží.
No a úplne nakoniec, osobitne oceňujem mnohé konzultácie, ktoré som mal za to obdobie s odborníkmi z mimovládneho sektora, niektorí tu dnes sú. Pretože pre vás to nebola povinnosť, ale ochota pomôcť našej krajine.
|
Mapa stránky
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač